V stredu večer stredoškolák Juraj zastrelil dvoch ľudí (Juraja a Matúša) v podniku Tepláreň v centre Bratislavy, ktorý je známy tým, že sa v ňom schádzajú najmä homosexuáli.
Keďže obeťami boli „iba“ dvaja ľudia, polícia pracovala nielen s verziou, že išlo o zločin z nenávisti namierený proti komunite homosexuálov, ale aj s verziou, že páchateľom mohol byť homosexuál a išlo o nezvládnuté vzťahy.
Juraj zrejme nebol psychicky v poriadku, ako by aj pri takom skutku mohol byť?
Páchateľ o udalosti tvoril tweety a nakoniec sa zastrelil.
Pomerne rýchlo sa zistilo, že otec páchateľa kandidoval za Harabinovu stranu Vlasť, čo u mnohých odpálilo predvídateľné skratky.
Mnohí komentujúci inkluzivisti kvôli tejto udalosti obviňujú konzervatívnych či národných politikov a podsúvajú im to ako ich spoluzodpovednosť. Najprv by si ale mali zvážiť, či sa cítia spoluzodpovední za všetky trestné činy vrátane vrážd a znásilnení zo strany imigrantov, ak verejne schvaľujú či podporujú imigráciu do Európy.
Viniť však slovenskú spoločnosť či jej konzervatívnu alebo národnú časť je absurdné aj vzhľadom na ideologické ukotvenie páchateľa Juraja. Manifest, ktorý zanechal, hovorí o jeho hodnotovom ukotvení jednoznačne.
Náboženstvá ho skôr odpudzovali. Pre jeho silný antisemitizmus kresťanstvo nevynímajúc.
Jeho myšlienky a skutky sformovalo hlavne americké podhubie tzv. militantného akceleracionizmu. Podľa historika a odborníka na pravicový extrémizmus Mateja Medveckého ide o ideológiu, ktorá sa snaží vyvolať v spoločnosti chaos pomocou vrážd či terorizmu s cieľom, aby padol aktuálny systém a mohol vzniknúť nový poriadok založený na rasovej čistote.
Len tak pre zaujímavosť, Juraj odsudzoval Putina i učenie Alexandra Dugina. Kvôli tomu, že biely svet vrhajú do spojenectva s Aziatmi. Z vraždy Duginovej dcéry sa vysmieval ešte o niečo cynickejšie ako „liberálny“ poslanec Krúpa. Podľa jeho príspevkov na sociálnej sieti Twitter sa tešil aj z útoku na Kerčský most.
V manifeste použil Juraj symbol „čierneho slnka“, aký má v logu ukrajinský Azov, ktorý bol v poslednej dobe pre prozápadné médiá pomaly varený-pečený.
Ako sa nám ten svet komplikuje, všakže?
Keď vezmeme Jurajov odpor k náboženstvu, Putinovi či Duginovi, jeho ideologických spojencov by sme mohli vidieť skôr pri ľuďoch ako Jaroslav Naď či Juraj Krúpa. Samozrejme, je to rovnako absurdné, ale teda rozdávajme karty „spoluzodpovednosti“ férovo.
Mnohí sa v súvislosti s týmto zrejme prvým dokonaným teroristickým činom na Slovensku vyjadrujú o Slovensku ako o krajine, ktorá sa nachádza v stredoveku či rovno ako o čiernej diere (predseda PS Šimečka). Opäť tým ale odkrývajú iba vlastné predsudky či komplexy.
Čo potom Nórsko, ktoré má Breivika, ktorý zavraždil 79 mladých ľudí? Čo USA, kde sa takéto útoky dlhodobo a najčastejšie dejú?
Podľa ich logiky asi tieto krajiny patria potom do praveku. A ich vzory by, naopak, mohli byť Maďarsko či Bielorusko, kde sa podľa mojich vedomostí takéto tragédie zatiaľ neodohrali.
Ako sa nám ten svet komplikuje ešte viac, všakže?
Prezidentka Zuzana Čaputová zanechala na svojom Facebooku dojímavú fotografiu, ako objíma prívrženca LGBT. Bolo by to pekné a milé, ak by sme rovnaké vizuály videli od nej aj s rôznymi obyvateľmi obcí, v ktorých rómski osadníci zabili nejakého seniora kvôli pár eurám. V opačnom prípade je to selektívna pozornosť jednotlivým tragédiám a prispieva to polarizácii, ktorú tak rada kritizuje.
Terorista Juraj absurdne obviňoval homosexuálov a Židov za problémy bieleho sveta.
Mnohé hlasné trúby rovnako absurdne obviňujú za problém extrémne sporadického teroristického činu väčšinovú konzervatívnu či národnú časť spoločnosti.
A tu si treba uvedomiť tragédiu toho celého. Že akí sú si mentálne podobní, pričom rozdiel medzi Jurajom a nimi je iba v extrémnosti ich skutkov.