Strana Spolu – občianska demokracia je od svojej registrácie v januári 2018 malou a mladou politickou stranou. Jej hlavnými protagonistami sú Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.
Ten prvý má bohaté teoretické i nemalé praktické skúsenosti s verejnou politikou a ten druhý s daňami, ich optimalizáciou a znalosťou sociálneho systému.
Minulosť oboch pánov je jasne pravicová
Beblavý vyšiel z SDKÚ. V rokoch 2002 až 2006 zastával pozíciu štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Podieľal sa tak na významných pravicových reformách. Ministrom práce bol vtedy Ľudovít Kaník, neskôr po jeho kauze s čerpaním štrukturálnych fondov na chvíľu Iveta Radičová.
Beblavý neskôr zakladal stranu #Sieť a po vnútornej kríze tejto novej strany založili s Mihálom, odídencom zo SaS, stranu Spolu – občianska demokracia.
Jozef Mihál bol zakladateľom strany Sloboda a solidarita a počas Radičovej vlády zastával funkciu ministra práce. V Radičovej vláde predstavoval jeden z najpravicovejších prvkov.
Bez posilnenia sociálneho štátu zlepšovanie životnej úrovne
Beblavý už priniesol do politiky viaceré pragmatické opatrenia. Jeho jednoduché legislatívne návrhy majú pozitívny vplyv napr. na pokles úrokov hypoték alebo vďaka povinnosti zamestnávateľov zverejňovať ponúkanú mzdu má istú zásluhu aj na raste miezd.
Bez toho, že by museli narásť dane či odvody alebo bez posilňovania otravnej byrokracie majú takéto opatrenia pozitívny vplyv na životnú úroveň širokých vrstiev obyvateľstva.
Predstieraná prosociálnosť
Duo Beblavý-Mihál aktívne vystupuje v politických reklamách svojej strany Spolu. Tieto reklamy sú štedro financované, aby ich videlo čo najviac ľudí na Facebooku.
Napr. toto video má od 21. októbra vyše 730 000 pozretí.
Podstatou tejto video reklamy je, že chcú spropagovať ľuďom ich snahu znížiť odvodové zaťaženie najmenej zarábajúcich, čím sa im zvýšia čisté mzdy.
Odhliadnuc od populizmu to má viacero problémov. Odvodové zaťaženie by vo väčšej miere zaťažovalo stredné a vyššie príjmové vrstvy, lebo výpadok na odvodoch predsa musí niekto kompenzovať.
A v prípade, že zamestnávateľ vypláca oficiálne minimálnu mzdu a zvyšok na ruku, práve takíto nepoctiví podnikatelia by sa priživili na úkor lepšie zarábajúcich, ktorí majú poctivo priznaný príjem.
Okrem tejto odbornej roviny ma však udivuje, ako je v danej scénke nezvládnutá predstieraná prosociálnosť.
Na jednej strane je fajn, že si Mihál v propagačnom videu dokáže robiť srandu z toho, aký je nízky. Na druhej strane ľudia reprezentujúci slabšie platené pozície sú tu vykreslení ako hlúpi a neschopní pochopiť, čo sú nižšie odvody a vyššie mzdy.
Beblavý a Mihál sú v predmetnom videu vykreslení ako tí bohatí za vodou, ktorí pomáhajú plebsu, ale ktorý zároveň oberajú o značnú časť dôstojnosti.
Sú to detaily, kvôli ktorým sa dá celé video interpretovať ako nezvládnuté predstieranie prosociálneho správania.
Jednak vzdialenosť medzi nimi je natoľko veľká, akoby tí ľudia mali vši či smrdeli, a daná vzdialenosť tiež naznačuje, ako sú od seba v reálnych životoch obe skupiny vzdialené.
Čo je rovnako nezvládnuté, je posunutie čaju a natretej vianočky týmto ľuďom. Podobá sa to na povrchnú a účelovú charitu bohatých smerom k chudobným, ktorí ich v skutočnosti vôbec nezaujímajú.
