Čo znamená odsúdenie Mazureka pre slobodu slova?

Rozsudok, ktorý nad Milanom Mazurekom vyniesol Najvyšší súd, prispeje k tomu, že médiá, akademici a iní aktéri verejnej diskusie sa budú ešte viac vyhýbať kontroverzným témam. Nejde o dobrú prognózu pre slobodu prejavu na Slovensku.

Obsah rozsudku

3. septembra 2019 vyniesol Najvyšší súd SR rozsudok nad poslancom za ĽSNS Milanom Mazurekom. Uznal ho vinným z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 trestného zákona. Rozsudok je právoplatný a už sa voči nemu nemožno odvolať.

Ako trest určil pokutu 10 000 €, ktorú ak nezaplatí, pôjde na pol roka do väzenia. Dôsledkom právoplatného odsúdenia taktiež stratí poslanecký mandát, keďže išlo o úmyselný trestný čin. Rádio, ktoré rozhovor s Mazurekom odvysielalo, dostalo už predtým pokutu 15 000 €.

Rozsudok ešte nie je zverejnený, vychádzame teda iba z mediálnych informácií, za ktoré konkrétne výroky bol Mazurek odsúdený. Výroky povedal v rozhovore pre Rádio Frontinus v októbri 2016.

Čo presne Mazurek povedal?

Nejde tu o obhajobu Milana Mazureka, ktorého prejavy niekedy prekračujú hranice slušnosti, napr. keď v Bratislave vykrikoval vulgárne heslá na moslimskú rodinu.

Ide o zamyslenie sa nad tým, čo jeho odsúdenie znamená pre slobodu slova.

Po prvé, Mazurekove výroky vo Frontinuse (aspoň tie, ktoré zverejnili médiá ako príčinu odsúdenia) nie sú zjavne rasistické. Nezovšeobecňoval v nich na všetkých Rómov, nečastoval ich vulgarizmami, nehovoril, že sú podradní, menejcenní ani nevyzýval na násilie voči nim. Hovoril konkrétne o rómskych asociáloch či Rómoch z osobitnej školy. Používal tiež výraz Cigáni.

Aj keď z vypočutia si Mazureka môže vyplynúť dojem, že všetci alebo väčšina Rómov je „asociálov“, či si „z plodenia detí robia biznis“, priamo to nepovedal (aspoň podľa medializovaných výrokov). Ide o jednostranný a manipulatívny prejav, ale nie nepravdivý ani zjavne hanlivý.

Po druhé, hanobenie národa, rasy a presvedčenia nie je presne definované. Niektoré výroky podeň môžu spadať jednoznačne (napr. keby ste povedali „Všetci Cigáni sú špinavé vši.“).

Mnohé výroky – aj tie Mazurekove – sú však niekde na hrane – možno ich vnímať ako trestný čin hanobenia, ako priestupok alebo ako len radikálnejšie a emočnejšie formulovaný názor v rámci diskusie.

Veľa závisí od uváženia sudcu, spoločenských pomerov, ale aj mediálneho tlaku. Sudca, ktorý by Mazureka oslobodil, by sa mohol stať obeťou lynču liberálnych médií a progresívnych politikov, ktorí by na jeho prípade mobilizovali voličov.

Po tretie, spoločenská atmosféra sa aj pod vplyvom sociálneho inžinierstva vyvíja k stále väčšej citlivosti a politickej korektnosti.

Rozsudok Najvyššieho zhorší stav diskusie o kontroverzných témach

Vlastne akýkoľvek kontroverzný výrok o menšinách sa môže stať mediálnou kauzou, dôvodom na prepustenie z práce alebo až predmetom trestného stíhania. Môže, no aj nemusí – v tom spočíva sila médií.

Zahraničie ukazuje, že takéto prípady neobchádzajú ani akademickú obec, o čom svedčia prípady potrestaných vedcov Noaha Carla (viac aj tu) či Jamesa Watsona.

Ich výroky pritom predstavovali bežnú súčasť vedeckej diskusie (hoci nie všetci vedci s nimi súhlasia) a neboli v žiadnom prípade hanlivé (iba konštatovali, že určité skupiny majú v priemere rôzne schopnosti a že sú za tým potenciálne alebo pravdepodobne genetické príčiny).

A tu sa dostávame k záveru. Rozsudok prispeje k tomu, že médiá, akademici a iní aktéri verejnej diskusie sa budú ešte viac vyhýbať kontroverzným témam.

Nebezpečnosť autocenzúry

Je dôležité si uvedomiť, že cenzúra nefunguje iba tak, že niekomu niečo priamo zakážete. Ľudia totiž aj sami sledujú, čo sa v spoločnosti deje. Celkom prirodzene si zrátajú dve a dve a obvykle nebudú riskovať čo len možnosť problémov, pokiaľ majú k dispozícii menej problémovú alternatívu.

Je logické očakávať, že väčšina ľudí sa preto kontroverznej téme radšej vyhne – môžu písať alebo robiť výskum o inej: bezpečnejšej, ktorá im prinesie väčšie uznanie v hlavnom prúde a možno získajú aj novinársku cenu alebo ocenenie pre mladých bádateľov.

To sa nazýva autocenzúra. A presne takýmto spôsobom vzniká ideologicky uniformná spoločnosť.

Výroky, za ktoré bol Mazurek zrejme odsúdený

Denník N uviedol ako vysvetlenie odsúdenia tieto výroky Mazureka (predpokladám, že vybrali tie najradikálnejšie):

„Mazurek v éteri hovoril o ‚celej komunite cigánskych asociálov‘. Rozprával zážitky zo základnej školy, kde keď sa podľa neho otvorili dvere na osobitnej škole oproti tej ich, ‚bolo to ako v zoologickej záhrade‘. Moderátor nezareagoval ani vtedy, keď poslanec rozprával o tom, ako by mal štát zasiahnuť a že Cigáni si z plodenia detí nebudú môcť robiť biznis.
‚To musíme zastaviť,‘ zdôrazňoval a pokračoval, že peniaze z eurofondov investujeme do ľudí, ktorí ‚nikdy pre národ neurobili nič a nič nám neprinesú ani v budúcnosti‘.“

Celá diskusia a Mazurekom pre rádio Frontinus

Zdroj obrázku: SME/Jozef Jakubčo