Vedecká štúdia ukázala, že odmietať prijímanie migrantov nie je xenofóbne

Sýrski utečenci na stanici Keleti v Budapešti.

V mainstreamových médiách sa kritické postoje voči masovému prijímaniu migrantov z neeurópskych krajín bežne označujú ako xenofóbia. Spomenul to priamo aj prezident Andrej Kiska v prejave zo 7. septembra 2015. Podľa českých psychiatrov Jiřího Horáčka a Ladislava Kesnera z Národného ústavu duševného zdravia je tomu však presne naopak. Ukázala to ich neuropsychologická štúdia.

Výskum zatiaľ nebol recenzovaný ani publikovaný, ale bol prezentovaný na konferencii v Cambridge, kde sa tešil záujmu aj zahraničných vedcov. V rozhovore na Dvojke Českého rozhlasu o ňom informoval prof. Cyril Höschl.

Ľudí pri odmietaní imigrantov neženie strach

Vedci zozbierali participantov, ktorých na základe dotazníkov rozdelili medzi krajných sympatizantov migrácie a naopak, jej ostrých odporcov. Následne merali ich mozgovú aktivitu a fyziologické prejavy, zatiaľ čo im ukazovali snímky utečencov na člnoch v mori, v utečeneckom tábore, utečencov s ich rodinami a podobne.

Výsledky výskumu boli nasledovné:

  • Ukázalo sa, ako povedal prof. Höschl, že u ľudí odmietajúcich prijímanie migrantov nejde o xenofóbiu či strach: „emočné centrá nie sú aktivované, sú aktivované čisto rozumové oblasti (…) sú tam všetky možné kognitívne procesy, ale na pozadí nie je strach“.
  • Aj fyziologické prejavy ako napr. tep srdca, šírka zreničky, ukázali, že u odporcov imigrácie sa pri pohľade na utečencov neaktivovala emócia strachu.
  • Naopak, ukázalo sa, že ľudia, ktorí majú kritický postoj k imigrácii sú podľa psychologických dotazníkov viac svedomití a starostliví než tí, ktorí chcú migrantov ochotne prijímať.

Prizná hlavný prúd svoj omyl?

Toľko zistenia výskumu. Osobne ma výsledok prekvapil: je pre mňa ťažko predstaviteľné, že ľudia by tak dôležitú tému, akou sú migranti, vnímali bez emócií. O to viac, že istý strach by aj bol prirodzený a opodstatnený, keďže multikulturalizmus má svoje objektívne riziká (zvýšená kriminalita, etnické konflikty, oslabenie domácej kultúry a pod.). Vedci však túto emóciu u ľudí nenamerali. A to aj napriek tomu, že kombinovali neurovedecké a fyziologické metódy – teda tie najexaktnejšie v psychológii.

Samozrejme existujú jedinci, ktorí voči migrantom prechovávajú iracionálny strach, ba až nenávisť. A nielen voči migrantom. Mnohí nenávidia aj iné skupiny: politikov, mužov, Slovákov, nacionalistov… Stačí si pozrieť takmer akúkoľvek internetovú diskusiu pod článkom, ktorý nabudzuje emócie a dočkáme sa osočovania, vulgárností či až fyzických vyhrážok. Poukazovať na tému nenávisti iba pri otázke migrantov a obchádzať ju v iných oblastiach je jednostranné. Tento výskum navyše ukázal, že ide o menšinový fenomén.

Hlavný mediálny prúd sa často dovoláva kritického myslenia a potreby vedy, aby kontrovala predsudkom. Tu máme jasnú ukážku toho, ako veda vyvracia populárny a často skloňovaný názor. Ak by bol výsledok štúdie opačný, hlavný prúd by sa jej chytal s entuziazmom. Tvrdenia mainstreamu sa však nepotvrdili – som zvedavý, či ich teraz bude korigovať.

Na tento výskum poukázal Peter Marman.