Aj ľudia žijúci na ulici, nieto pracujúci ľudia za nižšie mzdy, sú normálne ľudské individuality so svojimi preferenciami. Vo videu Beblavý vyznieva ako arogantný boháč, ktorý nalieva do porcelánovej šálky čaj a posúva ho ako psovi človeku oproti bez opýtania, či vôbec má o to záujem.
Ja ti predsa ponúkam čaj a ty si chudák, ktorý ho predsa chce prijať: tu, práve teraz, tento konkrétny druh a bez vyjasnenia či s cukrom, citrónom, mliekom alebo bez.
Je to nedôstojné, pôsobí to veľmi zle a akoby tieto neverbálne gestá napovedali o skutočných postojoch oboch pánov voči bežným ľuďom.
Keď vás dobieha minulosť
Počas toho, ako bol Mihál ministrom Radičovej vlády, sa zaviedol strop pre 40-percentné paušálne výdavky živnostníkov na 5 040 € ročne, čo v praxi spôsobilo pomerne výrazný nárast odvodov pre mnohých živnostníkov. (V skutočnosti strop 5 040 € schválila NR SR v decembri 2012, čiže išlo už o II. Ficovu vládu. Za chybu sa opsravedlňujeme. Prišli sme na ňu sami.)
Výrazné finančné polepšenie pre živnostníkov priniesla až požiadavka SNS ako podmienka vstupu do vlády, vďaka ktorej sú v súčasnosti paušálne výdavky 60-percentné a do výšky 20 000 € ročne.
Ďalšiu prozamestnaneckú otočku Mihála predstavuje najnovšia iniciatíva dua Mihál-Beblavý, ktorou chcú lepšie definovať minimálne mzdové nároky.
Minimálne mzdové nároky sú relatívne málo známa vec a sú naviazané na inštitút minimálnej mzdy.
Spočívajú v tom, že existuje šesť stupňov náročnosti práce a podľa charakteru práce sa aplikuje koeficient náročnosti práce, ktorým sa násobí minimálna mzda. Šesť koeficientov je odstupňovaných o dve desatiny, čiže: 1,0, 1,2, 1,4, 1,6, 1,8 a 2,0. Skrátka, ak sa nachádzate v šiestom stupni náročnosti práce, je pre vás minimálna mzda dvojnásobná.
Problémom v praxi je, že charaktery práce pre jednotlivé stupne sú v prílohe Zákonníka práce definované pomerne vágne. Snaha zo strany Spolu spresniť ich obsah, previazať ich s konkrétnymi povolaniami a vytvoriť lepšie povedomie o ich existencii je chvályhodná.
A predstavuje to opäť opatrenie, ktoré je relatívne jednoduché a potenciálne prínosné pre finančnú situáciu niektorých ľudí.
No len opäť je tu zvláštny Mihálov posun oproti minulosti i oproti času, keď bol Mihál ministrom práce. V minulosti bol vo všeobecnosti odporcom zvyšovania minimálnej mzdy.
A hoci teraz chcú stupne náročnosti práce spresňovať a nabádať k rozsiahlejšiemu využívaniu tohto nie každému známeho § 120 Zákonníka práce, treba uviesť, že ako minister chcel Mihál inštitút minimálnych mzdových nárokov úplne zrušiť, čo by zamestnancov výrazne poškodilo.
Úprimné premeny alebo predvolebné sľuby?
Keďže vieme, v akých vládach pôsobili títo páni a aké politické riešenia symbolizujú, je ťažké zhodnotiť, do akej miery sú heslá a nápady z ich reklám úprimné.
Intuícia i skúsenosť nabáda posudzovať ľudí viac podľa skutkov ako podľa slov. Pre politikov to platí dvojnásobne a zvlášť, keď nemálo vecí naznačí ich neverbálna komunikácia, ktorú, našťastie, nemajú až tak pod kontrolou.
Na druhej strane pri oboch pánoch je určitý potenciál prinášať pragmatické a efektívne riešenia, pri ich správnom politickom korigovaní tak môžu byť niektoré ich návrhy pre slovenskú politiku prínosom.
Foto zdroj: TASR