Kauza Gamestop: víťazstvo obyčajných ľudí nad chamtivými bankármi?

Len pred pár týždňami sa akciové trhy stali svedkom nevídanej udalosti. Malí akcionári sa dokázali v rámci akcie Gamestop na internete spojiť a vytiahnuť nahor hodnotu firmy, v ktorej pád veľkí investori dúfali a plánovali na ňom zarobiť. Podarilo sa. Veľké fondy tak prišli o miliardy dolárov a množstvo drobných akcionárov za pár dní zbohatlo na ich úkor. Mnohí v tom vidia novodobé víťazstvo Dávida nad Goliášom, potrestanie chamtivých bankárov z Wall street. Iní sú však skeptickí.

Kauza Gamestop v kocke

Najprv si krátko pripomeňme, o čo v kauze Gamestop išlo. Gamestop je firma, ktorá predáva najmä počítačové hry. Mnohí ekonomickí analytici predpokladali, že hodnota jej akcií bude klesať, pretože v porovnaní s konkurenciou menej inovuje svoje obchodné procesy (napr. do väčšej miery zotrváva pri kamenných predajniach v porovnaní s internetom).

Na to stavili mnohí profesionálni makléri, a preto s akciami Gamestopu uskutočňovali tzv. krátke predaje. To znamená, že si špekulant akcie požičia od niekoho, kto ich vlastní (veriteľa) a predá ich (za aktuálnu trhovú cenu), pričom sa však špekulant zaviaže, že v určitom čase v budúcnosti rovnaké množstvo akcií zase spätne nakúpi (za v budúcnosti aktuálnu trhovú cenu) a vráti ich veriteľovi. Ak cena medzičasom padne, špekulant zarobí; inak prerobí. Ide o štandardnú trhovú operáciu, s ktorou súhlasia obe strany.

Proti takýmto špekuláciám dúfajúcim v pokles akcií Gamestopu sa postavili anonymní používatelia na internete, ktorí sa koordinovali na fóre Reddit. Podarilo sa im rozbehnúť kolotoč nákupov akcií Gamestop, čím na istý čas astronomicky navýšili ich cenu. Cena bola mimoriadne zvýšená aj v čase, kedy sa mnohí špekulanti zaviazali uskutočniť spätný nákup. Prestížne hedgové fondy tak prišli o miliardy dolárov. Mnohými to bolo oslavované ako víťazstvo drobných investorov, obyčajných ľudí, nad chamtivcami a špekulantmi z Wall Street.

Pochybnosti o „ľudovom“ naratíve

Objavili sa však aj kritici (aj tu), podľa ktorých sú takéto populistické interpretácie naivné a neobstoja. Ich argumenty zhrnul napríklad Pavol Minárik v Denníku Štandard, ktorý píše, že „Jánošík na akciových trhoch nemá čo robiť“. Mnohé z toho, na čo títo kritici poukazujú, má svoje rácio.

V prvom rade, je naozaj otázne, do akej miery išlo o spontánnu akciu bežných ľudí. Na príslušnom fóre, kde sa predaje koordinovali, sa totiž pohybujú aj ostrieľaní investori, ktorí sa snažia čo najviac zarobiť špekulatívnymi transakciami. A práve takéto fóra používajú na získavanie či šírenie rôznych informácií s cieľom zmanipulovať správanie malých investorov.

Viacerí komentátori poukázali na to, že akcia Gamestop bola v prvom rade rovnakou špekuláciou, aká je u veľkých hráčov kritizovaná. Ba čo viac, niektorí z organizátorov masových nákupov vykazovali neobyčajné znalosti o tom, ako fungujú akciové trhy. Je teda možné, že internetový „dav“ zneužili na vyvolanie „davovej psychózy“, na ktorej sami zarobili najviac.

Minárik ďalej poukazuje na to, že tí malí investori, ktorí nakúpili akcie Gamestop v čase nárastu bubliny, síce veľmi zarobili, avšak tí, čo sa pridali až neskôr, keď začali ceny opäť padať, mohli dosť prerobiť. Nešlo teda o nejaké spravodlivé delenie „lupu“ od bohatých mocipánov, ale neúprosnú pyramídovú hru.

Ďalším z argumentov je, že aj v rôznych hedgových fondoch investujú aj bežní ľudia, ktorí si šetria na dôchodok. Samozrejme, nie priamo oni, ale skôr finanční poradcovia či dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktoré ich peniaze spravujú. Z akcií „chamtivých bankárov“ na Wall Streete teda profitujú aj „obyčajní ľudia“.

V čom je ten podstatný rozdiel?

Potiaľto argumentácia kritikov akcie Gamestop v mnohom sedí. Viacerí však šli ešte ďalej a hovorili, že základná dichotómia, z ktorej priaznivci akcie Gamestop vychádzajú – teda delenie na „dobrých“ malých akcionárov a „zlých“ veľkých investorov – je mylná.

