V januári tohto roku som v debate pod statusom Pavla Čekana uviedol okrem mnohého iného nasledovné:
„Nosenie rúšok bude mať zrejme za následok oslabenie imunity na množstvo rôznych chorôb, ktoré si ľudia prostredníctvom vírusov bez rúšok permanentne odovzdávajú a trénujú tak iminutu. Takže je možné, že ak si raz dajú ľudia rúška dole, prudko narastie aj smrtnosť chrípky ako taký bonus k tomu všetkému.“
Komentár ostal bez reakcie.
Táto závažná otázka sa pri zavádzaní plošnej rúškovej politiky bez časového ohraničenia vôbec nediskutovala.
Postupne sa však tento predpoklad začína napĺňať.
Dospelých ľudí začala sužovať obyčajná nádcha, ktorá je svojím priebehom u mnohých horšia, ako keď prekonávali covid bez dostupného očkovania. Kašeľ s ňou spojený trvá u mnohých aj týždne.
Pediatri na Slovensku hlásia obrovský nárast prípadov chorých detí, s akým sa v minulosti nestretli a nejde o covid.
Pediater Mário Moro v rozhovore pre Postoj uviedol: „Robím tridsať rokov, ale to som ešte nezažil. Je to extrém. Keď sa otvoria škôlky, každý rok od októbra sú veľké počty chorých detí, ale také návaly, aké sú teraz, som ešte počas svojej praxe nezažil.“
V Moravskosliezskom kraji referujú ešte o vážnejšej situácii. Tam deti s nádchou zapĺňajú nemocnice. Najprv zaplnili ordinácie obvodných pediatrov či pohotovostí. Dnes už zahlcujú detské oddelenia nemocníc vrátane jednotiek intenzívnej starostlivosti.
Predpokladaný dôvod? Príliš dlhé obmedzenie fyzického kontaktu a nosenie rúšok.
Zopakujme si to ešte raz: ťažké stavy z nádchy. A to ešte čakáme na chrípkovú epidémiu, ktorá vďaka proticovidovým opatreniam môže potrápiť ľudí, nemocnice či pohrebné služby podobne ako covid.
A deti si to môžu odskákať dokonca ešte viac, keďže chrípka na rozdiel od covidu ohrozuje popri starších aj tých najmladších.
Riešenie problému? Vraj vakcíny proti chrípke, ktoré sa pri deťoch v minulosti takto aktívne nikdy neodporúčali.
Covid automat, ktorým sa obmedzovanie ľudí riadi, obsahuje povinné rúško/respirátor v interiéri a na hromadných podujatiach v exteriéri, aj keď vážená 7-dňová incidencia nových prípadov v danom okrese bola či bude nulová.
Mimochodom, znamená to aj to, že súčasný covid automat za žiadnych okolností neumožňuje „návrat do normálu“. Vypnutie covid automatu je podmienené tým, že ÚVZ rozhodne o ukončení epidémie na Slovensku. Pri ich opatreniach a mentálnom nastavení je však niečo také v nedohľadne.
Každým dňom, ktorým sa už teraz väčšinová populácia rozrastá o ďalších očkovaných a prekonaných sú však tieto obmedzovania stále viac nezmyselné a neobhájiteľné.
Takmer dva roky vláda a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva systematicky likvidovali populácii imunitu tým, že celú spoločnosť vrátane detí i nerizikových nútili nosiť rúška a respirátory, odporúčali im fyzický dištanc, deti dlho väznili doma za počítačom a odopierali im dokonca telesnú výchovu.
Po tomto všetkom vláda tak či tak v tichosti pristúpila ku kroku, o ktorom sme už od začiatku vedeli, že bude nevyhnutný: deti sa budú musieť covidom premoriť, lebo ak by aj pre nich boli dostupné vakcíny (čo pod 12 rokov až na výnimky stále nie sú), rodičia by podľa prieskumov aj tak väčšinovo odmietli očkovať deti proti niečomu, čo predstavuje pre ne minimálne riziko.
Rútime sa do sledu hrozných udalostí, ktorý mal byť pre odborníkov už na začiatku pandémie ľahko predvídateľný a opatrenia preto mali vyzerať úplne inak.
Na doplnenie tohto absurdistanu uveďme, že momentálne prebieha na Slovensku totalitaristická petícia, ktorá chce docieliť, aby lekári pod hrozbou pozastavenia činnosti nešírili o covidových témach nepohodlné naratívy (samozrejme, v jednom vreci s „dezinformáciami“). Doteraz ju podpísalo vyše 1200 ľudí.
V argumentácii autorky petície Lenky Chovanovej sa uvádza napr. aj nasledovné:
„Tvrdenie, že je v poriadku a dokonca nutné diskutovať o tom, či je očkovanie, rúška, izolácia a testovanie účinné v boji proti pandémii, je neobhájiteľné, nakoľko bez dôkazov, že tieto opatrenia sú kontraproduktívne, je nemožné začať akúkoľvek diskusiu.“
Vyššie uvedené skutočnosti nepredstavujú dôkaz o kontraproduktívnosti plošného a dlhodobého nosenia rúšok? Lenže keď sa už problém deje, je na diskusiu neskoro. Tá mala prebehnúť predtým.
Autorka a signatári petície by chceli tejto diskusii zabrániť. Odborníkom s takýmito názormi by hrozilo vyhodenie z práce. Tým pádom by tieto naratívy hlásali iba „nekompetentní“ laici s nulovou výpovednou hodnotou a keďže by to nenachádzalo konsenzus medzi lekármi, bolo by ľahké to plošne označiť za dezinformáciu.
V apríli som uvádzal, že akonáhle budú proticovidové vakcíny dostupné pre každého, padá akákoľvek legitimita obmedzujúcich opatrení, napr. aj nosenie rúšok v obchodoch. Bremeno tých, ktorí sa koronavírusu obávajú a nechcú alebo sa nemôžu dať očkovať, prestáva byť spoločnosť morálne povinná niesť. Potrebné opatrenia na ochranu svojho zdravia by mali podstúpiť títo jednotlivci dobrovoľne na osobnej úrovni.
Ostalo to bez reflexie a sme stále svedkami nezmyselnej diskriminácie a absurdných opatrení. Napr. až po nedávnom tlaku na ÚVZ došlo k zmierneniu rúškovej politiky na základných školách.
Rúška môžu byť núdzové riešenie na nevyhnutný čas a v nevyhnutných situáciách, inak kvôli ich noseniu budú aj zdraví chorí a značným obetiam na životoch aj tak rúšková politika nezabráni, čo nám ukázala u nás druhá vlna.
Ako spomenutý článok predikoval: bez verejného tlaku a odporu absurdné príkazy a obmedzenia „lebo covid“ zjavne nikdy neskončia.
Ešte horšie však je, keď zbabraný zápas s jednou epidémiou vytvára epidémie ďalšie.
Zdroj ilustračného obrázka: Wikipedia
.jpg){kind=link}