Faktory, ktoré majú vysvetliť našu výnimočne nízku úmrtnosť na COVID-19 v tzv. prvej vlne, sú mnohé.
Napr. nižšia hustota obyvateľstva, nižší podiel seniorov v populácii, včasné podchytenie zavedením prísnych opatrení, strach a panika z neznámeho, rýchly nástup slnečných dní, jednota a konzistentnosť politických a odborných autorít a väčšiny masmédií pri vykresľovaní vážnosti situácie, nižší cestovný ruch, efektívne trasovanie nakazených, poctivé nenadhodnotené vykazovanie obetí na COVID-19 atď.
V súčasnosti vo viacerých krajinách pozitívni ľudia na koronavírus rastú, avšak takmer nikde, ak nie úplne nikde, počty obetí k tomu nestúpajú úmerne. Niekde je to až veľmi neúmerné.
Vysvetlenia sa tiež ponúkajú viaceré. Napr. sa predpokladá, že úmrtia prídu v niekoľko týždňovom odstupe, testuje sa oveľa viac oproti prvej vlne, takže zachytávame viac bezpríznakových, virulencia vírusu na niektorých miestach klesá atď.
V súvislosti s nárastom pozitívnych sa očakáva obrovský nápor na nemocničné kapacity a niektorí sa aj obávajú kolapsu zdravotníckeho systému z preťaženia pacientmi COVID-19. Španielske zdravotníctvo sa napríklad opäť blíži ku kolapsu aj napriek skúsenostiam z jari.
Čo som však v prebiehajúcich diskusiách nezachytil, je jeden bizarný faktor a to nízka zaočkovanosť seniorov proti chrípke. Ako si ukážeme, na prvý pohľad sa zdá, že by mohol napriek výraznejšiemu rastu pozitívnych prípadov koronavírusu potenciálne zlepšovať pre naše zdravotníctvo vyhliadky.
Už v marci sa objavili predpoklady, že na COVID-19 zomierajú iba tí, ktorí by umreli v rovnakom období na chrípku. To sa však postupným nárastom obetí COVID-19 ukázalo ako neudržateľné zľahčovanie.
Je zaujímavé pozrieť sa na dáta o miere zaočkovanosti populácie seniorov (65+) proti chrípke v rámci krajín OECD. A porovnať, v akom vzťahu je v týchto krajinách doterajšia úmrtnosť pričítaná ochoreniu COVID-19 s mierou obezity v daných krajinách, so zastúpenosťou populácie vo veku 65+ v daných krajinách a zároveň s mierou zaočkovanosti populácie 65+ proti chrípke.
Hodnoty možno vidieť nižšie v grafe (spracovanie: Hrot.info podľa vyššie uvedených zdrojov):
Ako vidieť vyššie, v mnohých krajinách je pomerne očividný vzťah medzi zaočkovanosťou staršej populácie proti chrípke a medzi úmrtnosťou na COVID-19.
Krajiny, ktoré doteraz zaznamenali najvyššiu úmrtnosť na COVID-19, majú často aj pomerne vysokú mieru zaočkovanosti seniorov proti chrípke, napr. Belgicko (59 %), Španielsko (55 %), Čile (68 %), USA (69 %), Veľká Británia (72 %), Taliansko (53 %), Švédsko (52 %) atď.
Prirodzene sem nezapadajú málo husté škandinávske krajiny a Island s nízkou úmrtnosťou na COVID-19 s výnimkou Švédska, ktoré volilo inú stratégiu a ktoré malo väčšinu obetí práve v domovoch pre seniorovov, kde býva zaočkovanosť proti chrípke takmer 100-percentná.
Určitú anomáliu tu predstavuje Grécko, ktoré má doposiaľ relatívne nízku úmrtnosť na COVID-19, no aj nemalú mieru zaočkovanosti seniorov proti chrípke.
Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko či Estónsko so svojimi 10 až 13 percentami zaočkovanosti seniorov proti chrípke sú na chvoste nielen krajín EÚ, ale aj OECD a zároveň patria medzi krajiny s doposiaľ najnižšou úmrtnosťou na COVID-19. Slovensko má v rámci krajín OECD stále najnižšiu úmrtnosť na COVID-19.
Po publikovaní článku som zistil, že tejto otázke už bolo venovaných niekoľko výskumov.
Jedna štúdia ešte z apríla prišla k opačným záverom – identifikovala opačný vzťah medzi zaočkovanosťou seniorov proti chrípke a ich úmrtnosťou na COVID-19. Podobne aj štúdia na základe dát do 10. júna v rámci USA.
Avšak autor najnovšej štúdie z tohto mesiaca postupoval podobným spôsobom ako ja, pričom vstupné dáta doplnil o stupeň urbanizácie, stupeň rozsahu rúškovej politiky a o skutočnosť, či bol v danej krajine lockdown. A medzi zaočkovanosťou seniorov proti chrípke a úmrtnosťou identifikoval štatisticky signifikantný pozitívny vzťah.
V zásade však nepojednáva o tom, ako to môže súvisieť. Možné príčiny skúsim v stručnosti načrtnúť.
Medzi ľuďmi, ktorí sú rizikoví pri ochorení chrípky – čiže majú ťažší priebeh a častejšie tomu ochoreniu podľahnú, je veľký prienik s tými, ktorí sú rizikoví a zomierajú na COVID-19.
Znížiť toto riziko nakazenia sa a podľahnutiu chrípke vedia dnes ľudia každoročnou vakcináciou. Populácie, ktoré majú nízku zaočkovanosť seniorov 65+ proti chrípke, by mali mať logicky aj vyššiu úmrtnosť na chrípku.
Hoci podľa oficiálnych štatistík na chrípku zomierajú na Slovensku v priemere desiatky ľudí ročne, na základe skúmania očakávaných a pozorovaných úmrtí sa odhaduje, že počas týždňov chrípkovej epidémie zomrie na následky chrípky v priemere 816 ľudí ročne a počas celkovej chrípkovej sezóny až 1503 ľudí ročne.
Z toho vyplýva, že zatiaľ čo na Slovensku a v obdobných krajinách si chrípka nenápadne každoročne odkrajuje časť senzitívnej populácie, v krajinách s vysokou mierou úmrtnosti na COVID-19 sa títo ľudia chrípke napriek svojej senzitivite do veľkej miery ubránili vakcináciou, rokmi sa v populácii naakumulovali a teda aj vo väčšom množstve zomierajú na nový koronavírus, voči ktorému zaočkovaní neboli a nie sú.
Predtým však, ako masovo zomierali, v mnohých krajinách preťažovali zdravotnícky systém.
Iné alebo doplňujúce vysvetlenie môže spočívať v tom, že ľudia, ktorí sa neočkujú proti chrípke, ju občas dostanú a prekonajú. Ich organizmus, resp. ich imunitný systém sa tak vo všeobecnosti trénuje na zvládanie aj iných podobných ochorení vrátane nového COVID-19.
Bukovský napr. spomína niekoľko výskumov, ktoré hovoria o tom, že ľudia, ktorí prekonali v posledných rokoch nádchu spôsobenú inými koronavírusmi, majú lepšie vyhliadky na zvládnutie ochorenia COVID-19. Časom sa možno zistí, že podobný efekt nastáva aj pri prekonaní chrípky.
No a veda by nemala byť ignorantská ani voči skúmaniu toho, či protichrípkové vakcíny, ktoré môžu byť účinné v boji s chrípkou, priamo u ľudí nejakým spôsobom nezhoršujú ich vyhliadky na boj s COVID-19.
Faktor zaočkovanosti proti chrípke ešte viac podčiarkuje rizikovosť domovov pre seniorov, kde býva táto zaočkovanosť často takmer 100-percentná.
Avšak zdôraznime aj, že faktor nízkej zaočkovanosti proti chrípke zrejme zároveň zlepšuje vyhliadky nášho zdravotníctva.
Zatiaľ neexistuje vedecký konsenzus o tom, či je nízka zaočkovanosť proti chrípke jedným z možných mnohých faktorov vplývajúci na nižšiu úmrtnosť na COVID-19. K téme treba preto pristupovať s náležitou obozretnosťou.
Ak u nás naozaj zomiera každoročne na chrípku mnohonásobne viac ľudí, ako sa oficiálne vykazuje, potom môže ísť o kľúčové možné vysvetlenie daného vzťahu.
Načrtnuté predpoklady by si iste zaslúžili podrobnejšie a serióznejšie preskúmanie.
Faktor nízkej zaočkovanosti proti chrípke môže znamenať, že strašenie vyťaženosťou našich nemocničných kapacít je týmto menej opodstatnené.
Hoci sa zdá menej pravdepodobné, že by malo naše zdravotníctvo skolabovať, neznamená to, že máme situáciu zľahčovať. Stále platí, že čím ohľaduplnejší budeme, tým menej ľudí zomrie alebo bude trpieť dlhodobými následkami z prekonania ochorenia COVID-19.
A ak to s ľahostajnosťou či sabotovaním protiepidemických opatrení a odporúčaní preženieme, nášmu zdravotníctvu nemusí pomôcť ani skutočnosť, že väčšina našich seniorov roky ignoruje protichrípkové vakcíny.
Text do 24 hodín od publikovania prešiel výraznejšou aktualizáciou.
Aktualizácia 30. 12. 2021: Po ťažkej 2. vlne zimy 2020/2021 sa načrtnutá téza ukazuje ako ťažko udržateľná. Rovnako ako mnohé výskumy či úvahy robené na základe vývoja z prvej vlny.