Ako zvláda Bielorusko boj s koronavírusom?

Alexander Lukašenko pri prehliadke nemocnice

Keď sú ľudia znechutení z obmedzení a lockdownov a zároveň majú pocit, že ani veľmi nepomáhajú, lebo mŕtvych je aj tak strašne veľa, začnú vzhliadať ku Švédsku. Ku krajine, ktorá má síce tiež tisíce mŕtvych, ale zároveň je oveľa slobodnejšia. Je v nej oproti iným krajinám výrazne menej obmedzení, väčšina opatrení je na báze odporúčaní, a rúška tam väčšinu času autority vôbec neodporúčali a ani sa nenosili.

A pritom v Európe existuje ešte jedna krajina. Krajina, ktorej prezident verejne popieral hrozbu koronavírusu či hrozbu epidémie. Krajina, v ktorej prezident odporúčal fungovať čo najviac normálne. A Bielorusko tak aj do veľkej miery zatiaľ stále funguje.

Zo skúsenosti, ktoré vidíme v iných krajinách, by sa dalo Bielorusku v roku 2020 predpovedať nasledovné:

  • desiatky tisíc mŕtvych,
  • kolaps zdravotníckeho systému,
  • politický rozvrat.

Nevieme, koľko ľudí v Bielorusku zomrelo na COVID-19, avšak keby u nich nastal kolaps zdravotníctva, určite by sme sa to dozvedeli.

Pokúsime si zodpovedať otázku, ako je možné, že Bielorusko neskolabovalo.

Prvá vlna

V marci a apríli médiá prinášali výroky bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý hrozbu koronavírusovej epidémie podceňoval v čase, keď okolité štáty zatvárali hranice a zakazovali hromadné podujatia. 

Známe sú jeho vyjadrenia, že proti koronavírusu pomôže vodka, sauna a predovšetkým práca. 

Bielorusom ešte v marci odporučil, aby zachovali pokoj a pracovali napríklad na poli: „Traktor vylieči každého. Polia vyliečia všetkých. Je dôležité umývať si ruky a jesť v správnom čase. Zvyčajne nepijem alkohol, no vodka neslúži len na umývanie rúk. Pite deci denne, to by malo stačiť na zabitie vírusu. Používajte saunu. Číňania tvrdia, že vírus umiera pri 60 stupňoch Celzia.“

SITA v apríli k Bielorusku písala:

„V Bielorusku život funguje naďalej presne tak, ako predtým, nikto nehovorí o zákaze vychádzania ani obmedzení stretávania sa s inými ľuďmi.

Naopak, ulice sú plné ľudí, rovnako ako kedykoľvek predtým, konajú sa kultúrne podujatia a pokračujú aj športové súťaže, čím sa napríklad bieloruská futbalová liga stala veľkou celosvetovou raritou a majú o ňu záujem aj zahraničné televízie.“

Médiá sa sústredili hlavne na bizarné výroky Lukašenka, zrejme v snahe vyvolať senzáciu a zosmiešniť ho. Nezaujímali sa ale už o to, ako proti pandémii v skutočnosti bojuje bieloruské zdravotníctvo. Z týchto povrchných správ by sa, vzhľadom na Lukašenkove silné mocenské postavenie, mohlo zdať, že Bielorusko žiadne opatrenia nerobilo a nerobí. Je to mýtus. 

Pamätám si, že keď som pozeral v lete svetové štatistiky o koronavíruse, Bielorusko v kontraste s tým, ako bolo vykreslené skrz Lukašenkove výroky, vykazovalo počet testov na milión obyvateľov vyšší ako mnohé iné európske krajiny. Vravel som si, že tak ignorácia koronavírusu rozhodne nevyzerá.

Podľa nášho ministerstva zahraničných vecí Bielorusko už v marci malo „Komplexný plán opatrení s cieľom prevencie a zamedzenia rozširovania vírusového ochorenia COVID-19“.

V máji, keď 9,5 miliónové Bielorusko malo takmer 17 tisíc infikovaných, Lukašenko vyhlasoval: „Ak bude potrebné zaviesť karanténu - zavedieme karanténu. Ak bude nutné zaviesť zákaz vychádzania - zavedieme zákaz vychádzania. Nič z toho teraz nepotrebujeme ... Ľudia by ma vzali na vidly.“

Ten istý článok však hovoril aj o prieskume, podľa ktorého by až 65 % Bielorusov uprednostnilo zavedenie prísnych bezpečnostných obmedzení. 

V júli zistili prítomnosť koronavírusu aj u Lukašenka. Ako informoval, mal bezpríznakový priebeh a jeho rétorika bola v podstate už od mája menej popieračská oproti aprílu. 

V septembri v medicínskom časopise BMJ vyšiel nerecenzovaný článok, ktorý sa pokúšal zodpovedať, ako je možné, že Bielorusko má jednu z najnižších úmrtností na COVID-19 v Európe. A v tejto otázke priniesol reálne aj dosť svetla. 

Článok informuje o tom, že na počiatku epidémie bieloruskí občania, keďže sa nemohli spoľahnúť na vládu, zorganizovali finančnú zbierku a rozdistribuovali ochranné pomôcky do nemocníc. Nevieme posúdiť, do akej miery však takáto občianska iniciatíva bola pre bieloruské zdravotníctvo reálne prínosná. 

Spočiatku Bielorusi testovali pomocou testov z Číny či Ruska – už od 23. januára. Neskôr však Bielorusko vyvinulo vlastné testy a testovanie prudko zintenzívnilo. 

Článok v BMJ upozorňuje na dva zásadné fakty, ktoré Bielorusko predurčujú k tomu, aby boj s koronavírusom bolo schopné zvládnuť:

  1. Bielorusko je „veľmocou“ v počte nemocničných lôžok. Má 11 lôžok na 1000 obyvateľov. Oproti tomu majú napr. Nemci 8 a Veľká Británia iba 2,5, Slovensko 5,8
  2. Bielorusko má veľmi málo obyvateľov v zariadeniach pre seniorov. Konkrétne 203 na 100-tisíc obyvateľov. Pre porovnanie, Slovensko ich má 781, Veľká Británia 847, Belgicko až 1 232 a Švédsko dokonca až 1 276. Oveľa viac seniorov tak má Bielorusko „izolovaných“ na dedinách či v bytoch.

Zdá sa, že Bielorusko má reálne nemocnice vybavené na prekvapivo vysokej úrovni. A dodajme, že zároveň patrí svetovo medzi krajiny s najväčším počtom zdravotníkov (5,2 na 1 000 obyvateľov oproti napr. Švédsku s 4.0, Slovensku s 3,4 či Británii s 2,8), čo je ďalší faktor, ktorý umožňuje Bielorusku sa ľahšie vysporiadávať s epidémiou.

Na druhej strane vieme, že proti ochoreniu COVID-19 sa iba objavujú účinné lieky, a tak minulý rok bola liečba predovšetkým symptomatická. Inými slovami, je možné, že väčšina covidových nemocničných pacientov by buď COVID-19 vyležala aj doma alebo v prípade ťažkého priebehu by v nemocnici skonali aj napriek modernej technike a pomoci. Ťažko povedať, u akej časti pacientov nemocnice odvrátili ich fatálny osud.

Významnejší faktor tak môže predstavovať skutočnosť, že v Bielorusku na rozdiel od iných krajín „nevybuchovali“ v zariadeniach pre seniorov v takej miere hromadné nákazy u tých najzraniteľnejších, čím nedochádzalo k preplneniu nemocníc a masovému umieraniu.

Robustnosť zdravotníckeho systému však môže mať v čase epidémie pozitívny vplyv v tom, že dokáže poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s inými diagnózami, a tak predchádzať mnohým postranným odvrátiteľným úmrtiam.

Druhá vlna

Po pokojnom lete sa v septembri začala pomaly v Bielorusku dvíhať druhá vlna, ktorá začala vrcholiť v polke decembra a až v polovici januára 2021 začala pozvoľna klesať. 

Koncom minulého roka s účinnosťou od 21. decembra Bielorusko uzavrelo pozemné hranice. Nariadenie karantény navrátilcom kvôli novým mutáciám koronavírusu dáva epidemiologický zmysel, zákaz vycestovať s výnimkou práce a štúdia však skôr zaváňa protiopozičnou politikou.

Na vzostup druhej vlny mohli mať určitý vplyv aj opakované rozsiahle protesty proti prezidentovi Lukašenkovi.

Z fotografií na Wikipedii je však zaujímavé sledovať, že v auguste protestujúci nemali prakticky vôbec rúška, pričom 13. septembra sa začali rúška u protestujúcich objavovať a na fotografii z 20. septembra (nižšie) je záber z hlavného mesta Minsk, na ktorom možno vidieť, že rúška mala zhruba polovica účastníkov. 

Protesty v meste Minsk 20. septembra

Nový rok v Minsku Bielorusi oslavovali spôsobom, ktorý sa vo svete len tak nevidel. Hromadne a slobodne

Bielorusko: graf vývoja počtu nových prípadov

Ako vidieť, aj napriek jarnému a letnému premorovaniu čelí Bielorusko silnejšej druhej vlne. Je ale možné, že bez jarno-letného premorovania by druhá vlna vo vírusovo náročnejšom zimnom období bola ešte horšia.

Bolo by zaujímavé v bieloruskej populácii preskúmať trvácnosť protilátok a porovnať ju s inými populáciami. Sú  po prekonaní COVID-19 protilátky trvalejšie, ak človek prichádza naďalej do kontaktu s koronavírusom, lebo sa pred ním dostatočne intenzívne nechráni napr. pomocou rúška či respirátora?

Nevieme, či sa Bielorusku podarilo zabrániť prenikaniu infekčnejších mutácií. Nevieme ani, či v samotnom Bielorusku nevznikli nové infekčnejšie mutácie. To môže mať veľký vplyv na to, ako sa bude ich epidemiologická situácia ďalej vyvíjať a či si budú môcť dovoliť súčasný benevolentný prístup praktizovať aj naďalej. 

Bielorusko tiež očkuje. Využíva ruský Sputnik V. V polovici februára informovali o zaočkovaní zdravotníckych pracovníkov prvou dávkou. A tiež sa môžeme dočítať o prebiehajúcom očkovaní učiteľov

Do Bieloruska dorazili tiež čínske vakcíny.

Bieloruské ministerstvo zdravotníctva dokonca venuje aj určitú pozornosť vyvracaniu mýtov o COVID-19, čo sa týka prenosu koronavírusu i liečby ochorenia COVID-19. 

Môžeme veriť „nízkym“ číslam o covidových úmrtiach? 

Bielorusko: oficiálne údaje o COVID-19

K 18. 2. 2021 Bielorusko vykazovalo 1 885 covidových úmrtí. Pre porovnanie, Švédsko, ktoré má iba o niečo málo väčšiu populáciu, k rovnakému dátumu vykazuje 12 598 obetí

Ak sa pozrieme na vývoj počtu prípadov a vývoj počtu covidových obetí v Bielorusku z oficiálnych čísel, tak taký vzťah medzi vlnami prípadov a relatívne horizontálnou krivkou úmrtí nemá asi žiadna krajina. V iných krajinách výrazné nárasty počtu prípadov spravidla následne kopírujú aj nárasty počtu úmrtí, v prípade Bieloruska to však tak podľa vykazovaných čísel nie je. 

Bielorusko: graf vývoja počtu obetí COVID-19

Aj spomínaný článok z BMJ je ohľadom bieloruských oficiálnych čísel odôvodnene skeptický. Spomína obavu niektorých odborníkov, že veľa úmrtí spojených s COVID-19 je vykázaných ako úmrtia na zápal pľúc. Podľa OSN je vraj medzi aprílom a júnom 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 rozdiel až 5 605.

Hoci počet covidových obetí v Bielorusku bude s veľkou pravdepodobnosťou výrazne vyšší, ako vykazuje, bieloruské zdravotníctvo neskolabovalo. 

Nadmerné úmrtia poskytnú lepší obraz o bieloruskom výsledku

Spoľahlivejší obraz o tom, ako Bielorusko zvládlo v roku 2020 koronavírusovú epidémiu, prinesú až údaje o nadmerných úmrtiach. Žiaľ, Národný štatistický úrad Bieloruska za rok 2020 údaje zatiaľ neuvádza a na naše otázky doteraz nereagoval. 

Denník N uverejnil údaje o nadmernej úmrtnosti v roku 2020 za krajiny, ktoré ich už mali vypublikované. 

Nadmerná úmrtnosť v rôznych európskych krajinách

V grafe chýba Švédsko a Španielsko

V Bielorusku bola v rokoch 2015 až 2019 priemerná úmrtnosť 12,66 na 1 000 obyvateľov. V roku 2020 malo Bielorusko 9 408 000 obyvateľov. Ak by si Bielorusko malo udržať priemernú hodnotu zomierania, tak v roku 2020 by umrelo okolo 120-tisíc ľudí. 

Môžeme iba hádať, kde sa Bielorusko za rok 2020 v nadmerných úmrtiach umiestni medzi krajinami. Nemali by sme byť prekvapení, ak Bielorusko aj napriek minimálnym obmedzeniam nedopadne za rok 2020 výrazne horšie ako Slovensko a zároveň dopadne výrazne lepšie v rámci prvého kvartálu 2021. Rovnako tak zrejme za sebou nechá mnohé ďalšie krajiny, ktoré praktizovali v rôznej miere lockdowny. 

Paradoxne, táto „posledná diktatúra Európy“ popri potláčaní politických práv zabezpečila a aj zabezpečuje svojim ľuďom v ostatných občianskych právach takú mieru slobody, akú počas rôzne intenzívnych epidemiologických obmedzení nevidieť nikde v Európe. 

Čo nás môže Bielorusko naučiť?

Mať dobre materiálne a personálne zabezpečené zdravotníctvo, čo stojí nemalé prostriedky z verejných zdrojov, sa ukazuje v takýchto situáciách ako veľká strategická výhoda. Ako katastrofálne by sa u nás vyvíjala situácia, keby sme čelili vážnejším problémom, napr. vojne?

V európskych krajinách sme videli v lete výrazný ústup počtu koronavírusových prípadov. V mnohých krajinách tomu predchádzala nejaká miera lockdownu. Bielorusko však fungovalo prakticky konštantne a tento výrazný pokles prípadov sa vyskytol aj tam. 

Z toho sa dá odvodiť, že koronavírus má s určitými teplotami, resp. počasím, reálne problémy. To naznačuje, že obmedzenia sa smerom k letu dajú uvoľňovať oveľa dynamickejšie.

Ďalej sa ukazuje, aké dôležité je zachovať pokoj a nešíriť paniku zo strany štátnych predstaviteľov či masmédií. Zdá sa, že aj napriek oveľa vecnejším správam v Bielorusku ohľadne koronavírusu mali aj Bielorusi nejaký čas väčšinovú potrebu prísnejších opatrení. Rozhodnutie Lukašenka ísť proti väčšine a neskĺznuť do lockdownizmu možno vnímať ako štátnicke gesto, ktoré sa môže Bielorusom zúročiť.

Zdá sa, že aj napriek niektorým Lukašenkovým kontroverzným výrokom, bieloruskí odborníci (epidemiológovia, hygienici či zdravotníci) v skutočnosti mali a majú dosť voľné ruky v tom, aby svoju prácu vykonávali čo najlepšie a minimalizovali straty spôsobené epidémiou.

Prezident Lukašenko im však nastavuje mantinely, vďaka ktorým bieloruská spoločnosť ako taká môže do veľkej miery normálne a najmä udržateľne fungovať. 

O tom, že by politici nemali podliehať hygienicko-epidemiologickému redukcionizmu a že umenie riadiť štát spočíva v integrativizme, sme písali už začiatkom apríla. Zdá sa, že v rámci Európy sa to dostatočne dobre podarilo iba dvom krajinám: Švédsku a zrejme ešte lepšie Bielorusku. 

Zdroj úvodnej fotografie: TASR/AP

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore