Paradox Sme rodina: bez Kollára padne, s ním nemá budúcnosť

Kauza niekoľkodňového pôsobenia Petry Krištúfkovej zo Sme rodina vo funkcii vládnej splnomocnenkyne pre podporu rodiny a sociálnu pomoc poodhalila niektoré problémy, ktoré stoja pred týmto politickým hnutím.

Sme rodina sa koncom februára dostalo druhý raz do parlamentu, čo v roku 2016 málokto čakal. Projektu Borisa Kollára mnohí predpovedali osud Strany občianskeho porozumenia, ANO Pavla Ruska či Siete Radoslava Procházku. Teda strany jedného muža na jedno použitie a bez výraznejšej ideovo-personálnej náplne. Prečo sa tak nestalo?

Podstatný rozdiel je hneď v okolnostiach. Všetky spomenuté strany boli vládnymi stranami, zatiaľ čo Sme rodina svoje prvé parlamentné obdobie strávila v opozícii. Ak by vtedy išla do vlády so Smerom, je takmer isté, že dnes by sme o nich v politike už nepočuli.

Úplne však nesedí ani absencia ideovo-personálnej náplne. Boris Kollár svoju stranu v roku 2015 budoval spolu s Milanom Krajniakom, ktorý sa dlhšie snažil dostať do politiky (okrem začiatkov v KDH si ľudia s lepšou pamäťou vybavia aj pôsobenie v Lipšicovej Nove, jeho médium Konzervatívny výber či snahu o založenie strany s podivným názvom Hnutie 300).

S Krajniakom do projektu Sme rodina išiel aj jeho súputník a niekdajší spoluorganizátor protestov proti Gorile z roku 2012 Peter Pčolinský. A s ním zase ďalší Pčolinskí (švagrina Adriana sa stala už v roku 2016 poslankyňou, brat Vladimír je momentálne riaditeľom Slovenskej informačnej služby).

Milan Krajniak je dlhodobo označovaný za ideológa Sme rodina a tejto strane dokázal dať pomerne originálny programový šat, teda kombináciu národno-konzervatívnej (alebo, Krajniakovými slovami, kresťansko-sociálnej), euroskeptickej (nie však anti-EÚ), ale zároveň pro-atlantickej (Sme rodina je za členstvo Slovenska v NATO) hodnotovej výbavy.

Niečo také v slovenskej politike dovtedy nebolo, najbližšie by k tomu malo zrejme KDH, ak by sa v roku 2007 stal jeho predsedom Vladimír Palko. A práve Krajniak bol vtedy Palkov kandidát na podpredsedu KDH pre ekonomiku. Palkovci však vtedy prehrali.

Sme rodina sa tým, že nespochybňuje členstvo v EÚ a najmä NATO výrazne líši od kotlebovcov či strán ako Harabinova Vlasť. Hodnotovo porovnateľná by mohla byť Dankova SNS, v ktorej však chýbali ľudia schopní takéto politické idey prezentovať a ktorú na čele s jej predsedom úplne zomlelo vládnutie a kauzy s tým spojené.

Krajniak však nie je, samozrejme, strojcom volebných úspechov Sme rodina. Dal však tomuto hnutiu pomerne originálnu ideovú náplň a aj témy, na ktorých sa mohli zviditeľňovať.

Inak Sme rodina stojí aj padá na Borisovi Kollárovi. Veľká väčšina voličov tejto strany ju zrejme volí len kvôli nemu. V parlamentných voľbách 2020 (ale aj v roku 2016) vyše 72 % voličov Sme rodina dalo preferenčný hlas Borisovi Kollárovi. Okrem kotlebovcov (74 %) a Smeru (78 %) neboli voliči žiadnej relevantnej politickej strany tak naviazaní na volebného lídra.

A tu je jadro problému. Kollárova minulosť (kontakty na viaceré osoby z kriminálneho podsvetia) a tiež životný štýl je pre mnohých ľudí, ktorí inak majú k Sme rodina programovo blízko, prekážkou, aby sa v tomto hnutí aktivizovali. A nejde len o často spomínaný rozpor medzi kresťanským konzervativizmom a Kollárovým promiskuitným životným štýlom, ale aj nutnosť ako lojálny člen či nominant strany obhajovať napríklad splnomocnenectvo Krištúfkovej, pochybnosti okolo jej bakalárskej práce alebo diplomovej práce straníckeho šéfa či jeho komunikáciu s klientkou resocializačného zariadenia Čistý deň.

Sme rodina má vážne personálne problémy. Koncom roka 2018 malo síce Sme rodina 1 338 členov (a momentálne má už určite viac), ale dnes má problém obsadiť niektoré kľúčové pozície.

Upozornil na to aj Jozef Mihál, ktorý robil Krajniakovi ani nie mesiac štátneho tajomníka, v rozhovore pre Denník N: „Zoberte si štátneho tajomníka, prešli dva mesiace, čo som Milanovi

Krajniakovi oznámil, že to balím a on tam nemá nikoho za mňa. Nie že by musel, ale aj to svedčí o tom, že tých kvalitných ľudí asi veľa nie je.“

Môžeme ešte doplniť, že druhá (v súčasnosti jediná) štátna tajomníčka na Krajniakovom rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, Soňa Gaborčáková vo februárových voľbách kandidovala za KDH, nie za Sme rodina.

Výrazom personálnej biedy sú aj niektoré známe tváre strany, ktoré s Borisom Kollárom zjavne neviaže len ideovo-politická zhoda. Samotná Petra Krištúfková, podľa preferenčných hlasov (po Kollárovi a Krajniakovi) tretia najpopulárnejšia politička Sme rodina, je matkou jedného z Kollárových detí. Poslanec Ľudovít Goga, ktorý kandidoval z piateho miesta na kandidátke Sme rodina, je zase nevlastným bratom Borisa Kollára.

Personálne suchoty vidieť aj v slabšom politickom výtlaku kandidátov Sme rodina v ostatných voľbách. Iba sedem z nich získalo viac ako 10 000 preferenčných hlasov, v čom Sme rodina predbehli viaceré volebne slabšie strany ako ĽSNS (10), koalícia PS-Spolu (10), SaS (9), ale aj KDH (8) či MKÖ-MKS (8).

Treba uznať, že Sme rodina medzi rokmi 2016 a 2020 na svoju kandidátku dokázalo dostať viacero známych ľudí, napríklad komunálnych politikov Martina Borguľu alebo Igora Kašpera či poslaneckého odídenca z OĽaNO Jozefa Lukáča. Avšak iba jeden z nich, potravinový kritik Patrick Linhart, dokázal získať viac ako desaťtisíc preferenčných hlasov a prekrúžkoval sa zo stého na piate miesto.

Zatiaľ sa však nezdá, že by malo Sme rodina dostatok kvalitných ľudí, ktorí by dokázali profesionálne zastávať exekutívne posty (minister dopravy a výstavby Andrej Doležal za Sme rodina je popri ministrovi zahraničia Ivanovi Korčokovi jediným nestraníkom-nominantom v súčasnej vláde) alebo presvedčene a dôstojne reprezentovať ideológiu hnutia v jej úplnosti.

Milan Krajniak je asi jeden z mála (jediný?), ktorý obe veci dokáže, i keď je predčasné ešte hodnotiť jeho ministrovanie. A ako je na tom vlastne on sám?

Krajniak sa dostal do parlamentu v roku 2016 s 19 258 preferenčnými hlasmi, čo predstavuje 11,1 % zo vtedajších voličov Sme rodina. V prezidentských voľbách v roku 2019 získal Krajniak 59 464 hlasov. Vo februárových parlamentných voľbách dostal podobný počet preferenčných hlasov – 57 744 (24,3 % voličov Sme rodina).

Výtlak Milana Krajniaka tak bol vo voľbách na úrovni strany Most-Híd, teda niečo vyše dvoch percent voličov z ostatných parlamentných volieb. Otázka je, či Krajniak môže, ak bude schopným a populárnym ministrom, ešte ďalej narásť. Jeho výsledok v prezidentských voľbách, a to s pomerne drahou kampaňou, akokoľvek treba pamätať na ich inú povahu, však ukazuje, že možno už nie.

A tu sa opäť dostávame k Borisovi Kollárovi. Na mnohých konzervatívcov (nielen kresťanských), nacionalistov či euroskeptikov, ale aj voličov Kotlebu či Harabina, ktorí poškuľujú po konštruktívnejšej voľbe, zrejme jeho osoba, minulosť, kontakty a životný štýl pôsobia ako repelent.

Avšak Sme rodina je stále spojená s Borisom Kollárom a drvivá väčšina voličov je naviazaná (aj) na neho. Zatiaľ to tak vyzerá, že ak Boris Kollár v politike skončí, stiahne so sebou aj svoju stranu. Lebo napriek všetkému vyššie napísanému je to, ako sa teraz zdá, stále len strana jedného muža.

Zdroj obrázka

Finančne nás môžete podporiť na naše číslo účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore