Michal Kaščák hovorí, že festival Pohoda je „oslavou slobody“. Z toho by sme mohli predpokladať, že pri výbere hostí a pozvaných umelcov nebude zohrávať úlohu to, aké politické názory zastávajú. Skôr naopak, pravdepodobne by sme očakávali skôr pestrú zmes rôznych názorových prúdov, ktoré spolu vedú otvorenú diskusiu. V poslednom rozhovore pre SME hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák však na rovinu povedal, že je to inak. Paradoxne, napriek tomu odmieta tvrdenia o spolitizovanosti festivalu.
Pohoda sa (aspoň donedávna) prezentovala skôr ako politicky neutrálna
Zhruba pred rokom koloval po internete údajný výrok Michala Kaščáka o tom, že národne a kresťansky orientované kapely nemajú na Pohode miesto.
Organizátori Pohody tento údajný výrok dementovali, a uviedli, že je to nezmysel. Napísali, že „Náboženská orientácia a národné presvedčenie účinkujúcich pre nás nehrá rolu, sme slobodným festivalom.“ Poukázali na to, že na Pohode hrali kresťania, židia, moslimovia či neveriaci.
Hoci priamo o politickom presvedčení nehovorili, z vyjadrenia organizátorov možno usúdiť, že Pohoda sa aspoň formálne profilovala ako festival, ktorý neuprednostňuje nejaký svetonázor pred druhým a majú na ňom miesto rôzne presvedčenia.
Kaščák na rovinu: umelcov, partnerov aj hostí do debaty by sme mali vyberať tak, aby šlo o „oslavu slobody“
V nedávnom rozhovore pre SME to však už hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák povedal úplne priamo (okolo 6:20):
„Keď napríklad tvrdíme, že Pohoda je oslavou slobody, tak by sme mali podľa toho napríklad vyberať aj umelcov, ale nielen umelcov, aj partnerov festivalu, aj vôbec napríklad debaty, hostí do debaty, proste celý program by mal tomu zodpovedať.“
Ďalej sa Kaščák vyjadril (okolo 6:35):
„Pre mňa skupina Elán podporuje hodnoty, s ktorými sa my stotožniť určite nemôžeme ako festival. Čiže napríklad keď niekto podporuje hraním strany, ktoré podľa mňa na Slovensku spôsobili to, že krajina nesmerovala k väčšej otvorenosti alebo k väčšej slobode, k väčšej tolerancii, ale naopak, tak je úplne prirodzené, že tá kapela pravdepodobne tieto hodnoty vyznáva, a tým pádom by sa u nás ani v tak otvorenom prostredí necítila dobre.“
Na to moderátorka dodala, že Elán podporoval HZDS, následne Kaščák dodal to, že podporovali Smer a hrali na podujatiach politickej piesne.
Kaščák však už nespomenul, že by na Pohode nemali miesto kapely, ktoré hrali napr. pre SDKÚ, ktoré, podobne ako Mečiarove či Ficove vlády, čelilo početným korupčným kauzám.
Z toho vyplýva, že problémom pre Kaščáka nie je politizácia umenia ako taká; rovnako pre neho zjavne nie sú problémom ani korupčné kauzy ako také; problematické je teda logicky len to, pokiaľ sa kapela politizuje iným smerom, ako sa to páči organizátorom Pohody.
Kaščák odmieta tvrdenia o politizácii Pohody
Moderátorka sa ďalej Kaščáka v rozhovore pýtala (okolo 8:40):
„Je fakt, že na Pohodu chodí istý typ politikov, skôr z opozičného spektra, hlavne posledné roky, bola tam Iveta Radičová, Andrej Kiska, teraz príde novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová. Nie je to trochu oprávnená kritika, že ste naozaj len v tom jednom spektre?“
Kaščák odpovedal: „Z môjho pohľadu nie. Stačí si pozrieť program festivalu, napríklad stačí si pozrieť zloženie sektora neziskoviek, stačí si pozrieť debaty.“
Zúčastnené neziskovky, ako aj zameranie tematických stanov a debát sme však už analyzovali. Od organizátorov Pohody sme si vyžiadali úplný zoznam debát a neziskoviek, ktoré sa na Pohode zúčastnili. Organizátori Pohody tento zoznam nedodali. Analyzovali sme preto verejne dostupné zdroje, čo ukázalo jasnú prevahu určitého typu názorov, aj čo sa týka mimovládok, aj čo sa týka debát.
Kaščák ďalej tvrdí (okolo 10:30), že ak sa aj na Pohode vyskytnú politicky profilovaní ľudia alebo politici, „sú vždy v debate. Nie sú to prejavy, nie sú to oslavné ódy…“
V realite však „debata“ medzi Štefanom Hríbom a Andrejom Kiskom nie je skutočnou konfrontáciou rôznych svetonázorov či prístupov. Prebieha výlučne v priateľskom duchu. Na priloženom obrázku napríklad Hríb daruje Kiskovi plienky pre jeho novorodenca.
Paradoxné je tiež to, že v tom istom rozhovore o kúsok ďalej sám Michal Kaščák vyslovuje tvrdenia, ktoré možno označiť ako „oslavné ódy“ na prezidentku Čaputovú (uvádzame nižšie).
Aktívni politici majú na Pohode „stopku“: okrem Kisku, Čaputovej a podobných
Kaščák ďalej tvrdí, že od roku 2011 stopli v debatách aktívnych politikov, na čo bolo udelených niekoľko výnimiek: Andrej Kiska, Karel Schwarzenberg a Zuzana Čaputová. Sú to opäť všetko politici kloniaci sa jednostranne k pro-globalizačnému a pro-americkému pohľadu na svet.
Na otázku, prečo dostala výnimku práve Čaputová, odpovedal, „Myslím si, že ten jej príbeh je tak zaujímavý a tak niečím pre mňa až musím povedať, že fascinujúci, že je dobré, že ľudia budú mať možnosť s ňou debatovať.“
Následne argumentoval, že sa často tvrdí, že politici sú vzdialení ľuďom a festival je jednou z platforiem, kde sa s nimi ľudia môžu rozprávať. To by však platilo aj pre politikov, ktorých Kaščák nepozýva.
Kaščák však uviedol aj to, že v minulosti sa na Pohode zúčastnil aj Miroslav Lajčák, ktorý je dnes vo vládnej koalícii. Neuviedol však, že by niekedy prebehla diskusia medzi politikmi s rôznymi názormi.
Nehovoriac o tom, že Lajčák nie je členom Smeru a je to asi najviac pro-americký člen súčasnej vlády, ktorého Hilary Clintonovej odporúčal aj George Soros (podľa údajne uniknutého e-mailu Hilary Clintonovej, ktorý uverejnila stránka WikiLeaks).
Na otázku Kovačič-Hanzelovej, či nezvažoval pozvanie napr. aj Pellegriniho, aby s Čaputovou diskutoval, Kaščák odpovedal, že o tom nerozmýšľal a že Pellegriniho účasť mu nepripadá „natoľko zaujímavá“, aby ho pozvali a nepripadá mu, že by sme sa mohli od Pellegriniho dozvedieť niečo nové.
Následne Kaščák argumentoval, že Pellegrini má obrovský priestor prezentovať svoje názory, ale vzápätí sám dodal, že to má aj Čaputová. Táto skutočnosť teda nemôže byť dôvodom na udelenie výnimky pre vystúpenie aktívneho politika na Pohode.
Paradoxné je, že napriek všetkým týmto skutočnostiam Kaščák odmieta priznať, že festival Pohoda by bol spolitizovaný, ako sme už vyššie uviedli. Namiesto toho operuje tvrdeniami, že skupiny a politici, ktorí sú mu ideologicky blízki, viac konvenujú hodnotám „slobody“, „tolerancie“, či sú viac „zaujímaví“.
Takýto ideologicky zafarbený jazyk budeme v ďalších rokoch zrejme počúvať čoraz častejšie.
Úvodná fotografia: moderátor Štefan Hríb odovzdáva dar vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi – plienky pri príležitosti narodenia jeho ďalšieho dieťaťa, Pohoda 2017; autor fotografie: Tomáš Tkáčik/zoznam.sk