Hans Rosling bol švédsky lekár, akademik a popularizátor štatistických faktov. Jeho prednášky o demografických otázkach a ním iniciovaný projekt Gapminder sú svetoznáme. Keď mu v roku 2016 diagnostikovali ťažkú formu rakoviny pankreasu, rozhodol sa investovať svoj zvyšný čas do napísania knihy, ktorá spropaguje uvažovanie na báze faktov. Vo februári 2017 zomrel, ale svoju knihu Moc faktov ešte stihol napísať.
Hlavná pointa knihy je v tom, aby sa ľudia nenechali pri pohľade na svet mýliť prirodzenými ľudskými inštinktami, ale aby sa sústredili na fakty, hlavne tie štatistické, a dokázali s nimi pracovať.
Veľká väčšina ľudí to nerobí, a preto vníma svet ako negatívnejšie miesto, ako je v skutočnosti. Na začiatku knihy je test s trinástimi otázkami, z ktorých takmer všetky väčšina respondentov na rôznych podujatiach, od študentov po expertov, zodpovedala zle. Väčšina ľudí si napríklad myslí, že iba 20 % ľudí má prístup k elektrine, v skutočnosti je to však viac ako 80 %.
Rosling sa podrobne a jednotlivo venuje desiatim takýmto inštinktom, ide o inštinkty priepasti, negativity, priamky, strachu, veľkosti, generalizácie, osudu, jednostrannej perspektívy, obviňovania a naliehavosti.
Napríklad inštinkt priepasti spôsobuje, že ľudia majú tendenciu deliť veci na dve výrazne odlišné skupiny, medzi ktorými je priepasť. Takéto binárne vnímanie však zahmlieva realitu, pretože väčšinou namiesto priepastí medzi dvoma kategóriami (napríklad extrémne chudobnými a bohatými) existujú skôr plynulé prechody.
Kniha Moc faktov je poučná a prínosná v tom, že učí čitateľa pracovať s údajmi a vyvarovať sa nesprávnych myšlienkových postupov. Avšak aj ona sama má svoje muchy, hoci pozitíva určite prevažujú.
Príliš veľký optimista?
Viacerí kritici Roslingovi vyčítajú, že jeho pohľad na svet je priveľmi optimistický. Vraj si vyberá iba pozitívne trendy a nespomína tie negatívne. Roslingovci (v jeho diele ďalej pokračuje syn Ola s manželkou, ktorí s ním aj dovtedy spolupracovali) zväčša reagujú, že tak iba vyvažujú prevažujúce negatívne vnímanie, ktoré je v rozpore s faktami.
Sám Rosling v knihe viackrát zdôrazňuje, že nepopiera zlé veci, ktoré sa dejú. Tiež sa neoznačuje za optimistu, ale skôr za niekoho, kto sa vždy dôsledne drží faktov a vychádza z nich. Roslingova kniha však naozaj mala a mohla spomenúť aj viac negatívnych trendov, aby bol ňou prezentovaný pohľad na svet úplný a vyvážený. Áno, mnoho vecí sa zlepšuje napriek našim inštinktívnym predpokladom, ale sú tu aj negatívne trendy.
Kritické recenzie spomínajú najmä environmentálne problémy, na ktoré sa v knihe takmer neupozorňuje. Ja však poukážem na iný, menej známy príklad negatívneho trendu.
Evan Horowitz 22. mája tohto roku publikoval na webe amerického masmédia NBC News kvalitne odzdrojovaný článok, v ktorom upozorňuje na to, že úroveň inteligenčného kvocientu sa v mnohých vyspelých krajinách znižuje, čo môže mať negatívne následky pre schopnosť ľudstva riešiť komplikované problémy v budúcnosti. Je to kontroverzná téma, ale určite patrí do knihy, ktorá chce čitateľovi ponúknuť pravdivý pohľad na svet a výzvy, ktoré ho čakajú.
Prínosy knihy
O Roslingovi sa totiž určite nedá povedať, že by sa vyhýbal kontroverznejším tvrdeniam. Nemá problém poukazovať na fakty, ktoré môžu naštrbiť ten či onen politický svetonázor alebo naratív. A to sú, okrem už spomenutých, ďalšie pozitíva knihy Moc faktov.
Napríklad aj v našich médiách sa často spomína tzv. klimatická migrácia, teda okrem vojen, násilia, chudoby majú ľudia z niektorých krajín utekať aj kvôli zmene klímy či globálnemu otepľovaniu. Rosling však na to (na s. 227 slovenského prekladu) reaguje tvrdením:
„Pokiaľ siahajú moje vedomosti, súvislosť medzi klimatickými zmenami a migráciou je veľmi, veľmi malá. Predstava klimatických utečencov je z väčšej časti zámerné zveličovanie s cieľom premeniť strach z utečencov na strach z klimatických zmien, a rozšíriť tak základňu verejnej podpory znižovania emisií CO2.“
Provokatívny je tiež Roslingov postreh, že hoci on osobne považuje liberálnu demokraciu za najlepšie zriadenie, demokracia nie je nevyhnutná pre ekonomický rast, pokrok, mier a zlepšovania zdravia. Poukazuje na Južnú Kóreu, ktorej sa ešte ako diktatúre podarilo dosiahnuť jeden z najrýchlejších pokrokov v dejinách sveta.
Oceniť treba aj Roslingovu kritiku vnímania sveta v zastaraných rovinách rozvojových a rozvinutých krajín. Namiesto toho rozdeľuje krajiny podľa priemernej výšky príjmov na obyvateľa do štyroch úrovní. Na tomto základe potom vysvetľuje mnohé demografické a spoločenské trendy.
Nedostatky knihy
Asi ešte nikto nenapísal knihu, ktorej by sa nedalo nič vytknúť. Nepodarilo sa to ani Roslingovi. Napríklad, jedenásta otázka z vyššie spomenutého Roslingovho testu znie: „V roku 1996 patrili medzi ohrozené druhy tigre, pandy a čierne nosorožce. Koľko z týchto druhov sa dnes nachádza v ešte väčšom ohrození?“ Ako správna odpoveď je uvedené, že ani jeden.
Pri podrobnejšom vysvetlení tejto odpovede v poznámkach na konci knihy sa uvádza, že „ani jeden z uvedených živočíchov dnes nie je klasifikovaný ako kriticky ohrozený, hoci v roku 1996 boli všetky.” To však nie je pravda.
Tiger je od roku 1986 stabilne zaradený v kategórii ohrozený a jeho svetová populácia dokonca klesá. Ani panda nebola v roku 1996 kriticky ohrozená, i keď je pravda, že bola z kategórie ohrozený v roku 2015 preradená do kategórie zraniteľný. Čierny nosorožec je zase kriticky ohrozený od roku 1996 až dodnes.
Možno sú tieto chyby zapríčinené zlým prekladom (nebola by to jediná vec, na strane 231 sa odkazuje na graf na strane 55, avšak tam žiadny nie je). Je však pravda, že populácie mnohých živočíchov sa znižujú. Preto môže pôsobiť manipulatívne, ak sa ukáže iba na niektoré zvieratá a nie na celkový obraz.
V súvislosti s výškou pôrodnosti kladie Rosling dôraz na príjmovú kategóriu, vplyv náboženstva na pôrodnosť nepovažuje za veľmi významný. Bohatstvo a miera rozvoja s počtom detí rozhodne súvisí, najchudobnejšie krajiny sveta majú spravidla najviac detí na ženu. Avšak nie je to jediné vysvetlenie.
Chudobnejšie Macedónsko má mieru úhrnnej plodnosti na úrovni 1,4 dieťaťa na ženu. O niečo bohatšia Argentína je na úrovni 2,3, citeľne bohatšie Faerské ostrovy (súčasť Dánska) na úrovni 2,6 a Izrael až na úrovni 3,1. Podobné kontrasty sú aj medzi Arménskom (1,6) a bohatším Paraguajom (2,5) alebo Indonéziou (2,4).
Je teda jasné, že význam musia mať aj iné faktory. Americký časopis Public Discourse nedávno priniesol sumarizáciu viacerých prieskumov, podľa ktorých s reprodukčným správaním súvisia aj hodnotovo-kultúrne rámce.
Význam má aj náboženstvo. Stačí poukázať na nedávny výskum z USA, podľa ktorého majú Mormóni, ktorí sú spravidla aj bohatší, v priemere o 1,2 dieťaťa viac ako ostatní kresťania. A kresťania majú zase viac detí ako ateisti či agnostici.
Je samozrejmé, že popularizačná kniha, ako je Roslingova Moc faktov, nemôže ísť pri každej spomenutej problematike do podrobností, ale musí viac či menej veci zjednodušovať. To však treba mať pri jej čítaní na pamäti.