Manipulácie v praxi. Ako môžete retušovať politicky (rozumej ideologicky) nepohodlný fakt, že nezanedbateľná časť moslimov sympatizuje s teroristickými útokmi? Nielen tým, že o štatistikách jednoducho mlčíte. Ale tiež tým, že navodzujete dojem, že sa tento problém týka vlastne rovnako aj západnej civilizácie.
Vyjadrené prakticky, poukazujete na skupiny sympatizujúce s protiútokmi na moslimov. Mieru sympatií na Západe a u moslimov však pritom neuvediete. Mohlo by sa totiž ukázať, že kým v jednom prípade ide o okrajový, v druhom naopak o alarmujúci a systémový fenomén so zapustenými koreňmi.
Denník N vydal v pondelok 19. júna článok o útoku proti moslimom pri mešite v Londýne, počas ktorého páchateľ – Brit – zabil 1 človeka a 10 zranil. Na konci článku pripojil nenápadnú vetu: Americký portál SITE, ktorý monitoruje aktivity extrémistických skupín, informoval, že členovia rasistickej skupiny White Supremacists oslavujú londýnsky teroristický útok a nazývajú ho
nádejou pre Britov
.
Zdrojom citátu je článok britského komerčného výskumného inštitútu SITE, ktorý má dostupnú len jednu vetu, ktorú citoval Denník N, za viac informácií by ste si museli zaplatiť prístup.
Čo je na tejto nenápadnej vete zavádzajúce?
- Hovorí sa o „bielych supremacistoch“. Neuvádza sa ale, o koho konkrétne ide. O organizované združenie alebo neoficiálnu iniciatívu? Internetové fórum alebo ilegálne hnutie? A hlavne: Aké zastúpenie v spoločnosti majú títo „bieli supremacisti“? Viac sa nedočítame ani na stránke pôvodného zdroja (iba za poplatok). Je pochopiteľné, že pri každom zločine sa nájde skupina extrémnych jednotlivcov, ktorí ho schvaľujú. Táto veta je triviálne pravdivá. Správa v takejto podobe preto nehovorí absolútne nič informatívne.
- Pri útokoch spáchaných moslimami sa tiež určite našli moslimskí extrémisti, ktorí tieto útoky schvaľovali. Denník N však v článkoch o teroristickým islamistických útokoch takéto informácie nezvykne uvádzať. Napr. zo šiestich článkov, ktoré Denník N venoval nedávnym útokom na London Bridge, v ani jednom nie je informácia o tom, že by nejakí moslimovia tieto útoky schvaľovali. Denník N uviedol, naopak, správu o tom, ako Moslimská rada Británie útok odsúdila.
Najzaujímavejšie a najčestnejšie by bolo uskutočniť výskum na tému, aké je percento moslimov schvaľujúcich teroristické útoky proti Európanom v porovnaní s percentom Európanov, ktorí súhlasia s londýnskym útokom proti moslimom. A toto objektívne číslo následne poctivo uvádzať pri každom článku týkajúcom sa témy. Vysoko pravdepodobne by prvá skupina bola výrazne väčšia ako druhá.
Podľa už uskutočnených výskumov percento európskych moslimov, ktorí považujú samovražedné útoky na obranu islamu aspoň za určitých okolností za prijateľné, sa pohybuje od 17 % do 36 %. Z toho ich za „prijateľné niekedy“ alebo „prijateľné často“ považuje 7 % až 16 % (starší výskum Pew Research Center z roku 2007). U mimoeurópskych moslimov sú tieto čísla výrazne väčšie.
Na druhej strane treba pre objektivitu dodať, že podpora terorizmu u moslimov podľa výskumov za posledné roky klesá, stále sa však pohybuje minimálne v jednotkách percent (presnejšie čísla a viac výskumov na Wikipédii). Tieto čísla sú alarmujúce, v mainstreamových médiách sa o nich však dozvieme len sotva.
Zdroj obrázka: NewStatesman