Celoplošné testovanie: vydarená dráma s nerentabilným výsledkom

Certifikát z celoplošného testovania

Tento víkend prebehlo kontroverzné a silno dramatické celoplošné testovanie antigénovými testami na zistenie výskytu ochorenia COVID-19. 

Už po ohlásení tohto zámeru sme ho skritizovali s tým, že je extrémne náročné ho logisticko-personálne uskutočniť, že testy nie sú určené pre bezpríznakových ľudí a že hrozí množstvo falošne pozitívnych prípadov. 

Organizačná dráma

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniel Zmeko a veliteľ operácie Spoločná zodpovednosť Ivan Pacho deň pred začiatkom testovania informovali prezidentku, že z potrebných tímov je pripravených 60 percent na oba víkendové dni. 

Ako uviedla na stručnej a vecnej tlačovej konferencii prezidentka, podľa nich bol cieľ nenaplniteľný a celoplošné testovanie neuskutočniteľné. 

Prezidentka vyzvala na upustenie od sankcií a realizáciu testovania tam, kde sú odberné tímy skompletizované. Bolo to vzhľadom na situáciu logické a racionálne. 

Vláda sa však nevzdala. Iba dva dni pred spustením Matovič ohlásil dodatočný finančný bonus pre zdravotníkov vo výške 500 €, ak sa zúčastnia oboch dní. Celkovo tak zdravotník v závislosti od počtu pozitívnych mohol zarobiť za dva dni testovania aj okolo 1 000 €. 

Deň pred testovaním sa tak ešte doregistrovali ďalší zdravotníci a v sobotu bola väčšina tímov schopná nasadenia. 

Prevedenie

Na niektorých miestach Bratislavy odberné miesta určené pre autá vytvorili také dlhé rady na čakanie, že to blokovalo celkovú dopravu.

Niekoľko odberných miest sa nepodarilo skompletizovať. Mnohé odberné miesta nezačali pracovať načas. A obedová prestávka bola na mnohých miestach tiež posunutá. 

V kontexte celej akcie sú to pochopiteľné a ospravedlniteľné veci. Akcia vznikala narýchlo a diala sa prvýkrát v histórii Slovenska. 

Z hľadiska organizácie pôsobí nezvládnuto, že na mnohých miestach sa minuli testy, na ktorých doplnenie sa potom čakalo a to vytváralo značné zdržania.

Ohľadom získania potrebného počtu zdravotníkov na poslednú chvíľu mala vláda obrovské šťastie. Podobne vláde prialo aj väčšinou pekné počasie.

Samosprávy najmä v mestách podali organizačne nadľudský výkon. 

Výsledky testovania

Testovania sa zúčastnilo okolo 3,6 milióna ľudí a pozitívny výsledok si odnieslo vyše 38-tisíc, čiže zhruba jedno percento. Rozdiely medzi jednotlivými okresmi boli vcelku významné. Severnejšia časť Slovenska je na tom výrazne horšie. 

Matematik Richard Kollár na základe prvotných výsledkov odhadol, že z 25 000 pozitívnych môže byť až 10 000 falošne pozitívnych. 

Ak vyjdeme z týchto čísiel a zohľadníme, že do karantény má putovať celá domácnosť, toto plošné testovanie zrejme poslalo viac ľudí do karantény neopodstatnene a neprávom na základe falošného výsledku, ako odhalilo reálnych pozitívnych prípadov. 

Čím nižšie percento pozitivity v rámci jedného miesta, tým väčšia časť spomedzi pozitívnych je falošne pozitívnych. 

Pre Bratislavu s pozitivitou 0,3 % Kollár odhadol, že zo 700 pozitívnych môže byť až 500 falošne pozitívnych. 

Ak od celkového počtu pozitívnych odrátame falošne pozitívnych a príznakových, ktorí by sa aj už objednali na PCR test, ale vzhľadom na súčasné dlhšie čakacie doby si povedali, že cez plošné testovanie budú mať výsledok rýchlejšie, potom odhalenie daného počtu pozitívnych prípadov za vynaložené peniaze a vynaložené úsilie odberových tímov a celej spoločnosti rozhodne nestálo. 

Kontroverzné odmeny

Od ohlásenia plánu na celoplošné testovanie pôsobili mimoriadne kontroverzne nastavené odmeny. Konkrétne rizikový príplatok pre zdravotníkov za každého pozitívneho. Vzhľadom na nedokonalosť testu sa očakávalo množstvo falošne pozitívnych prípadov. 

Zdravotníci boli zároveň maximálne chránení a riziko nakazenia sa bolo zrejme ešte nižšie ako u ostatných členov odberového tímu. 

K tomu sa pridal ešte kontroverznejší krok a to finančný bonus vo výške 500 eur, ktorý extrémne navýšil náklady na celú organizáciu a ukázal, cez aké absurdné spôsoby vôbec mohla byť celá operácia uskutočnená. 

Rizikový príplatok za každého pozitívneho bol zjavne prehnaný. Zdravotníci vzhľadom na ich nedostatok a vysokú náročnosť práce v rámci odberového tímu mohli dostať fixný bonus, avšak nie vo výške 500 eur, ale napr. 100, maximálne 200. 

Spôsob nastavenia odmien zdravotníkom bol očividne nehospodárny a kontroverzný. Matovič 500-eurový bonus dokonca sľúbil verejnosti skôr, ako ho mal schválený na vláde. 

Jedna lekárka Júlia Horáková na protest proti celoplošnému testovaniu vrátila štátne vyznamenanie, ponúkaných 500 eur ju vraj urazilo a naznačila, že zo strany zdravotníkov by bol väčší záujem doplniť odberové miesta, keby boli presvedčení o zmysluplnosti akcie. 

Trestné stíhania za opakovanie testu? Najväčšia absurdnosť celej akcie

Od začiatku sa hovorí, že najmä pri bezpríznakových ľuďoch by mala byť pozitivita cez antigénový test overená cez spoľahlivejší PCR test. Poslať bezpríznakového človeka aj s celou domácnosťou do karantény a vo väčšej miere im tak odoprieť základné práva a slobody na základe „dobrovoľného“ testovania nespoľahlivými testom je nielen ľudsky, ale aj právne kontroverzné

Už pri pilotnom testovaní prvotných okresov boli známe prípady, že niektorí absolvovali test dvakrát, pričom výsledky sa líšili. 

Polícia upozorňovala, že kto dostane certifikát o pozitívnom výsledku a znova sa zúčastní testovania, bude mať problémy. V nedeľu polícia na svojom Facebooku oznamovala, že zaznamenali už 24 takých prípadov, ktoré vyšetrujú ako podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. 

Je to mimoriadne absurdné. V miestach, kde bol celkový výskyt pozitivity nízky, bola pri pozitívnom výsledku väčšia šanca, že ide o falošne pozitívny ako reálne pozitívny výsledok. Bezpríznakovým ľuďom malo byť automaticky umožnené absolvovať test druhýkrát, ideálne spoľahlivejší PCR test, hoci aj v najbližších dňoch a medzitým ich nechať v karanténe. 

Ak opakovaná účasť týchto ľudí na testovaní má predstavovať trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, potom aký vážny zločin musí predstavovať organizácia samotného celoplošného testovania, ktorého sa popri zdravých ľuďoch malo zúčastniť aj neznáme množstvo infekčných ľudí? 

Testovanie je dobrovoľné – hoax roka? A množstvo právnej neistoty

Už po ohlásení zámeru celoplošného testovania bola vraj nevyjasnená absolútne zásadná otázka: či má ísť o testovanie dobrovoľné alebo povinné. 

Zo zmätočných absurdných vyjadrení premiéra, ktorý verejne polemizoval o tom, či nezúčastneným nemá byť poskytovaná iba základná zdravotná starostlivosť, alebo či nezúčastneným nepozastaviť sociálne dávky, bolo jasné, k čomu sa prikláňa premiér a čo by bol schopný presadzovať, keby nebol limitovaný ústavou.

Objavovali sa rôzne vyhlásenia zamestnávateľov, ktorí v prípade absencie certifikátu s negatívnym výsledkom hrozili zamestnancom rôznymi postihmi až stratou zamestnania. 

Medzitým sa až do poslednej chvíle viedli aj právne polemiky, či vôbec možno nejako trestať ľudí kvôli neúčasti na testovaní a aj organizátori, keďže nevedeli, či budú schopní otestovať všetkých záujemcov, nechávali túto otázku celý čas otvorenú. 

Vytváralo to obrovskú právnu neistotu, ktorá prispela k vysokej účasti a k vysokej obete aj zo strany testovaných.

Každý racionálny človek však chápe, že ak je neúčasť za niečo sankcionovaná, v právnom štáte a slobodnej spoločnosti hovoriť o dobrovoľnosti je prejav odporného cynizmu. 

Toto testovanie rozhodne nebolo dobrovoľné a bolo vynucované dočasným značným obmedzením základných práv a slobôd či obavami zo straty zamestnania. 

Premrhané príležitosti

Už samotné pilotné testovanie predstavovalo obrovskú premárnenú príležitosť spoznať veľa podstatných vecí. 

Úplnou alfou a omegou malo byť otestovať všetkých pozitívnych PCR testami. Získali by sme oveľa lepší obraz o špecifickosti testov v priamom nasadení. 

Vláda však jasne preukázala, že nepotrebuje poznať pravdu. Vláda neprispela k vzniku žiadneho poznania, ktoré by mohlo priniesť lepší obraz o špecifickosti zakúpených testov, aj napriek tomu, že desiatky tisíc ľudí môže neopodstatnene uväzniť v karanténe. 

Ďalšia vec, ktorú sme sa o testoch mohli dozvedieť, bol vzťah medzi príznakmi a pozitivitou. Je možné, že antigénové testy dokážu odhaliť infekčných, ktorí sú možno (iba zatiaľ) bez príznakov. 

Je veľmi dôležité vedieť, ako veľmi sú v tom úspešné, lebo by to veľmi pomohlo pri rozhodovaní sa o tom, aký význam má využívať antigénové testy napr. pri domovoch sociálnych služieb, pri väčších firmách ap. Či to má výrazne väčší prínos ako iba odmerať ľuďom pred vstupom na pracovisko teplotu. 

A celkovo, čo tu vnímam ako obrovský nedostatok, je slabá, resp. žiadna spoluúčasť sociálneho výskumu na zvládaní epidémie. 

Je veľmi dôležité skúmať, prečo v niektorých oblastiach Slovenska nie sú príznakoví ľudia podchytení. A na to stačí urobiť pomerne jednoduchý výskum. Pýtať sa tých skutočne pozitívnych, prečo napr. aj napriek príznakom sa neobjednali na PCR test. 

Možno by sme sa dozvedeli, že si nepripúšťali, že sú chorí práve na COVID-19. Možno nechcú zaťažovať testovacie kapacity. Možno si myslia, že sa za to platí. Možno sa chcú vyhnúť karanténe a nebyť tak závislí od iných, ktorí by im museli kupovať a nosiť potraviny. Možno sa boja, že stratia prácu. Možno sa boja reakcií okolia. 

Všetky takéto a aj ďaľšie indície príčin občas mierne presakujú. Ale nepoznáme ich vplyv ani distribúciu. 

Pričom keby sme ich poznali, médiá by vedeli oveľa efektívnejšie robiť osvetové aktivity a štát prispôsobovať niektoré opatrenia.

Sú to na prvý pohľad drobnosti. Avšak súčet rôznych ľahko dostupných malých vylepšení môže mať zásadný vplyv na vývoj epidémie. 

Čo druhé kolo?

Bratislavskí starostovia vzhľadom na minimálne čísla naznačili odpor proti druhému kolu testovania. 

Vladimír Palko poukazál na to, že podľa čísel bola epidémia na pomalom ústupe už pred celoplošným testovaním. 

Konzílium odborníkov druhé kolo celoplošného testovania neodpoučilo realizovať, ale iba v lokalitách s najvyšším výskytom. 

Nakoniec Matovič oznámil, že druhé kolo sa nebude týkať zhruba tretiny okresov, v ktorých bol počet pozitívnych prípadov pod 0,7 %. 

Závery

Prínos celoplošného testovania spočíva v tom, že časť infekčných ľudí poputuje do karantény, čo určite čiastočne zmierni šírenie koronavírusu a v hraničnom prípade to môže predísť kolapsu zdravotníckeho systému alebo ho aspoň oddialiť.

Problémom je, že lepší a dlhodobejší efekt sa mohol dosiahnuť bez celoštátneho plošného testovania. Stačilo by v rámci okresov alebo v rámci PCR odberových miest testovať antigénovými testami zadarmo príznakových ľudí na počkanie bez objednania. Prišli by a hneď by aj odchádzali s vedomosťou, či majú COVID-19 alebo zrejme niečo iné.

Ukázalo sa, že celoplošné testovanie antigénovými testami rozhodne nie je cesta. To sme však vedeli už pred tým. Parafrázujúc ekonóma INESS Roberta Chovanculiaka: toto bola jediná bitka, pred ktorou bol každý generál.

Ak vláda chcela silou mocou plošné testovanie, malo sa realizovať v najviac postihnutých regiónoch. Takto vláda úplne vyplytvala množstvo testov, ľudských a materiálnych zdrojov zbytočne. 

Výsledkom celoplošného testovania je nehospodárne utratené množstvo peňazí, prehlbujúci sa právny marazmus, aký na Slovensku nemá obdobu a ešte väčšie unavenie spoločnosti v zápase, v ktorom súper možno stále neudrel z plnej sily. 

Táto vydarená dráma, ktorá zbytočne vystresovala značnú časť spoločnosti, bola podľa očakávania vzhľadom na výsledky nerentabilná.

Zdroj obrázka: Teraz.sk

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore