Začiatkom februára som mal príznakový, no relatívne ľahký priebeh covidu. Po vyše pol roku 16. 7. som absolvoval protilátkový test, podľa ktorého mám hladinu protilátok viac ako 5-násobne prekračujúcu referenčnú hodnotu.
Ak by som bol v zahraničí a vrátil sa na Slovensko, musel by som ísť povinne do karantény. Oproti tomu zaočkovaní ľudia, u ktorých sa nejaká forma imunity iba predpokladá a rovnako tak nezaočkovaní maloletí, do karantény ísť nemusia.
Štát svojimi opatreniami na mňa vyvíja nátlak, aby som sa dal zaočkovať, hoci nie som riziková skupina, Covid-19 som doteraz znášal relatívne dobre a vzhľadom na hladinu protilátok som z hľadiska epidemiologického rizika na úrovni očkovaného človeka.
Vzhľadom na pretrvávajúcu hladinu protilátok je dosť pravdepodobné, že očkovanie by u mňa vyvolalo typické nežiaduce účinky ako zvýšená teplota, bolesť celého tela ap.
Štát svojimi opatreniami na mňa vyvíja tlak, aby som podstúpil fyzickú bolesť bez možného prospechu pre mňa, moje okolie či spoločnosť. A takých ako ja, môžu byť na Slovensku státisíce.
Ťažko sa pre takýto právny stav hľadá paralela aj medzi totalitnými režimami.
Reálne nemám problém toto leto fungovať bez návštevy zahraničia, reálne som nikdy osobne nemal strach z covidu a nemám strach ani z proticovidovej vakcíny, resp. z jej nežiaducich účinkov. V živote podstupujem dobrovoľne väčšie riziká.
Tu ide ale najmä o princíp a ja len s údivom sledujem, kam až je tento vývoj začínajúc spoločenskou polarizáciou a končiac reálnou diskrimináciou schopný zájsť. Je možné, že o chvíľu sa nedostanem ani do reštaurácie.
V nasledujúcom texte načrtneme niekoľko úvah, z ktorých vyplýva, že aj nová „opravená“ vyhláška ÚVZ č. 231, ktorá naďalej diskriminuje mnohých ľudí pre ich nezaočkovanosť proti covidu, je z hľadiska ústavnosti problematická.
Ako sme predpokladali, ľudia, ktorí sa tešili zo zrušenia vyhlášky č. 226 z dielne ÚVZ, sa tešili predčasne a nevhodne. Vláda naďalej a ešte o niečo tvrdšie diskriminuje nezaočkovaných dovolenkárov a pendlerov.
Vyhláška č. 231 reflektuje iba veľmi čiastkovú argumentáciu ÚS, že zaočkovaný jednou dávkou nie je plne zaočkovaný, a preto by nemal mať po prechode hraníc voľný režim ako plne zaočkované osoby.
Prekročenie hranice nie je udalosť priamo ovplyvňujúca epidemiologickú situáciu
Samozrejme, predstava, že človek sa ťažko nakazí na Slovensku pri stretávaní sa s kvantom známych aj neznámych ľudí, ale ľahšie sa nakazí napr. tým, že so svojím karavanom prechádza po Európe vyhýbajúc sa davom ľudí, je sama o sebe problematická.
Pre mieru rizika, či sa človek nakazí koronavírusom, sú v oveľa väčšej miere rozhodujúce dve skutočnosti:
- Aká je epidemiologická situácia v miestach jeho výskytu.
- Ako sa dotyčná osoba správa – s koľkými ľuďmi sa stretáva a ako pri tom dodržiava preventívne opatrenia (rúško/respirátor-hygiena rúk-odstup).
Prechod cez hranice sám o sebe nepredstavuje udalosť, aby odôvodnene vyvolávala také odlišné právne následky a zvlášť v situácii, keď s koronavírusom a jeho rôznymi mutáciami sme v podstate zžití, pričom vláda ani ÚVZ si nekladie nereálny cieľ v podobe totálnej eliminácie prítomnosti koronavírusu na Slovensku.
Vyhláška ÚVZ zakladá stav analogický tomu, akoby sme zaraďovali niekoho do osobitnej školy a následne do výkonu trestu odňatia slobody iba kvôli tomu, že je Róm.
Samozrejme, protiargumenty tvorcov vyhlášky by zneli, že:
- Nemáme ako spoľahlivo zistiť, kde všade sa ľudia v zahraničí vyskytovali.
- A ani ako sa tam správali.
Čo sa týka správania, tak to ÚVZ nevie zistiť ani u ľudí, ktorí sú na Slovensku, čiže to je bezpredmetné.
A čo sa týka zistenia, na akých epidemiologicky postihnutých miestach sa ľudia reálne vyskytovali, vláda mala dostatok času, aby vyvinula prostriedky, ktoré jej relatívne spoľahlivo takú informáciu zabezpečia.
Napr. ľudia by automaticky putovali do karantény, avšak ak si na základe vlastného súhlasu nechajú trasovať mobilný telefón (čiže nechajú si relatívne nepatrne zasahovať do svojho práva na súkromie), aby tým spoľahlivo preukázali, že sa pohybovali iba na miestach s epidemiologickou situáciou, ktorá nie je výrazne horšia od tej našej, do karantény ísť nemusia.
Aby sa predišlo tomu, že si ľudia zaobstarajú zvlášť mobil, ktorý potom nechajú putovať s niekým, kto reálne plánuje byť na epidemiologicky priaznivých miestach, boli by v náhodných intervaloch vyzývaní cez mobilnú aplikáciu, aby si urobili selfie ako dôkaz, že s telefónom naozaj putujú.
Keďže sledovaný cieľ sa dá dosiahnuť menšími zásahmi do práv a slobôd, resp. takým stavom, v ktorom by sa každý človek mohol rozhodnúť, ktoré práva a slobody na úkor ktorých uprednostní, malo by byť takéto riešenie logicky uprednostnené.
A keďže také riešenie z pohľadu zachovania základných práv a slobôd priaznivejšie je možné zaviesť, právny režim, ktorý zakladá vyhláška ÚVZ, by mal byť na základe testu proporcionality protiústavný.
Rozsiahle neopodstatnené výnimky nezaočkovaných vrátane detí
Ďalšou problematickou časťou je prístup k výnimkám a prístup k nezaočkovaným deťom. Vyhláška obsahuje obrovské množstvo výnimiek, ktorých súčasťou sú aj maloleté osoby.
Práve v tomto období chodia rodiny s deťmi na zahraničnú dovolenku a následne sa vracajú. Ak rodičov považuje vyhláška za očkovaných, ani ich neočkované deti do karantény ísť nemusia. Tým sa však do veľkej miery marí deklarovaný úmysel vyhlášky, ktorá sa odvoláva na „opatrenia na predchádzanie ochorenia“.
Nezaočkované deti zaočkovaných rodičov môžu prísť na Slovensko nakazené a roznášať vírus po rovesníkoch, čiže po skupinách, z ktorých v súčasnosti časť nemá žiadny prístup k vakcíne. Doplňme, že podľa doterajších poznatkov koronavírus pre zdravé maloleté osoby predstavuje relatívne banálne riziko.
Rozšíreniu delta variantu na Slovensku pomôžu najmä očkovaní
V predošlom článku sme spomenuli, že základným argumentom vlády pre zavedenie takýchto prísnych opatrení, je zabrániť rozšíreniu delta variantu. Pripomeňme aj spomenutý významný fakt, že Izrael od začiatku júla sa účinnosť Pfizera kvôli prítomnosti delta variantu znížila z 95,8 % na 64 %, čo sa týka zabránenia ochoreniu s príznakmi.
Zároveň sme uviedli aj z toho vyplývajúce dôležité porovnanie:
„Keď zohľadníme pokles účinnosti vakcíny voči delta variantu, potom prechod 4-člennej ‚očkovanej‘ rodiny (2 zaočkovaní dospelí a 2 nezaočkované deti) cez hranice je takmer rovnakým epidemiologickým rizikom pre zavlečenie delta variantu ako prechod 3-člennej nezaočkovanej rodiny.
Uvaliť na obe skupiny výrazne odlišné právne režimy, pričom jedna skupina má úplnú voľnosť a tá druhá povinne putuje do karantény, je neobhájiteľné a malo by byť zákonite protiústavné.“
To, čo o proticovidových vakcínach doteraz vieme, možno pre účely nasledujúcich úvah zhrnúť nasledovne:
- Vakcíny pre pôvodný kmeň a staršie mutácie vo všeobecnosti poskytujú vysokú mieru ochrany pred nakazením sa i následným šírením. Pred smrťou predstavujú ochranu blízku 100 percentám.
- Účinnosť vakcín je voči niektorým novším mutáciám koronavírusu výraznejšie znížená, najmä čo sa týka zabráneniu ochorenia s príznakmi a s tým spojeného aj možného následného šírenia.
- Účinnosť vakcín aj voči novším rozšírenejším mutáciám je stále dostatočne vysoká, ak ide o ochranu pred hospitalizáciou a najmä smrťou.
Z uvedených bodov sa dá odvodiť nasledovné:
- Očkované osoby sú oproti neočkovaným osobám a tým, ktoré nenadobudli imunitu iným spôsobom, pri niektorých mutáciách chránené pred nakazením sa i šírením.
Čiže očkované osoby sú chránené a osoby bez imunity (najmä neočkovaní) predstavujú riziko pre tých, ktorí imunitu zatiaľ nemajú a odmietli ju získať očkovaním. Tých môžu postihnúť najmä tieto tri scenáre: aj tak sa nenakazia, nakazia sa a získajú imunitu, nakazia sa a zomrú. Ak zomrú, stane sa tak spravidla na základe ich rozhodnutia neočkovať sa. Ak sa nakazia a nezomrú, získajú nejakú formu imunity, čím sa stanú bezpečnejšími pre svoje okolie.
Diskriminovanie nezaočkovaných ľudí tak je neodôvodnené.
- Očkované osoby i osoby, ktoré nadobudli imunitu iným spôsobom, pri niektorých mutáciách oproti osobám doteraz neimunizovaným (vo vyhláške iba neočkovaným) nepredstavujú dostatočnú záruku, že sa nenakazia a vírus nebudú ďalej šíriť.
Z čoho vyplýva, že uvaliť na obe skupiny (očkovaných a neočkovaných) výrazne odlišný právny režim je neodôvodnené.
Vylúčenie skupín, ktorých epidemiologická bezpečnosť je podobná očkovaným
Ako zásadný dôvod, ktorý robí vyhlášku jednoznačne protiústavnou, predstavuje skutočnosť, že zavádza výrazne odlišné právne režimy pre rôzne osoby, pričom rozhodujúca skutočnosť, či niekto je alebo nie je očkovaný, sa na individuálnej úrovni vôbec nemusí prekrývať s tým, aké riziko pre nakazenia sa a najmä šírenia vírusu predstavuje pre svoje okolie.
Je všeobecne známe, že ľudia, ktorí prekonali Covid-19, majú často voči ochoreniu „viacvrstvovú“ imunitu. Hovorí sa o bunkovej imunite, protilátkovej imunite a slizničnej imunite, ktoré môžu trvať rôzne dlhý čas a majú odlišné funkcie.
Naopak, nie každý očkovaný získa aj imunitu pred nakazením sa a ďalším šírením vírusu.
Hoci doterajšie výskumy preukazujú, že imunita pred príznakovým priebehom sa po očkovaní vytvorí v porovnaní s tými, ktorí ochorenie prekonali, v priemere stabilnejšie a dlhodobejšie, dané rozdiely nie sú dostatočne veľké na to, aby sa pre obe skupiny zavádzal tak výrazne odlišný právny režim.
O to zvlášť, keď zohľadníme obrovské množstvo výnimiek vrátane maloletých.
No čo je podstatné, existujú cenovo dostupné testy, ktoré dokážu odmerať napr. hladinu protilátok v krvi. Ak niekto disponuje výsledkami takého testu, ktorý preukazuje, že má hladinu protilátok na úrovni očkovaného človeka, nie je zdôvodniteľné, aby bol takýto človek diskriminovaný pred očkovaným, u ktorého sa existencia imunity iba predpokladá, s deklarovaným zákonným cieľom predchádzať ochoreniu a jeho šíreniu.
Vyhláška ľudí, ktorí Covid-19 reálne prekonali a rovnako ľudí s preukázateľnou existenciou imunity dáva z hľadiska rizika na úroveň ľudí, ktorí sú neočkovaní.
V tejto súvislosti možno spomenúť rozhodnutie českého Najvyššieho správneho súdu, ktorý práve z týchto logických dôvodov jedno z opatrení v ČR vyhlásil za nezákonné.
Usilovať sa vôbec nad bežný rámec posielať chorých prechádzajúcich cez hranice do karantény?
Medzičasom sa však výrazne oslabila aj zdôvodniteľnosť toho, prečo na úkor takých silných zásahov do základných práv a slobôd sa môže ÚVZ usilovať o to, aby sa eliminovalo riziko, že nakazená osoba koronavírusom prechádzajúca cez hranice by prišla do styku so zvyškom spoločnosti. Inými slovami, či je legitímne, aby štát posielal ľudí do preventívnej karantény kvôli prechodu hranicami.
Medzi rovnakým obdobím rokov 2020 a 2021 je napr. obrovský rozdiel v tom, že minulý rok neexistovala dostupná prevencia proti ťažkému priebehu a úmrtiu na Covid-19 v podobe očkovania, pričom tento rok už existuje a podľa dostupných štúdií voči ťažkému priebehu a smrti vykazuje stále dostatočne vysokú účinnosť, pričom všetci záujemcovia o tento spôsob ochrany mohli byť už dávno zaočkovaní.
Zároveň celý čas existujú aj iné spôsoby individuálnej ochrany, ktoré daného človeka však obmedzujú viac (R-O-R).
Opatrenia vyplývajúce z vyhlášky tak v súčasnom období možno chápať ako spochybnenie funkcie či účinnosti vakcinačného programu.
Samozrejme, na Slovensku je stále väčšina ľudí, ktorí očkovaní nie sú, pričom tí rizikovejší zbytočne riskujú. Lenže nemalo by byť možné obmedzovať základné práva a slobody ľudí len preto, že sa iní voči sebe nesprávajú dostatočne zodpovedne.
Je to akoby sa v blízkosti priechodov pre chodcov riadených semaformi nariadila pre autá maximálna povolená rýchlosť 5 km/h len kvôli tomu, že niektorí chodci chodia v rozpore s pravidlami na červenú a vystavujú sa tak riziku usmrtenia autom.
Pre zaočkovaných či premorených tak v súčasnosti aj nové mutácie koronavírusu majú spravidla priebeh pripomínajúci nádchu, chrípku či alergiu, pričom napr. analogické preventívne protichrípkové opatrenia nikdy neexistovali.
Ľudia, ktorí sa rozhodli nezaočkovať, musia riziká ohľadne života a zdravia spojené s ochorením Covid-19 znášať bez zasahovania do práv a slobôd iných. A tí, čo sa očkovať dať nemôžu, sú bez ohľadu na režim prechádzania cez hranice stanoveným vyhláškou, žiaľ, odkázaní stále na iné spôsoby ochrany aplikované na individuálnej úrovni z ich vlastnej motivácie.
Záver
ÚVZ sa vo svojej dôvodovej správe tvári, ako svojou novou vyhláškou nadväzuje na uznesenie ÚS z 13. júla. ÚS vo svojom uznesení argumentoval, že zaočkovaný jednou dávkou vakcíny, ktorá má dvojdávkovú schému, by sa nemal považovať za očkovaného, keďže jeho imunita nemusí byť ešte dostatočne rozvinutá.
ÚVZ tak v novej vyhláške túto skupinu už nepovažuje za očkovaných. V tomto je nelogické ponechať maloletým nezaočkovaným osobám práva a slobody na úrovni plne zaočkovaných osôb.
ÚVZ zároveň úplne odignoroval bod 25 uznesenia ÚS, v ktorom ÚS pripomenul nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2021/953 zo 14. júna 2021, v ktorom sa explicitne uvádza, že je potrebné zabrániť priamej alebo nepriamej diskriminácii osôb, ktoré sa rozhodli nezaočkovať.
Mikasova vyhláška tak na politický tlak ide nielen proti nášmu ústavnému, ale aj proti únijnému právu. Normotvorba ÚVZ má jasné znaky obchádzania práva.
Ako vidieť z rôznych rozhodnutí ústavných súdov, neraz pred razantnou a racionálnou ochranou práv a princípov preváži svojvôľa a názory väčšiny pléna. Je veľmi otázne, ako sa budú z pohľadu Ústavného súdu tieto témy ďalej vyvíjať. Doterajší vývoj je však vcelku znepokojivý.
Zdroj obrázka: RTVS