Ako to bolo s LGBT dotáciami na ministerstve kultúry – hlbší pohľad do zákulisia

V máji tohto roka rozhodla ministerka kultúry Ľubica Laššáková o tom, že v rámci dotačného programu ministerstva nebudú podporené LGBT organizácie, ktoré v minulosti peniaze z týchto programov dostali. LGBT aktivistické organizácie spustili vlnu protestov. Jedna petícia, ktorú podpísal (podpis č. 27) okrem iných aj riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, priamo uvádza, že kroky ministerky „pripomínajú politiku so znakmi fašistickej, resp. klérofašistickej ideológie“. V tomto článku si ukážeme štátnu dotačnú politiku v širšom kontexte, ktorý odhaľuje, že takéto reakcie sú skôr nepochopením problematiky a naháňaním politických bodov pre LGBT agendu.

Aktualizované 16. júla 2019 o 12:52. Doplnené o informácie z odpovede ministerstva kultúry.

Čo sa stalo?

Ministerstvo kultúry má niekoľko grantových programov. V rámci jedného z nich – Kultúra znevýhodnených skupín – doposiaľ dostávali finančnú podporu rôzne LGBT projekty, napr. v roku 2018 aj pochod Dúhový pride sumu 13 500 eur alebo Filmový festival inakosti sumu spolu 56 000 eur za roky 2016, 2017 a 2018.

V roku 2019 žiadali LGBT aktivisti opäť podporu Pridu a iných projektov. Ministerstvo pôvodne tieto žiadosti zamietlo už pred posudzovaním zo strany odbornej komisie. Údajne nespĺňali formálne kritériá a neobsahovali jednu z príloh.

Aktivisti však tvrdili, že daná príloha nebola uvedená v zozname povinných príloh pri podávaní žiadostí, odvolali sa a ministerstvo svoj postup zmenilo. Posunulo žiadosti ďalej na posudzovanie odbornej komisie. Po vyhodnotení komisiou však ministerstvo žiadosti zamietlo a peniaze im neposkytlo s odôvodnením, že o tom rozhodla odborná komisia.

Aktivisti však uviedli, že odborná komisia posudzujúca projekty aspoň 6 z predložených 8 projektov odporučila a ministerstvo napriek tomu žiadosti neschválilo.

Základný princíp dotácií – ak jeden dostane, druhý nedostane

Pred tým, než si začneme objasňovať viac z pozadia dotácií, je potrebné si uvedomiť základný princíp grantovej a dotačnej politiky.

Peňazí je len obmedzené množstvo. Zároveň, akákoľvek oblasť podpory by dokázala spotrebovať teoreticky neobmedzené množstvo prostriedkov. Čiže už len existencia istej dotačnej schémy s istou témou je hodnotovým, ideologickým, teda politickým rozhodnutím. Niečo podporíte, z toho ale vyplýva, že iné nepodporíte.

Treba otvorene povedať, že z LGBT projektov nebola tento rok dotácia schválená ani na jeden (predtým minimálne od roku 2016 nejaké LGBT projekty podporu dostali). Takmer isto teda išlo o vedomé rozhodnutie neudeliť dotácie tomuto typu projektov.

Ide o politické rozhodnutie. Rovnako je však politickým rozhodnutím zahrnúť LGBT menšiny medzi znevýhodnené skupiny, ktoré sa môžu uchádzať o tento typ dotácií – a tým vyhradiť menej peňazí napr. pre zdravotne postihnutých.

Aj iné projekty, ktoré komisia odporučila, zrejme peniaze nedostali

Platí zároveň to, že do prakticky všetkých grantových schém (a ani tohtoročné schémy MK SR neboli výnimkou) sa hlási viac záujemcov, než na koľko naozaj stačia vyhradené prostriedky.

Vyjadrenie LGBT organizácií, že ich projekty neboli podporené napriek rozhodnutiu odbornej komisie budí dojem, že v prípade rozdelenia grantov ide o akýsi odborný, objektívny proces, do ktorého ministerka neprofesionálne zasiahla, čím znevýhodnila LGBT komunitu.

Boli však LGBT projekty jediné, ktoré komisia odporučila, no ministerka dotáciu neschválila? Na stránke ministerstva sa nedá v evidencii žiadostí jasne rozlíšiť, ktoré zo zamietnutých žiadostí komisia odporučila a ktoré nie.

Oslovili sme preto ministerstvo, nech nám tieto údaje poskytne. Ministerstvo nás len odkázalo na evidenciu žiadostí, kde sa však zo všeobecného popisu nedá povedať, ktoré projekty komisia odporučila a ktoré nie.

Vzhľadom na to, že tento rok boli do času publikovania tohto článku schválené iba 3 % žiadaných prostriedkov (uvedené nižšie), s vysokou pravdepodobnosťou boli odmietnuté aj iné projekty, ktoré komisia odporučila.

Tento rok bolo priznaných menej peňazí – rôznym typom projektov

Je dôležité podotknúť, že v roku 2019 bolo na granty schválených oveľa menej peňazí ako po minulé roky:

  • Za rok 2016 bolo vo všetkých grantových programoch MK SR žiadaných 33 970 248 eur a schválených 9 086 254 eur, teda asi 27 %.
  • Za rok 2017 bolo žiadaných 45 700 967 eur a schválených 13 397 125 eur, teda asi 29 %.
  • Za rok 2018 bolo žiadaných 56 878 902 eur a schválených 16 455 148 eur, teda asi 29 %.
  • V roku 2019 v čase publikovania tohto článku (29. jún 2019) však bola situácia dramaticky iná: žiadaných bolo 68 883 151 eur, ale schválených len 1 859 165, teda necelé 3 %. Zoškrtané teda boli nielen LGBT projekty, ale aj mnohé iné.

Ešte síce budú nasledovať ďalšie grantové kolá, takže žiadosti, ktoré neuspeli, budú môcť byť podané znovu, možno však očakávať, že skôr nebudú úspešné.

Doplnenie: ministerstvo nám v odpovedi na otázku, koľko peňazí plánuje tento rok vyhradiť na svoje grantové programy uviedlo, že ide o sumu 15 996 097 eur, teda porovnateľnú sumu ako minulé roky. Všetky výzvy ale ešte nie sú ukončené, preto nemôžeme vyhodnotiť konečné percento úspešnosti. Bude totiž ešte rásť suma žiadaných aj pridelených prostriedkov. Aktuálne čísla sa dajú nájsť v evidencii žiadostí na stránke ministerstva a budú sa ešte meniť. K času aktualizovania tohto článku (16. júl 2019) bolo percento úspešnosti okolo 10 %. Konečné percento úspešnosti však bude maximálne 23 % (keby sa prerozdelili všetky plánované peniaze (15 996 097 eur) a už by nenarástla suma žiadaných prostriedkov (aktuálne 68 887 651)).

Politické vplyvy pri výbere grantov

Proces výberu grantov vyzerá zhruba nasledovne:

  1. Záujemcovia o grant podajú žiadosti na ministerstvo.
  2. Žiadosti preskúmajú ministerskí úradníci, pričom sa zameriavajú na formálnu správnosť (či má žiadosť všetky relevantné náležitosti, prílohy a pod.).
  3. Žiadosti, ktoré prejdú krokom 2, dostane odborná komisia a ohodnotí ich podľa v zásade objektívnych, vopred stanovených kritérií. Komisia každý projekt oboduje a buď ho odporučí (vtedy určí aj sumu, ktorú mu odporúča prideliť) alebo neodporučí.
  4. Žiadosti dostane minister, ktorý však nie je odporúčaniami komisie viazaný. Podporiť môže v zásade ktorékoľvek projekty a priznať im peniaze podľa svojho uváženia.

Podarilo sa nám skontaktovať s bývalým zamestnancom ministerstva kultúry, ktorý si neželá byť menovaný a objasnil nám, akým spôsobom na úrovni kroku 4 prebiehajú politické intervencie:

„Žiadosti, ktoré komisia odporučí, sa delia na dve skupiny:

  1. žiadosti vnímané ako ,bez ďalších otázok‘ (žiadateľ chce nízku sumu, predtým ju nedostal, spĺňa kritériá), ktoré sú ministrom/terkou viac-menej automaticky odsúhlasené;
  2. zopár kritických žiadostí, ktoré chcú presadiť lobisti alebo sú politicky citlivé a hľadá sa spôsob, ako na ne reagovať. Minister/ka dostane výklad rôznych možností pre tieto citlivé veci od kľúčových vplyvných osôb na ministerstve, ktorými sú sekční šéfovia (resp. ten, kto ich nominoval), no hlavne vedúci/a služobného úradu, štátny tajomník a poradcovia ministra/terky.“

Prax teda ukazuje, že odborné hodnotenie je len časťou rozhodovacieho procesu – dokáže v princípe objektívne vyradiť žiadosti, ktoré nespĺňajú formálne kritériá.

Ak však týmto hodnotením prejde viac žiadostí, než na koľko sú dostupné peniaze (čo sa deje prakticky vždy), musí nastúpiť prioritizácia, ktorá je už politickým rozhodnutím.

LGBT projekty dostali od štátu od roku 2016 viac ako 200 000 eur

Viac ako stopnutie (niektorých) grantov pre LGBT projekty je prekvapujúca skôr skutočnosť, že takéto projekty dlhodobo dostávali a stále dostávajú podporu zo štátnych financií.

Uveďme si niekoľko projektov, ktoré dostali podporu od ministerstva kultúry od vzniku tretej Ficovej vlády (ministerstvo uvádza verejne online zoznam všetkých žiadostí):

  • Filmový festival inakosti – 56 000 eur dokopy za roky 2016, 2017, 2018
  • Drama Queer – 15 000 eur dokopy za roky 2016 a 2017
  • Magazín pre LGBTI ľudí Queer Youth Slovakia – 9 400 eur dokopy za roky 2016 a 2017
  • Zviditeľnenie LGBT ľudí v regiónoch (mimo Bratislavy) – 8 000 eur v roku 2017
  • Dúhový PRIDE Bratislava 2018 – 13 500 eur v roku 2018

Okrem ministerstva kultúry však LGBT projekty dotuje aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré v tom pokračuje aj tento rok (uvádzame nižšie).

Pokiaľ zrátame všetky LGBT projekty, ktoré dostali podporu od vzniku tretej Ficovej vlády zo štátneho rozpočtu, dostávame sa k sume viac ako 200 000 eur.

Vzhľadom na to, že vo vláde sú strany, ktoré deklarujú národnú/konzervatívnu orientáciu (SNS a sčasti Smer) a vzhľadom na to, že LGBT agenda vo všeobecnosti nemá podporu väčšiny občanov, je vôbec kontroverznou skutočnosťou, že štát takéto sumy na danú agendu vyčleňuje.

LGBT projekty dostali peniaze od štátu aj tento rok, dokonca aj Dúhový pride

Okrem ministerstva kultúry poskytuje dotácie pre LGBT projekty aj ministerstvo spravodlivosti – a zväčša ide o väčšie sumy. Toto ministerstvo spadá v aktuálnej vláde pod Most-Híd. Z tejto dotačnej schémy dostali LGBT projekty podporu aj tento rok.

Na rok 2019 získali z MS SR podporu LGBT projekty Pozitívne zviditeľňovanie a podpora LGBTI ľudí (20 000 eur) a dokonca Bratislava Dúhový PRIDE Bratislava 2019 – sprievodné podujatia (7 150 eur, teda plná výška toho, čo žiadali – čo nebýva pravidlom).

Za roky 2017 a 2018 boli podporené projekty ako Q-centrum: poradenské a komunitné centrum pre LGBT ľudí na Slovensku (15 000 eur), Príbehy akceptácie ako nástroj zlepšenia života LGBTI ľudí na Slovensku (20 000 eur), Podpora mladých LGBTI ľudí (15 000 eur) či Queer Film a kontext (17 952 eur).

Politické mimovládky, ktoré presadzujú aj LGBT agendu, sú dlhodobo dotované zo štátnych peňazí

Okrem LGBT projektov dostávajú podporu z grantov ministerstva spravodlivosti aj politické mimovládky, ktoré ako pomerne monolitický sektor agendu LGBT podporujú už dlhé roky.

Spomedzi desiatok projektov si spomeňme napríklad (2017, 2018, 2019):

  • Záujmové združenie žien Aspekt – Rodové aspekty rasizmu, xenofóbie a intolerancie v kontexte radikalizácie spoločnosti: Antifašistická čítanka (17 414 eur, 2017)
  • Inštitút pre verejné otázky – Zaostrené na extrémizmus (27 684 eur, 2017)
  • Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku – Letná škola: Mladí proti extrémizmu a radikalizmu (12 900 eur, 2017)
  • Liga za ľudské práva – Dajme šancu utečencom (19 274 eur, 2017)
  • Islamská nadácia na Slovensku – Spoločne za menej nenávisti (15 000 eur, 2018)
  • In minorita – Pripomínanie holocaustu Rómov - Ma bisteren! (13 150 eur, 2018)

Dokopy rôzne mimovládky získali len za roky 2017 – 2019 viac ako 700 000 eur zo štátneho rozpočtu na podporu LGBT, multikulturalizačných, „protiextrémistických“ či „protikonšpiračných“ projektov.

LGBT aktivistom prichádza na pomoc Slovenská sporiteľňa

Už sme si ukázali, že tento rok bolo stopnutých mnoho projektov z dôvodu menšieho množstva peňazí udelených na dotácie, že napriek tomu získali podporu (z MS SR) aj LGBT projekty vrátane Dúhového pridu a že politické mimovládky sú dlhodobo podporované aj státisícami ročne zo štátneho rozpočtu.

Je tu však ešte iná skutočnosť, ktorá ukazuje vplyv LGBT logy. Na pomoc LGBT aktivistom prišla Slovenská sporiteľňa (najväčšia banka podnikajúca na Slovensku, od roku 2001 súčasťou Erste group, nadnárodnej bankovej skupiny so sídlom v Rakúsku). Spolu s portálom darujme.sk (ktorý prevádzkuje Centrum pre filantropiu, ktorého sponzorom je aj Nadácia otvorenej spoločnosti), Iniciatívou Inakosť a Dúhovým pridom spustili kampaň Za farebnú kultúru.

Ľudia môžu online prispieť na 3 projekty, ktorých podpora nebola schválená zo strany MK SR, pričom Slovenská sporiteľňa prispeje tak, že finančnú podporu zdvojnásobí (až do sumy 2 000 eur na projekt).

O tejto kampani písali aj médiá (HN, SME), pričom v daných článkoch priniesli len stanovisko LGBT aktivistov, ale nie názor ministerstva či kontext, ktorý uvádzame v tomto článku. Tým kampaň vlastne podporili. Kampaň propagovala aj Nadácia otvorenej spoločnosti.

Namieste je otázka, ktoré z iných nepodporených projektov si vyslúžili takúto podporu od nadnárodnej korporácie, politických mimovládok a médií.

Prečo ministerka okresala dotácie?

Ako sme uviedli vyššie, udeľovanie dotácií v podstate vždy obsahuje aj politický, ideologický element.

Náš zdroj z prostredia ministerstva nám objasnil iné zaujímavé súvislosti – že presadenie podpory pre isté skupiny je často výsledkom zákulisného boja mocenských skupín (jednou z nich sú zjavne aj liberálnejšie orientovaní predstavitelia, ktorí majú vplyv aj v médiách) a nie akéhosi idealizmu:

„Keď Maďarič v roku 2012 opätovne nastúpil ako minister kultúry, pochopil, že liberálna kaviareň má kľúčový vplyv na médiá a ak chce ako minister prežiť, musí im vychádzať v ústrety.

Preto sa zachoval pragmaticky: aby mu nemohli vyčítať, že ministerstvo ovplyvňuje dotácie, veľký balík peňazí určených na dotácie hodil priamo liberálnej kaviarni, aby si ich rozdelila sama a prípadné nezhody si riešila medzi sebou. Tak vznikol Fond na podporu umenia, ktorého kreovanie, mimochodom, kľúčovo ovplyvnila Zora Jaurová, súčasná podpredsedníčka Progresívneho Slovenska. Fond prevzal väčšinu peňazí dotačného systému ministerstva.

Podobne Maďarič zriadil Kunsthalle v tých priestoroch, kde to chcela liberálna kaviareň.

Po odchode Maďariča minulý rok sa vymenili aj vplyvní ľudia okolo ministerstva. Prišli iní, ktorí riešia svoj biznis a odporučili odstaviť kaviareň. Títo presadili, že na folklór a tradičnú kultúru pôjde viac peňazí, tie ale treba niekde získať, takže treba robiť škrty inde.

Prejavuje sa to napr. v novom vládnom návrhu zákona o dotačnom systéme, ktorý má za cieľ preusporiadať dotačné priority s cieľom, aby ich dostávali hlavne naozaj zdravotne znevýhodnení.

To nie je dielo priamo ministerky Laššákovej, ale zopár ľudí v jej okolí. Ministerka následne tlmočí ich rozhodnutia na verejnosť. Navonok sa toto politické rozhodnutie zaobalí tak, že ministerka sa rozhodla uprednostniť znevýhodnené deti, čo je vlastne aj pravda.“

Vo viacerých vyjadreniach nášho zdroja ide o zákulisné informácie, ktoré nemožno preveriť, a teda ich dávame na posúdenie čitateľom.

Niektoré skutočnosti sa nám však z verejných zdrojov overiť podarilo:

  • Fond na podporu umenia vznikol za ministrovania Mareka Maďariča, v roku 2014;
  • Zoru Jaurovú minister Maďarič vymenoval za členku rady Fondu na podporu umenia;
  • v roku 2019, necelý rok po odchode Maďariča, Fond na podporu umenia vyhlásil väčšiu výzvu na podporu slovenského folklóru vo výške 1,5 milióna eur;
  • ministerka naozaj argumentovala tým, že v dotačnom programe pôjde aj vďaka stopnutiu LGBT grantov viac peňazí znevýhodneným deťom.

Záverom môžeme konštatovať, že reakcia LGBT aktivistov a aj médií nezodpovedala pochopeniu hlbších súvislostí grantových programov, ale skôr ju možno ohodnotiť ako politizovanie s cieľom získať viac vplyvu pre svoju skupinu.

Zo strany aktivistov ide, samozrejme, o legitímny a pochopiteľný postup, ktorý majú takpovediac v náplni práce. Médiá by ale mali plniť svoju prácu nestrannejšieho a dôslednejšieho preskúmania problematiky.

Zdroj úvodnej fotografie: SITA/Ľudovít Vaniher

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore