Prečo sú rodové archetypy dôležité pre existenciu civilizácie?

Vojačky (zdroj: pixabay)

Lukáš Kekelák na Postoji priniesol minulý rok informáciu o tom, že vo veľkej Británii Úrad pre reklamné štandardy (ASA) na základe sťažností verejnosti zakázal prvé dve televízne reklamy, ktoré porušovali nové pravidlá zobrazovania rodových stereotypov v reklamných spotoch z júna minulého roku

Zakázané reklamy sú z hľadiska stereotypov neškodné

Ide o úplne neškodné reklamy

Jedna z nich ukazuje, ako dvaja otcovia pozabudli na svoje deti, lebo ich zaujalo jedlo. Táto scéna je pritom sama o sebe proti jednému významnému stereotypu, ktorý hovorí o tom, že o takéto malé deti sa starajú najmä matky. 

Je pritom normálne a biologicky v nemalej miere predurčené, že s malým dieťaťom ostáva doma matka, čím má prevažný podiel na starostlivosti, a iba v špecifických prípadoch je to naopak. Je to stereotypné. No bez tohto stereotypu sa môže stretnúť pár, v ktorom budú chcieť byť s dieťaťom obaja doma a nikto v práci, alebo ani jeden doma a obaja v práci. 

Výsledkom by bol nešťastný pár s nenaplnenými očakávaniami a trpiace dieťa, ktorému chýba buď starostlivosť rodiča, lebo obaja sú v práci, alebo materiálne zabezpečenie, lebo nikto nezarába, keďže obaja sú doma s dieťaťom. 

Ako ukazujú pomerne čerstvé absurdné cenzorské prípady z Veľkej Británie, boj proti „rodovým stereotypom“ eskaluje a nadobúda stále zvrátenejšie podoby. V tomto prípade to bude mať dopad najmä na tvorbu reklamy. Tvorcovia budú veľmi prísne zvažovať, či do nejakého nápadu ísť, aby ich energia a peniaze nakoniec nevyšli kvôli prísnej absurdnej a nepredvídateľnej regulácii navnivoč. 

Význam rodových archetypov

Rád by som však predovšetkým poukázal na to, že rodové archetypy, ktorých nevyhnutným vedľajším produktom sú aj stereotypy a ktoré sú navzájom previazané, sú pre existenciu civilizácie významné

O archetypoch tu hovorím v zmysle ideálu či vzoru.

Ľudské myslenie takmer vo všetkých témach vychádza z tých najrôznejších stereotypov (v pozitívnom aj negatívnom zmysle). Každodenne sa stretávame so stereotypmi o dôchodcoch, študentoch, programátoroch, vedcoch, robotníkoch, Slovákoch. Prečo zrazu sú tie rodové taký vážny problém a väčšina ostatných sa takmer nerieši? 

Ideológia rodovej rovnosti predpokladá, že rodové stereotypy posilňujú nerovné postavenie žien v spoločnosti. 

Problémom tejto pomýlenej ideológie je, že sa prakticky vôbec nesnaží reflektovať, do akej miery sú niektoré nerovnosti medzi mužmi a ženami výsledkom ich biologicky podmienených rozdielov či rozdielov v preferenciách a do akej miery výsledkom diskriminácie či útlaku. Táto ideológia akoby každú nerovnosť vnímala automaticky ako dôsledok predsudkov alebo diskriminácie a volá po ich odstránení. 

Protagonisti tejto ideológie preto spravidla nevedia povedať ani špecifické či typické vlastnosti muža a ženy, lebo všetko by to bol nežiaduci stereotyp. A tam, kde niet stereotypov, nemôže existovať ani archetyp. 

Inými slovami: efektívny boj proti rodovým stereotypom by nakoniec viedol k tomu, že kategórie muž a žena by do veľkej miery stratili obsah. A to je jav, ktorý sa už dnes na Západe deje. 

Ako boj proti rodovým stereotypom podkopáva vzťahy a fungujúcu rodinu

Ideológia rodovej rovnosti v jej vyhranenejšej podobe namiesto ideálov muža a ženy presadzuje doktrínu, že neexistujú rody muža a ženy, ale že rod je nekonečné spektrum, v ktorom sa môže identifikovať každý, kde len chce, a takúto sebaidentifikáciu meniť počas života či hoc aj dňa, ako len chce. 

Pokles významu rodových archetypov možno vnímať aj ako jeden z významných faktorov, ktorý má silnejúci vplyv na nestabilitu vzťahov a na nárast ľudí bez vzťahu. 

Ak si človek (muž či žena) hľadá partnera, zvažuje celý rad kritérií, ktorý možnosti akceptovateľného výberu výrazne zužujú. Napr. vek, výzor (čo samo o sebe zahŕňa kvantum ďalších výrazne zužujúcich parametrov), istá miera intelektu, sociálno-ekonomické postavenie ap. 

Tieto samotné kritériá dokážu napr. u muža zúžiť skupinu všetkých existujúcich žien na niekoľko percent. To isté platí pre ženy hľadajúce si mužov. 

Potom tu máme ešte ďalší drastický trojitý filter pre dané osoby:

  1. musia byť nezadané, resp. ochotné aktuálny vzťah jednoducho ukončiť, 
  2. náklonnosť musí byť obojstranná,
  3. a musia sa stretnúť v takom kontexte, aby mohol vzniknúť vzťah. 

Z matematického hľadiska iba tieto vonkajšie povrchné kritériá predurčujú populácie k tomu, že časť ľudí v nich ostane bez vzťahu a bude starnúť a zomierať v samote. 

Boj proti rodovým stereotypom, ktorý nepripúšťa možnosť definovať vzory muža a ženy na ich prirodzenom biológiu rešpektujúcom základe, však toto párovanie mužov a žien pre fungujúce vzťahy sťažuje ešte oveľa výraznejším spôsobom. 

Už v súčasnosti manželstvá končia z väčšej časti z pomerne širokého dôvodu „rozdielnosti pováh, názorov a záujmov“. Dá sa iba predpokladať, že z takýchto dôvodov sa ešte viac vzťahov rozpadne pred tým, ako by sa dopracovali k manželstvu. 

Ak výzor, intelekt či sociálno-ekonomické postavenie dokáže človek na inom rozpoznať v priebehu sekúnd až pár dní, vnútorný svet povahy, názorov či záujmov, čo predstavuje ďalší silný výberový filter, sa odkrýva mesiace až roky. 

Muž i žena vstupujú do vzťahu a majú nejaké vlastnosti, rovnako tak určitý súbor vlastností očakávajú od toho druhého. Práve jasné ideály muža a ženy majú tú funkciu, že z rôznych možných správaní človek vie, ktoré si má vybrať, aby sa k ideálu približoval a nie vzďaľoval. 

Nie je povinnosťou človeka smerovať k ideálu, ani rešpektovať akúsi spoločnosťou nepísanú definíciu, ale mala by to byť voľba vychádzajúca z komplexnejších informácií vrátane dôsledkov vyplývajúcich z daného rozhodnutia. 

Rodové archetypy ako pomoc pri sociálnom začleňovaní

Potreba mať definované archetypy muža a ženy na spoločenskej úrovni je zvlášť užitočná v prípadoch, keď deti vyrastajú bez jedného z rodičov, a tak im chýba vzor, alebo v situáciách, keď matka či otec sú od ideálu ženy či muža výrazne vzdialení.

A mimoriadne užitočné to je aj v hraničných prípadoch, keď ide o deti, ktorých nastavenie hormonálnych hladín sa výraznejšie vychyľuje od priemerných hladín ich pohlavia. Vo svete bez „rodových predsudkov“ sa môžu umiestniť niekde v „nekonečnom spektre rodu“ a môžu mať celoživotný problém s nadväzovaním hlbších vzťahov.  

Naopak, archetypy ich jasne nasmerujú a ukážu im, kam sa vydať, ak sa chcú začleniť do riadneho fungovania v spoločnosti a otvoriť si, nie zavrieť, dvere do plnohodnotného života, ktoré im boli privreté.

Spoločnosť bez rodových stereotypov ako koniec dejín?

Archetypy zosúladenie vnútorných svetov potenciálnych či reálnych párov výrazne zľahčujú a zvyšujú predpoklady pre udržateľné a harmonické vzťahy. 

Naopak, nájsť zhodu dvoch entít, ktoré sa nachádzajú na určitom pre nich akceptovateľnom rozsahu na spektre rodu, je oveľa náročnejšie a ľudia to s oveľa vyššou pravdepodobnosťou nemusia stihnúť do veku, kým môžu a sú zároveň ochotní mať ešte deti. 

Úspešný boj proti rodovým stereotypom preto v konečnom dôsledku predstavuje jeden z faktorov, ktorý znižuje už aj tak mizernú pôrodnosť našej civilizácie. A pokiaľ je populačný úbytok kompenzovaný príchodom ľudí z iných civilizačných celkov – čo v prípade Západu je – môže viesť až k zániku pôvodnej civilizácie.

Namiesto boja proti rodovým stereotypom potrebuje civilizácia pre svoju existenciu primárne venovať sa zdôrazňovaniu ideálov muža a ženy a to takých, aby sa navzájom dopĺňali a mohli tak vytvárať funkčnú a stabilnú rodinu ako základný kameň spoločnosti, nech už to znie ako to najobohranejšie klišé.

Niekto by mohol namietať, prečo by reprodukcia spoločnosti mala mať prednosť pred dosiahnutím spoločnosti bez rodových stereotypov. 

K narodeným sa chodia ľudia radovať, k mŕtvym plakať. Je to asi iba ďalší stereotyp. Ak by ale ľudstvo postavenie života a smrti v hierarchii svojich hodnôt obrátilo, bol by to, jednoducho, koniec dejín. Doslova.

Zdroj fotografie: https://pixabay.com/photos/soldier-soldier-woman-women-3720439/