Aj po roku pandémie vidíme zo strany kompetentných hygienicko-epidemiologický redukcionizmus a extrémnu opatrnosť. Hoci opatrnosť a aj určité opatrenia či odporúčania na mieste sú, súčasné extrémne prísne opatrenia stále viac strácajú svoju epidemiologickú aj morálnu opodstatnenosť.
Absurditu súčasného prístupu ilustrujú odporúčania konzília odborníkov pred Veľkou nocou. Hoci vakcináciu propagovali ako cestu k slobode, pred Veľkou nocou „konzílium odborníkov“ odporúčalo, aby sme nenavštevovali „ani očkovaných starých rodičov a rodičov“.
Lebo hoci u nás britský variant dominuje na vyše 97 %, máme tu aj zopár prípadov mutácií, voči ktorým účinnosť vakcín ešte nie je dostatočne preskúmaná.
Je však možné, že takýto luxus už mnohí títo seniori nezažijú. Sú pár týždňov zaočkovaní, pričom u nás takmer naplno dominuje variant, voči ktorému sú ich vakcíny dostatočne účinné.
Ak sa majú z plných pľúc nadýchnuť slobody, tak kedy, ak nie najbližšie mesiace?
Za posledné týždne sa začala epidemiologická situácia u nás už konečne výraznejšie zlepšovať a na pretras sa dostáva téma uvoľňovania obmedzení a jeho dynamika.
Covid automat zastaral a môže sa zrušiť
Covid automat (tzv. semafor) pomerne rýchlo zastaral. Neráta napr. s percentom očkovaných, ako upozornil Martin Smatana.
Lenže v úvahách o dynamike šírenia covid automat neráta ani s podielom premorených a ani s ročným obdobím (prichádzajúcim oteplením). Všetky spomenuté parametre sa vyvíjajú v prospech dynamickejšieho uvoľňovania.
Celú paradigmu semaforu môžeme s postupujúcim časom považovať za prekonanú, keďže stále viac rizikových je zaočkovaných a stále viac mobilných je premorených. Obmedzovať tieto skupiny spolu s tými, pre ktorých COVID-19 nepredstavuje zvýšené riziko, je stále viac neodôvodniteľné.
Covid automat treba buď výrazne zosekať alebo ho úplne zmietnuť zo stola.
Za čo bojovať už dnes?
Súčasné opatrenia odzrkadľujú zámer, aby ekonomika fungovala v čo najväčšom rozsahu, ideálne však, aby čo najviac ľudí pracovalo z domu.
Do toho sú tiež obmedzené aktivity, ktoré predstavujú určité riziko šírenia, napr. reštaurácie, posilňovne či prezenčná výučba na školách.
Väčšina obmedzení má však z epidemiologického hľadiska zanedbateľný prínos a dané opatrenia ako celok dokázali iba mierne odľahčiť nemocniciam v tej najviac kritickej situácii. Tieto obmedzenia by mali byť zrušené ako prvé. Konkrétne ide napr. o:
- Zatvorenie maloobchodných prevádzok.
- Povinné nosenie rúšok v exteriéri. Môžu byť nanajvýš odporúčané pri zvýšenej hustote ľudí.
- Zákaz vychádzania v určitých hodinách.
- Obmedzený prechod medzi okresmi.
- Zatvorené kostoly. S dodržaním hygienických opatrení môžu byť bezpečne otvorené.
Okrem toho tiež povinné respirátory v interiéri majú viac nevýhod ako výhod. Keďže by mali dostatočne chrániť toho, kto ho nosí, majú najväčší prínos pre tých, ktorí sa chcú veľmi koronavírusu vyhnúť. Tí ich však môžu nosiť bez ohľadu na to, či je to povinné.
Pre mnohých ale predstavujú zvýšenú bariéru v dýchaní, spôsobujú kožné problémy a ich rýchlym opotrebením oproti rúškam výraznejšie zhoršujú životné prostredie. Mali byť od začiatku na dobrovoľnej báze a nanajvýš tak odporúčané pre určité situácie a skupiny.
Každým dňom premorovania a očkovania narastá podiel populácie, pre ktorú nie sú akékoľvek epidemické obmedzenia dostatočne opodstatnené.
Čo sa týka zatvorených škôl, dlhodobé zavretie predstavuje pre deti a mládež viac rizík ako prepuknutie epidémie, pričom tento stav komplikuje situáciu aj mnohým rodičom. Otvorenie škôl by malo nastať tiež čo najskôr.
Pravidelné plošné vynucované testovanie antigénovými testami, ktoré je od svojho začiatku kontroverzné a nie je jasné, či spôsobuje viac škody alebo úžitku, by bolo vhodné v súčasnom rozsahu pozastaviť tiež čo najskôr.
Usilovať sa treba tiež o otvorenie stravovacích zariadení, posilňovní či služieb ako kaderníctvo ap. Pričom ich návšteva by sa dôrazne neodporúčala ľuďom, pre ktorých predstavuje COVID-19 zvýšené riziko a zároveň nie sú zaočkovaní.
Aj pri veľkej disciplíne by niektoré opatrenia boli opodstatnené
Hoci väčšinu príkazov a obmedzení možno považovať mimo kritickej situácie za nezmyselnú, sú určité opatrenia, ktoré svoju legitimitu majú.
COVID-19 je ochorenie, ktoré je pre niektoré skupiny obyvateľstva výraznejšie rizikové. A nedá sa namietať, že spoločnosť, napr. aj z princípu lásky k blížnemu alebo z princípu občianskej solidarity má morálnu povinnosť niektoré opatrenia strpieť, aby tieto viac ohrozené skupiny mohli ako tak normálne fungovať a nebyť v permanentnom riziku nakazenia sa koronavírusom a v strese s tým súvisiacom.
Samozrejme, platí, že človek nie je primárne závislý na solidarite ostatných, ale predovšetkým sa musí spoliehať na vlastnú zodpovednosť a disciplínu v opatreniach. Ak si človek drží od ľudí odstup, má rúško alebo dokonca respirátor, dezinfikuje si pri kontaktoch ruky, šanca, že sa nakazí, je blízka nule.
Odstup sa však nedá dodržať vždy, napr. v obchode či MHD. Pravidelným nakupovaním či využívaním MHD sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa raz človek nakazí, napr. prostredníctvom dotyku či iba bezkontaktným dýchaním.
Z tohto dôvodu je namieste, aby ľudia v interiéroch s cudzími ľuďmi, či už ide o obchody, MHD alebo aj výťahy, nosili plošne rúška. Aby prípadným vírusom nezamorovali prostredie a plochy dotyku.
Hoci oponenti principiálneho plošného nosenia rúšok argumentujú, že pri porovnaní epidemiologickej situácie krajín s rôznou rúškovou politikou rúška neprinášajú pozitívny efekt, význam plošného nosenia rúšok v určitých situáciách spočíva v tom, že umožňuje rizikovým skupinám ľahšie sa vyhnúť nakazeniu, čím tieto skupiny chránime.
Kedy stratí legitimitu aj povinné plošné nosenie rúšok v interiéroch?
Hoci sú rôzni ľudia skeptickí k tomu, či sa svet v najbližších rokoch vráti do „normálu“, záleží to predovšetkým od ľudí: ako veľmi sú ochotní sa bez odporu nechať obmedzovať.
Môžeme totiž pozorovať, že miera obmedzenia nezávisí ani tak od vírusu či epidemiologickej situácie, ale predovšetkým od ľudí, od konkrétnych spoločností, ako si s vládou tieto pravidlá nastavia.
Aby sme mohli vnímať svetlo na konci tunela, treba jasne definovať, za akých podmienok sa možno vrátiť do „normálu“. Čiže kedy začať vnímať všetky tie príkazy a obmedzenia ako nemorálne, nelegitímne, nedemokratické atď. a požadovať ich úplné zrušenie.
Ak pre väčšinu populácie koronavírus nepredstavuje významnejšie riziko a od začiatku bolo najjednoduchšie sa koronavírusu nebrániť, pre skupiny so zvýšeným rizikom ťažkého priebehu či smrti je východiskom ako tak bezpečná a účinná vakcína, na ktorú sa od začiatku čakalo.
Strata legitimity opatrení však nestojí na tom, či sa nejaké definované percento populácie zaočkuje. Spočíva v tom, či bude vakcína pre každého záujemcu dostupná.
Akonáhle budú môcť prebehnúť obidve kolá očkovania aj s doplnkovou dobou na vytvorenie protilátok pre každého, kto o očkovanie javí záujem, v podstate všetky príkazy a obmedzenia stratia dostatok legitimity.
Patríme medzi spoločnosti, kde o proticovidové vakcíny nie je dostatočne veľký záujem, čiže podmieňovať zotrvanie v opatreniach nejakou „kolektívnou imunitou“ v podobe 85-percentného podielu zaočkovanej populácie by mohlo byť nedosiahnuteľnou métou.
Zároveň domorenie zvyšnej časti spoločnosti, ktorá sa nechce nechať očkovať, treba rozložiť v čase, neodkladať to a na najbližšiu jeseň a zimu sa tak pripraviť lepšie ako naposledy.
Predpokladám, že ochota rodičov očkovať svoje deti je ešte nižšia, takže pri deťoch, aj vzhľadom na súčasné nezaradenie detí do očkovacích plánov, treba rátať s úplným premorením.
Tí, ktorí nie sú premorení ani zaočkovaní, budú môcť v najbližších mesiacoch voliť medzi tromi stratégiami:
- Nerobiť žiadne preventívne opatrenia na predchádzanie nakazeniu sa koronavírusom, čiže riskovanie ochorenia.
- Dať sa zaočkovať a znížiť tak šancu nákazy koronavírusom a takmer na nulu znížiť riziko, že naň zomrú.
- Zotrvať v opatreniach: žiť čo najviac izolovane a dodržiavať R-O-R.
Samozrejme, sú ľudia, ktorí sa koronavírusu obávajú a zároveň by chceli spoľahlivejšie a overenejšie vakcíny alebo sú ochotní sa zaočkovať iba Sputnikom V, ktorého schválenie je stále otázne a v nedohľadne.
Takým ľuďom neostáva nič iné, iba dôkladne pokračovať v zásadách R-O-R.
Spoločnosť ako celok nie je povinná bremeno ich postoja ďalej niesť.
Sú tiež ľudia, pre ktorých sa očkovanie neodporúča a zároveň patria medzi skupiny so zvýšeným rizikom – takých je však veľmi málo, pričom vzhľadom na nie 100-percentnú účinnosť vakcín nebudú môcť poľaviť z opatrení (R-O-R), ani keby bola zaočkovaná drvivá väčšina populácie.
Kvôli takej menšine nemožno obmedzovať drvivú väčšinu spoločnosti, pričom by to ani nebolo dostatočne efektívne.
Môže nastať stav, že sa v našej populácii začnú vo väčšom šíriť mutácie koronavírusu, voči ktorým dostupné vakcíny nebudú predstavovať dostatočnú ochranu pred ťažkým priebehom či smrťou. V tom prípade bude na mieste niektoré opatrenia, napr. plošné nosenie rúšok v niektorých interiéroch, obnoviť.
A je tiež možné, že nosenie rúšok ostane naďalej opodstatnené, napr. v nemocniciach či zdravotníckych zariadeniach.
Vrátime sa do normálu už v lete?
Stav, kedy budú všetci ľudia, ktorí majú o očkovanie záujem, aj zaočkovaní, by mal na Slovensku nastať už v lete. O zrušení jednotlivých príkazov a obmedzení je však potrebné začať hovoriť už dnes.
Za posledných 13 mesiacov si ľudia u nás vytrpeli viac ako dosť. A to nielen v podobe epidémie, bolesti počas prekonávania choroby či žiaľu z úmrtí svojich blízkych. Ale aj v podobe viac či menej nezmyselných obmedzení a príkazov.
Aj napriek tomu, že je potrebné uvoľňovať opatrenia čo najskôr, treba sa naďalej správať zodpovedne. A treba rátať aj s tým, že ak spoločnosť nebude zodpovedná dostatočne, situácia sa môže zhoršiť a rôzne obmedzenia sa budú musieť obnoviť.
Je len na nás, či budeme s týmito obmedzeniami prežívať aj naďalej alebo sa každým týždňom budeme viac a viac vracať do normálu.
Zdroje obrázkov: hot-hot-food, slovenskoproticovidu.sk