Minárik píše, že na akciových trhoch „neplatí delenie na dobrých a zlých“. Pojem „morálky“ tam vraj nemáme vôbec hľadať, lebo tam „nepatrí“, veď „ziskový motív má snáď každý, kto obchoduje na burze, a zrejme ho majú aj oní jánošíkovia [organizátori akcie Gamestop]“.

Tu už sa však kritici zásadne mýlia.

Áno, málokto ide na burzu zámerne prerobiť, hoci nepochybne existujú aj investori, kde zisk nemusí hrať primárnu rolu. Niektorí investujú do aktivít, o ktorých sú presvedčení, že sú správne a chcú podporiť dobrú myšlienku. Popritom, samozrejme, dúfajú, že nebudú aspoň stratoví. Hoci ide zjavne len o menšinu, už tu sa ukazuje, že nemožno ekonomiku stotožňovať iba s honbou za ziskom.

Iní investori sa snažia vyhýbať morálne sporným obchodom (zbrojársky priemysel, tabakové výrobky, neekologické firmy a pod.) a radšej uprednostňujú síce menej výhodné, ale pre nich etickejšie podnikanie.

Bežní ľudia si chcú hlavne chrániť úspory, nie vyvolávať bubliny

Veľká časť – zrejme väčšina – malých investorov sú obyčajní ľudia, ktorí si šetria na dôchodok alebo odkladajú peniaze svojim deťom. Mnohí z nich by sa akciovým trhom radi širokým oblúkom vyhli. Avšak vzhľadom na inflačnú povahu súčasnej ekonomiky, kedy hodnota peňazí každým rokom klesá, by z ich úspor o 30 rokov ostala ani nie polovica.

Investujú teda do akcií hlavne s tým cieľom, aby sa chránili pred infláciou. Nezaujímajú ich rýchle nákupy a predaje, špekulácie s cenou či bubliny. Rovnaké akcie držia často dlhé roky či desaťročia. V zásade sú spokojní, ak po niekoľkých desaťročiach majú to, čo si poctivo celý život zarábali, prípadne sa im peniaze symbolicky zhodnotia.

Skutoční špekulanti

V kontraste s týmto sa časť investorov snaží čo najviac zarobiť špekulatívnymi obchodmi a vôbec neprihliadajú na dôsledky svojich činov.

Spomenieme jeden prípad, o ktorom sme už písali. George Soros špekuloval napríklad s hodnotami mien, pričom svojimi masovými nákupmi a predajmi zároveň napomáhal tomu, aby padli. Tým značne prispel k ekonomickým krízam v rôznych regiónoch.

Fero Múčka z Postoja cituje Sorosa, ktorý sa napríklad vyjadril, že „africký baník či indonézsky murár síce môžu vďaka takýmto zmenám prísť o živobytie, ale nie je úlohou jednotlivých hráčov na trhu brať ich do úvahy“. „V skutočnosti som vytiahol peniaze z vrecák anglických daňových poplatníkov. No ak by som vzal do úvahy spoločenské dôsledky svojho konania, ohrozil by som správnosť svojich kalkulácií a moje zisky by poklesli... Napokon, ak by som to neurobil ja, urobil by to niekto iný.“

George Soros nie je, samozrejme, zďaleka jediný investor podieľajúci sa na operáciách tohto typu. Avšak rozdiel v motiváciách, správaní aj dôsledkoch na ekonomiku oproti vyššie uvedeným malým investorom je na prvý pohľad zrejmý.

Nemôžeme oddeľovať morálku a ekonomiku

Áno, akcia Gamestop predstavovala podobnú špekuláciu a manipuláciu trhom – v tejto rovine bola zlá. Navyše, možno ju rozpútali práve ziskuchtiví jednotlivci z rád špekulantov a nie „bežných ľudí“. A celá vec je komplikovanejšia aj v tom, že fondy, v ktorých investujú malí investori (či skôr tí, ktorí ich peniaze spravujú – je otázne, do akej miery by to malí investori schválili, keby poznali celý rozsah toho, čo sa deje) sa na špekuláciách podieľajú tiež.

Delenie na „dobrých malých“ a „zlých veľkých“ je príliš zjednodušujúce. Cesta k „švajčiarskemu dôchodku“ je často postavená aj na trhových špekuláciách.

Z tohto poznania je však nesprávne preskočiť do hodnotenia, že na trhoch „neexistujú dobrí a zlí“, lebo „všetkým ide o zisk“.

Ako sme si ukázali, rôzni investori vychádzajú zo zásadne iných investičných filozofií. Niektorí si chcú hlavne chrániť svoje úspory pred infláciou (a keby to nebolo potrebné, na burze by ani neboli) a nesnažia sa participovať na bublinách; iní ich, naopak, zámerne vyvolávajú a snažia sa na nich zarobiť.

Je faktom, že kritériá etiky sú niekedy na ekonomickú realitu aplikované naivným a iracionálnym spôsobom. Ale úplné oddelenie morálky od finančnej sféry je cynickým popretím toho, že je vôbec možné byť dobrým človekom. A to už je nihilizmus, ktorý rozleptáva spoločnosť.

Zdroj obrázku: www.fool.com

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore