7 zásadných dôvodov, prečo šírenie nepravdy nemá byť trestným činom

Mária Kolíková obhajuje zavedenie nového trestného činu

Ministerstvo spravodlivosti predstavilo rozsiahly návrh novely trestného zákona. Obsahuje viacero zmien pre existujúce trestné činy. Niektoré nové trestné činy aj zavádza.

Jedným z nich je „šírenie nepravdivej informácie“. Nový trestný čin je formulovaný takto:

„Kto vyrobí alebo rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu alebo sa dopustí iného obdobného konania slovne alebo písomne, prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo iného záznamu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

Ďalší paragraf upravuje aj opakované šírenie nepravdivej informácie z nedbanlivosti, za čo hrozí až jeden rok väzenia.

Nižšie načrtneme 7 zásadných dôvodov, prečo šírenie nepravdivých informácií nemá byť trestným činom.

1. Dobrý skutok v podobe úprimnej snahy varovať nemôže byť trestným činom

Je známe, že po sociálnych sieťach sa šíria rôzne hoaxy. Mnohé z nich sú spôsobilé vyvolať znepokojenie.

Jeden z najznámejších hoaxov v rôznom prevedení spočíva v dodávke unášajúcej deti.

Je veľmi pravdepodobné, že takáto správa je nepravdivá, ale o tom nevedia všetci a zároveň to nemusí platiť vždy – obozretnosť je vždy namieste.

Na sociálnej sieti môžu používatelia chcieť varovať svojich priateľov, ktorí napr. majú deti, aby boli ostražitejší, a tak takú správu vyzdieľajú. Je to pre nich oveľa jednoduchšie a dostupnejšie ako pravdivosť danej správy overiť.

Minulý rok bol vo veľkom zdieľaný hoax o tom, ako test 5G siete zabil škorce v Haagu. Zrovna v čase, keď sa hovorilo o rozširovaní tejto technológie.

V budúcnosti však môže ísť o novšie a dôveryhodnejšie správy vyvolávajúce znepokojenie a potreby zdieľania.

Takéto správy znepokojujú svojich čitateľov, čím ich prirodzene cez potrebu varovať iných aktivizujú v šírení daných správ, na čo v ére sociálnych sietí stačí jedno kliknutie myšou či ťuknutie na smartfóne.

Kolíkovej novela trestného zákona robí z takýchto ľudí potenciálnych kriminálnikov. To je absurdné.

2. Ľudia sú omylní a právo na omyl je súčasťou slobody prejavu

Ak ide o problematiku kvality informácií v čase covidovej pandémie, poznanie o jednotlivých čiastkových témach sa priebežne veľmi dynamicky mení či spresňuje.

Mnohé zo správ sú však spôsobilé vyvolať vážne znepokojenie.

Napr. biochemik Pavol Čekan v jednom z minuloročných rohovorov uviedol viaceré nepravdivé tvrdenia, ktoré robili z ochorenia Covid 19 vážnejšiu hrozbu, akou reálne v danom čase bol.

V rozpore so skutočnosťami mnohonásobne nadhodnotil smrtnosť covidu oproti chrípke, na margo pľúcnych ventilácií uviedol, že na nej dovtedy nikto neprežil, a uviedol tiež informácie, ktoré naznačovali, že podhodnocujeme realitu ohľadne počtu covidových obetí.

Tento rok lekár Igor Bukovský natočil video, v ktorom dezinterpretoval štúdiu zameranú na bezpečnosť vakcín pri tehotných ženách. Z jeho záverov vyplývalo, že očkovanie proti covidu môže vyvolať s výrazne vyššou pravdepodobnosťou spontánny potrat.

Je toto všetko spôsobilé vyvolať vážne znepokojenie aspoň u časti obyvateľstva?

Čekan sa vo svojich vyjadreniach pri porovnaní s chrípkou pomerne rýchlo opravil, čo bolo doplnené na konci rozhovoru. A Bukovský po tom, ako bol upozornený na pochybenie, publikoval ospravedlňujúce vyjadrenie.

Ľudia sú omylní a právo na omyl je súčasťou slobody prejavu. Uvedené príklady vyjadrení by však boli, v závislosti od interpretácie súdu, po novom potenciálne kriminalizovateľné, čo je neprípustné.

Ospravedlniť sa verejnosti za šírenie nepravdy je prejavom slušnosti a charakteru. Malo by ísť o slobodný prejav vôle. Ak by bol motivovaný snahou vyhnúť sa drakonickému trestu, potom verejnosť nemá ako rozlíšiť, či daná osoba koná z poctivosti a úprimnosti alebo z vypočítavosti.

3. Čo so znepokojivými predpoveďami?

Otázkou je, ako by sa súdy vysporiadávali so znepokojivými predpoveďami. Či by ich klasifikovali pod „nepravdivé informácie“. Veď aj oznámenie polícii, že v nejakom nákupnom centre vybuchne o dve hodiny bomba, je v prvom rade znepokojivá predpoveď.

V tomto kontexte sa ako príklad žiadajú uviesť apokalyptické predpovede Jaroslava Flegra z minulého roka o tom, že o týždeň v Česku skolabujú nemocnice a predpovede o tisíckach covidových obetí v ČR denne. Flegrove predpovede sa do pár týždňov ukázali ako totálne prestrelené.

Flegrovu predpoveď však citovali viaceré slovenské masmédiá a keďže Slovensko čelilo podobnému problému, u mnohých mohlo na základe tejto „nepravdivej informácie“ dôjsť k vážnemu znepokojeniu či panike, ale mohlo to mať tiež vplyv pri rozhodovaní obyvateľstva „o závažných otázkach celospoločenského významu“, ktorým bol napr. rozsah lockdownu či prísnych opatrení realizovaných z vlastnej iniciatívy.

Možno prestrelenú predpoveď od uznávaného odborníka vnímať ako „nepravdivú informáciu“? Čo je však pri Flegrovom prípade úplne ukážkové, neskôr dokonca sám priznal úmysel strašiť i vôľu takéto prestrelené (čiže už klamlivé) predpovede šíriť znova.

Flegr na Slovensku by tak pri vyhlásenom núdzovom stave bol ideálnym adeptom na 10 rokov väzenia, ak by Kolíkovej novela prešla.

Iným typom znepokojivých predpovedí sú také, ktoré najprv autority označia za hoaxy, ale nakoniec sa ukážu ako v podstate pravdivé. Českému ministerstvo zdravotníctva sme na túto tému, v ktorej sa niektoré „hoaxy“ dneška stávajú pravdou zajtrajška, venovali samostatný článok.

Ako by sa s niečím takým vysporiadali procesy trestného stíhania? Dôvod na trestné stíhanie by zanikol a autora by súd po roku prepustil z kolúznej väzby?

4. Znepokojovanie je jeden zo základných spôsobov aktivizovania čitateľa či voliča

Preháňanie je základnou pracovnou metódou novinárov, predovšetkým tých bulvárnych, ale tiež politikov. Špecifickou formou preháňania sú tvrdenia spôsobilé navodzovať znepokojenie, ktoré sú typické pre vyjadrenia politikov, ale i názvy mnohých novinárskych článkov.

Vezmime si dlhodobé témy ako napr. klimatická zmena, prejavy rasovej diskriminácie, pôsobenie agentov cudzích veľmocí na našom území ap.

Zhruba pred dvomi rokmi europoslanec za PS-SPOLU Martin Hojsík zdieľal hoax s názvom: „Viktóriine vodopády sú minulosťou, jednoducho vyschli“. Aj napriek tomu, že ho komentujúci konfrontovali s realitou, že ide o pomerne bežný a dočasný jav, Hojsík odmietol toto tvrdenie korigovať.

Čiže už by sa vzhľadom na jeho intelektuálnu výbavu dalo pracovať aj s úmyselným šírením nepravdivej informácie.

25. mája 2019, v deň konania volieb do Európskeho parlamentu, čiže v čase moratória, natočil Igor Matovič pohoršujúce video o prípade diskriminácie rómskeho dievčaťa na prvom svätom prijímaní s názvom „ŠKANDÁL - rómske dievča dali do samostatnej lavice na 1. svätom prijímaní!“

Matovičov emotívny a politický prejav vo videu bol spôsobilý vyvolať znepokojenie aj ovplyvniť voľby. Otvorene agitoval za Róma Petra Polláka na vlastnej kandidátke.

Matovičove video malo vyše 320-tisíc videní. A Peter Pollák sa dostal z tretieho miesta ako jediný kandidát OĽaNO do europarlamentu. Predmetný prípad však mohol byť iba nedorozumením a dezinterpretáciou.

Matovičove tvrdenia by sa po poctivom pretrase mohli ukázať ako nepravdivé, pričom išlo o znepokojivé vyjadrenia, ktoré zjavne mohli ovplyvniť výsledky eurovolieb.

Starší prípad z marca 2015 predstavujú vyjadrenia Jaroslava Naďa (v súčasnosti minister obrany, vtedy Inštitút pre stredoeurópsku politiku), ktorý pre Aktuality.sk uviedol, že „[m]áme tu niekoľko tisíc vyzbrojených a vycvičených ľudí, ktorí sú prepojení s Ruskom, sú platení z Ruska a mnohí z nich tam boli trénovaní.“  

Pritom vyjadril obavu z podobného scenára, aký nastal na Kryme, kde sa tiež z ničoho nič objavili tzv. zelení mužíčkovia: „V správnej chvíli sa aj tu môže objaviť niekoľko tisíc ozbrojených ľudí a začnú nám robiť problémy.“

Asi ťažko by svoje tvrdenia bol schopný Naď dokázať pred súdom.

Inými príkladmi môžu byť rôzne varovania zo strany politikov v rámci volebného súboja, že iné strany oslabia sociálny štát alebo zvýšia mieru korupcie, navozia sem imigrantov ap., pričom si politici pritom neraz pomáhajú manipuláciami hraničiacimi s nepravdami či znepokojujúcimi predpoveďami, a tak ovplyvňujú obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu, akými sú voľby či verejná politika.

Predkladaný nový trestný čin z dielne ministerstva spravodlivosti by v praxi s veľkou pravdepodobnosťou viedol k častým trestným oznámeniam na politických či ideologických súperov.

5. Neexistuje definícia „nepravdivej informácie“

Popísať realitu je dosť zložité. Čiastkové odborné otázky z akejkoľvek oblasti taktiež.

Izolované tvrdenia bez dostatku kontextu môžu vyvolávať vážne znepokojenie, ovplyvňovať iných a zároveň môžu byť konfrontované faktami či naratívmi, v ktorých vyznejú nepravdivo alebo manipulatívne.

Príkladom takto izolovaného tvrdenia bez kontextu spôsobilého „ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu“ môže byť krátka, reálne však pravdivá, správa, o tom, že po očkovaní proti covidu nie je možné darovať krv.

Dezinterpretovaná, a tak nepravdivá verzia tohto izolovaného tvrdenia („Takže [očkovaný] je už v podstate krypel.“) sa šírila sociálnymi sieťami a bola označená za hoax.

Nemožnosť darovať krv po proticovidovom očkovaní trvá pri mRNA vakcínach 14 dní a pri vektorových 28 dní. Danému „hoaxu“ sa kontrovalo rovnako nepresným izolovaným tvrdením v názve: „Nie je pravda, že očkovaní proti covidu nemôžu darovať krv“.

Ako najčerstvejší príklad šírenia „nepravdivej informácie“ uveďme dodatočne reportované dáta o počte pozitívnych na Slovensku, pri ktorých vznikol po týždni lockdownu znepokojový rekord. Túto „nepravdivú informáciu“ šírili viaceré masmédiá (napr. tu či tu) bez vysvetľujúceho kontextu, ktorý však už bol verejnosti známy a mnohé masmédiá ho uvádzali. Po novom by boli autori týchto znepokojových správ bez kontextu potenciálne kriminalizovateľní?

Hranice pravdy a nepravdy sú neraz veľmi nejasné. Vyjasňovaniu pomáha viac diskusia ako trestný zákon.

6. Na pravde sa nezhodnú ani vedci, nieto bežní ľudia. Snaha trestať nerozpoznateľnosť pravdy je zvrátená

Ďalším problémom je otázka samotnej pravdy v rôznych témach. Vo vede vo všeobecnosti platí, že existujú mnohé témy, pri ktorých neexistuje jednoznačný konsenzus o tom, čo je pravdivé.

Najväčšie svetové vedecké kapacity vo svojich odboroch neraz nenachádzajú zhodu v tom, čo je pravda.

Predložená novela trestného zákona však posúva aj ostatných ľudí, či už novinárov, politikov, blogerov, vlogerov alebo bežných používateľov sociálnych sietí, na veľmi tenký ľad.

Aby si mohli byť istí, že nespáchajú trestný čin, museli by byť v témach, ku ktorým sa vyjadrujú, kognitívne spôsobilejší ako najväčšie svetové kapacity. Alebo o veciach skrátka mlčať.

7. Úmysel si vedia súdy domyslieť aj bez jeho priznania

Ak niekto šíri nepravdivé informácie, dokázať mu úmysel v prípade, že ho sám neprizná (ako napr. Jaroslav Flegr), je prakticky nemožné.

Dokazovanie úmyslu v trestnom práve však prebieha aj bez priznania, pričom v praxi sa nie vždy svedomito uplatňuje zásada trestného práva in dubio pro reo (pri pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Marianovi Kotlebovi tak napriek jeho popieraniu úmyslu spáchať iný myšlienkový trestný čin súd tento úmysel „dokázal“ pospájaním rôznych indícií, pričom niektoré boli viac ako 10 rokov staré, a odsúdil ho (zatiaľ neprávoplatne) na 4 roky a 4 mesiace trestu odňatia slobody.

Nedá sa vylúčiť, že by súdy pri novom trestnom čine šírenia nepravdivej informácie, neboli v dokazovaní úmyslu ešte kreatívnejšie, a tak v čase krízovej situácie, o ktorý v čase pandémia nie je núdza, mohli ľudia kvôli omylu pri vyjadrovaní putovať na 10 rokov do väzenia.

Záver

Navrhovaný trestný čin šírenia nepravdivej informácie je v takom extrémnom rozpore so slobodou prejavu, že by nutne viedol k obrovskej miere autocenzúry. A zároveň by bol veľmi ľahko zneužiteľný v podstate proti komukoľvek, kto niečo tvrdí či publikuje. V čase sociálnych sietí ide tak prakticky o všetkých digitálne gramotných ľudí.

Zdroj obrázka: Facebook

Aktualizácia 20.12.2021 o 10:20. Môžete podporiť petíciu proti zavedeniu trestného činu „šírenia nepravdivej informácie“ do nášho právneho poriadku.

Aktualizáca 9.12.2021: pridaná 4. časť.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore