Je na Slovensku smrtnosť COVID-19 výrazne nižšia ako smrtnosť chrípky?

Smrtnosť chrípky a COVID-19

Parameter smrtnosti ochorenia COVID-19 je prirodzene od začiatku pre verejnosť veľmi významným číslom. Z tohto parametra sa dá totiž odhadnúť, aké šance prežiť má človek, ak by na COVID-19 ochorel. 

Smrtnosť sa ráta spravidla percentuálne ako podiel počtu zomretých na určitú chorobu a počtu osôb postihnutých touto chorobou. Smrtnosť COVID-19 u starších ľudí prudko rastie vekom.

Vedomosť o smrtnosti u mnohých ľudí určuje mieru ich obozretnosti a snahu predchádzať nakazeniu sa. 

Keďže čísla pôsobia niekedy príliš abstraktne, mnohí zvyknú používať chrípku a jej smrtnosť ako referenčný rámec medzi tým, na aké správanie boli zvyknutí a ako výrazne ho majú prispôsobiť novej hrozbe.

Porovnanie smrtnosti COVID-19 a chrípky je od začiatku koronakrízy témou. Na začiatku sa ku nám dostávali pomerne znepokojujúce čísla. Napr. že smrtnosť COVID-19 je 52-krát vyššia oproti chrípke. 

Čo vravia ľahko dostupné čísla o smrtnosti týchto ochorení na Slovensku?

Ak sa pozrieme na ľahko dostupné čísla v rámci Slovenska, vezmeme do rúk kalkulačku, ľahko prídeme k šokujúcemu záveru.

Podľa epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej na chrípku zomiera v priemere 800 ľudí ročne

V rámci chrípkových sezón 2016/17, 17/18 a 18/19 bol oficiálne vykázaný výskyt chrípky a chrípke podobných ochorení nasledovný: 177 234, 196 942 a 157 644 hlásených prípadov. V priemere teda za posledné tri sezóny po zaokrúhlení 177 000 ročne. 

Z toho vyplýva, že smrtnosť chrípky na Slovensku je 0,45 %.

Podľa oficiálnych informácií bolo na Slovensku do 28.10.2020 pozitívnych na koronavírus 48 943 ľudí, pričom zomrelo 184 ľudí. Z toho vyplýva smrtnosť COVID-u-19 na úrovni 0,38 %. 

Z týchto čísel vyplýva, že na Slovensku je teda chrípka smrtnejšia ako COVID-19.

Ešte tie čísla tvorivo zdramatizujme

V skutočnosti však na chrípku v priemere nezomiera 800 ľudí ročne, ako sa bežne tvrdí, lebo dané číslo sa vzťahuje iba na týždne chrípkovej epidémie. Celkovo na následky chrípky podľa predmetnej analýzy, z ktorej aj spomínaná Krištúfková vychádza, zomiera dokonca až 1503 ľudí ročne.

Ak rátame s priemerným ročným počtom obetí chrípky 1503 a priemerným počtom nakazených chrípkou 177 000, vychádza nám smrtnosť chrípky až 0,85.

Zároveň sa predpokladá, že oficiálny počet pozitívne otestovaných ľudí na koronavírus je výrazne nižší. Nie všetci sa totiž dávajú testovať. 

Matovič v polke októbra odhadol, že máme nakazených až 210 000 ľudí. Ak vezmeme do úvahy, že ku koncu októbra by sme mali aj 300 mŕtvych, potom nám smrtnosť COVID-19 na Slovensku vychádza na 0,14

Chrípka má podľa týchto čísel na Slovensku viac ako šesťnásobne vyššiu smrtnosť oproti ochoreniu COVID-19. 

V čom sú takéto výpočty a úvahy zavádzajúce?

Problémom je, že pri takýchto porovnaniach miešame hrušky s jablkami. Skúsime si načrtnúť, v čom všetkom. 

Ak sa bavíme o obetiach COVID-19, tie sú u nás od začiatku veľmi poctivo a dôsledne vykazované. Vykazujeme tých, ktorí zomreli na ochorenie COVID-19, nie s ochorením COVID-19 alebo všeobecne na následky ochorenia COVID-19. 

Ak sa bavíme o obetiach chrípky, vychádzame zo spomínanej analýzy, ktorá sa snažila zistiť, koľko úmrtí možno pripísať chrípke. Takže ide skôr o ľudí, ktorí zomreli s chrípkou, resp. na následky chrípky, nie výlučne na chrípku samotnú. Dané odhady vznikli porovnaním očakávaných a pozorovaných úmrtí. Predpokladá sa totiž, že nie všetky obete na následky chrípky sú vykázané v oficiálnych štatistikách.

Ak napr. starší človek s chrípkou dostane horúčku, ktorá ho vyčerpá, čo môže viesť k zlyhaniu srdca, nemusí byť takýto človek označený ako obeť chrípky.

Ak by sme mali vychádzať z oficiálnych čísel, tie sú oveľa nižšie. Napr. v sezóne 2018/19 bol počet potvrdených úmrtí na chrípku iba 46 (a sezónu predtým iba 10), čiže nie 800 ani 1503. 

Ak teda prepočítame tieto oficiálne úmrtia (46) a oficiálny počet prípadov CHPO (157 644), vychádza smrtnosť chrípky napr. v sezóne 2018/19 iba 0,029

Zároveň, v našom vyššie uvedenom dramatizujúcom výpočte sme použili neoficiálne čísla počtu pozitívnych na koronavírus v násobkoch nad rámec oficiálnych, pričom sme vychádzali v podstate z vážneho omylu, ak nie rovno hoaxu, s ktorým prišiel premiér Igor Matovič. Triezve odborné odhady hovorili, že v tom čase sme mohli mať aktuálny počet pozitívnych nie 210 000, ale niekde medzi 25 000 až 50 000.

Prepočet v úvode článku vychádzal z čísla pozitívnych a z čísla vykázaných obetí k jednému dátumu. Reálne však počet obetí má určitý dobeh. A toto číslo je skreslené práve tým, že u nás je epidémia práve na prudkom vzostupe. Po zistení pozitivity koronavírusu ešte môže trvať pár dní, kým prepukne ochorenie, kým sa vážne zhorší človeku stav a kým človek prípadne umrie na JIS-ke alebo pľúcnej ventilácii. 

Následne človek ide na pitvu, pri pitve sa zoberú vzorky na laboratórne testovania, na základe ktorých sa určí definitívny verdikt, či dotyčná osoba umrela na COVID-19. Medzi zistením pozitivity na koronavírus a vykázaním dotyčných osôb medzi obete COVID-19 je logicky oneskorenie niekoľkých týždňov, neraz aj vyše mesiaca.  

Ak by sme rátali, že k 28. októbru bol celkový počet obetí COVID-19 184 a k 28. septembru bol celkový počet pozitívnych 9343 ľudí, potom nám smrtnosť COVID-19 vychádza na 1,97

Je zjavné, že oficiálne čísla nahlásených chrípkových prípadov sú zrejme podcenené. Nie každý, kto má chrípku, navštívi lekára. Niekto chrípku vyleží cez víkend. Zároveň diagnostikovanie danej choroby zo strany lekára sa opiera predovšetkým o typické chrípkové príznaky a môže dochádzať k omylom. 

Oproti tomu bola väčšina oficiálnych prípadov koronavírusu diagnostikovaná cez veľmi citlivé PCR testy. Ak by sa podobné diagnostické metódy používali v období chrípkovej sezóny s cieľom odhaliť chrípkové prípady, možno by sme tiež zistili, že ľudia majú na sliznici vírusy chrípky, ale prepuknutie ochorenia u nich nenastáva, resp. sú bezpríznakoví. 

Ak by sme zobrali do úvahy, že medzi pozitívne testovanými na koronavírus je množstvo bezpríznakových priebehov, vzniká tu otázka, či ich možno vnímať ako chorých na COVID-19. Ak by sme ich vyradili z výpočtu smrtnosti, smrtnosť COVID-19 nám prirodzene vzrastie.

Hoci sa hrdíme tým, ako poctivo vykazujeme obete COVID-19, ak si chceme zodpovedať otázku, koľko ľudí kvôli ochoreniu COVID-19 umiera, potom by bolo vhodnejšie rátať tam aj mnohých z tých, ktorí umreli s ochorením COVID-19 alebo tesne po ňom. 

Samozrejme, nie bizarné prípady, ak človeka zrazí auto, utopí sa alebo je zastrelený, ale ak napríklad zomrie na následky poskytovanej liečby, ktorá môže poškodiť iné orgány, potom je zjavné, že COVID-19 bol priamym spúšťačom tohto reťazenia zdravotných problémov a bez neho by človek zrejme ešte žil.

Ako to naozaj je?

V poukazovaní na to, v čom sú úvahy o smrtnosti chrípky a COVID-19 miešanie hrušiek s jablkami, by odborníci vedeli ešte asi dlho pokračovať. 

Otázkou teda ostáva, ako to naozaj je? Ako vidieť z vyššie uvedeného: ťažko povedať. Za každým číslom je totiž iná metodika s výrazne odlišnou mierou presnosti.

Na skresľovaní sa tiež výrazne podieľa skutočnosť, že COVID-19 je nové ochorenie a je pod veľkým drobnohľadom. Zároveň nie je dostupná ani dostatočne účinná liečba. 

Okrem toho COVID-19 konfrontuje imunitu ľudí spôsobom, akému doteraz nečelili. A tak tí, ktorí majú tendenciu ochoreniu podľahnúť, sú v jednotlivých populáciách naakumulovaní, pričom chrípka zabíja ľudí dlhodobo priebežne.

Dá sa konštatovať, že prvotné tvrdenia, že COVID-19 je 50-krát, 30-krát ap. smrtnejší od chrípky, sa ukázali ako viac a menej prestrelené. Hoci čísla sa rôznia, v súčasnosti sú časté odhady, že COVID-19 je zhruba 10-násobne smrtnejší oproti chrípke

Dané porovnania však stále môžu trpieť rôznymi metodologickými skresleniami, ktoré sme načrtli vyššie. 

Minimálne na Slovensku sa ukazuje, že smrtnosti týchto dvoch ochorení nie sú od seba v súčasnosti zatiaľ extrémne vzdialené.Takýto záver sme pre Slovensko odvodili už dávnejšie na základe testovania časti populácie na protilátky.

Zrejme až s odstupom rokov budeme môcť smrtnosť týchto dvoch ochorení ako tak spoľahlivo porovnať.

Prečo je aj napriek tomu koronavírus oveľa väčšou hrozbou ako chrípka?

Hoci sa ukazuje, že minimálne na Slovensku COVID-19 nie je extrémne smrtnejší od chrípky, COVID-19 je v súčasnosti rozhodne neporovnateľne väčšou hrozbou oproti chrípke. 

Najväčším problémom je, že sa šíri oveľa ľahšie a rýchlejšie ako chrípka. Ak sme zápasom s koronavírusom pomocou rúšok, odstupov a zvýšenej hygieny rúk ako vedľajší efekt výskyt chrípky výrazne skresali, vzostup epidémie COVID-19 tu máme napriek všetkým novým opatreniam.

Hoci smrtnosť COVID-19 nie je extrémne vysoká, tým, že koronavírus dokáže rýchlo zamoriť značnú časť populácie, veľa ľudí následne blokuje nemocnice, mnohí aj zomierajú na následky ochorenia a hrozia aj sekundárne úmrtia (úmrtia na iné diagnózy ako následok obmedzenej zdravotnej starostlivosti, keďže kapacity zdravotníkov zaberá COVID-19). 

Obmedzenia zo strany štátu, ako aj dlhšia doba liečenia oslabujú ekonomiku, čím ostáva menej zdrojov nielen pre zdravotníctvo, ale aj zdravší životný štýl atď. 

Dalo by sa očakávať, že bez opatrení, či už na strane ľudí alebo štátu, by úmrtnosť (nie smrtnosť) na COVID-19 bola aj na Slovensku oproti chrípke rozhodne viacnásobná alebo mnohonásobná.

Napriek tomu k ochoreniu COVID-19 treba pristupovať s chladnou hlavou, nepodliehať panike, robiť účinné opatrenia, ktoré zabraňujú jeho šíreniu najmä na rizikové skupiny a vyčleniť mu primeranú (nie nadmernú) mieru pozornosti.

Zdroj obrázka: Github

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore