Dňa 14. novembra tohto roku vyštudovaný politológ, publicista, vydavateľ a komentátor Roman Michelko zverejnil video, v ktorom ohlásil vstup do politiky v strane Vlasť po boku Štefana Harabina. Existujú aspoň dva dobré dôvody, pre ktoré možno tento krok vnímať kriticky. Michelko týmto stráca svoju pozíciu pomerne vplyvného komentátora a svoj osobnostný kapitál vložil do politického projektu, nad ktorým visí viacero otáznikov.
Roman Michelko pôsobí v tzv. alternatívnych médiách, napr. Hlavné správy, Slobodný vysielač a pod., dlhé roky. Približne pred rokom začal uverejňovať pravidelné videokomentáre na sociálnej sieti Youtube, čím výrazne rozšíril svoj vplyv.
Okrem každotýždennej relácie s názvom Veci verejné, v ktorej glosoval hlavné politické udalosti z uplynulého týždňa, išlo aj o dlhšie rozhovory s pozvaným hosťom či občasné videá k historickým či filozofickým témam.
Jeho Youtube kanál má viac ako 16-tisíc odberateľov. Veci verejné každý týždeň pozerávalo minimálne 30-tisíc divákov, avšak najúspešnejšie videá majú viac ako 100-tisíc videní. Na to, že ide o zväčša nezostrihané videá bez efektov, na ktorých muž stredného veku, majúc knižnicu za chrbtom, súvisle rozpráva okolo 15 minút o politike, ide o veľmi slušný dosah.
Michelkove videá ponúkali zväčša iný pohľad na politické dianie ako médiá hlavného prúdu, čím obohacovali verejnú diskusiu. Neraz bolo zrejmé, že Michelko pracuje aj so zákulisnými informáciami. Zároveň platilo, že bol názorovo jasne vyhranený, čo však ani neskrýval.
Toto všetko dnes Michelko vymieňa za pôsobenie v politike. Z komentátora politického diania sa stane jeho aktérom, z politológa politikom. Samozrejme, môže tieto videá tvoriť ďalej, avšak už ich bude robiť niekto, kto je osobne zainteresovaný, koho verejné kroky a postoje musia lícovať s postojmi a stratégiou konkrétnej politickej strany.
Druhá vec je spojenectvo so Štefanom Harabinom. Je očividné, že Michelko má k nemu názorovo blízko, avšak s Harabinom sa tiahne veľa kontroverzií. A to netreba ani znova bližšie rozoberať veci týkajúce sa Harabinovej minulosti (o jeho podivnej zmene názoru na boj proti extrémizmu sme písali aj my), stačí spomenúť pár vecí z tohto roka.
Veľmi podivne vyznelo, že tlačová správa strany Vlasť o tom, že pôjde do volieb samostatne, prišla novinárom ešte počas rokovaní Harabina s Marianom Kotlebom o spoločnej kandidátke. Zhodou okolností to bol v ten istý deň, v ktorý Michelko ohlásil vstup do politiky. Harabinovo vysvetlenie, v ktorom obviňuje Eset, vyznelo nielen nedôveryhodne, ale rovno kabaretne.
Ešte vážnejší problém je financovanie. Dodnes nie je zrejmé, kto financuje rozsiahlu bilbordovú kampaň strany Vlasť. A ide aj o jeho prezidentskú kampaň, na ktorú mu štedro prispeli viacerí príbuzní, avšak existujú pochybnosti, či posielali vlastné peniaze.
Ďalšia vec je, či sa vôbec Harabinova strana do parlamentu dostane. Podľa preferencií politických strán má dnes najviac okolo troch percent. A ak sa jej aj do parlamentu dostať podarí, ľahko to môže byť na úkor inej, programovo nie tak vzdialenej, strany, napr. SNS či Sme rodina. Nedá sa vylúčiť ani to, že Vlasť sa sama nedostane, ale odláka dostatok voličov inej strane a ani tá neprekročí päťpercentné kvórum.
Tieto a iné veci (program, spolukandidáti a pod.) odteraz budú spojené aj s menom Romana Michelku. Je to jeho rozhodnutie, avšak možno ho bude ľutovať.