Slobodný vysielač patrí medzi najpopulárnejšie „alternatívne médiá“ na Slovensku. Na Facebooku má viac ako 80 000 sledovateľov. Na Youtube, kde pôsobil od roku 2016, mal donedávna okolo 30 000 odberateľov a tisíce hodín relácií vrátane relácií Politické mimovládky a Politické križovatky, v ktorých vystupoval aj autor tohto článku. Od začiatku novembra ich tam však už nenájdete. Youtube Slobodný vysielač kompletne zmazal. Na základe údajných porušení pravidiel, ktoré riadne neodôvodnil.
Zaujímavý je aj celý proces, ako k tomu prišlo a ktorý nám na konkrétnom prípade približuje princípy fungovania korporátnej cenzúry.
Ako zmazanie prebiehalo a čo mu predchádzalo?
Ohľadom zmazania Slobodného vysielača sme oslovili Slobodný vysielač aj Youtube. Keďže z Youtubu nám neodpovedali, uvádzame vyjadrenia predstaviteľov Slobodného vysielača.
Boris Koróni zo Slobodného vysielača tvrdí, že ich Youtube o zmazaní nijak neupovedomil. Neprišiel im ani mail, ani odôvodnenie, akurát jedného dňa zistil, že videá zmizli a nedá sa prihlásiť.
Koróni ďalej uviedol, čo zmazaniu predchádzalo. Slobodný vysielač bol opakovane sankcionovaný za to, čo Youtube vyhodnotil ako „tvrdenia týkajúce sa vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré sú v rozpore s konsenzom expertov“.
Ako ukazujú screenshoty, ktoré nám zo Slobodného vysielača poslali, Youtube neuviedol, ktoré tvrdenia konkrétne mali odporovať „konsenzu expertov“ a označil len celé príslušné video relácie.
Youtube umožnil voči týmto rozhodnutiam „odvolať sa“, čo je svojím spôsobom absurdné. Keďže relácie trvajú aj tri hodiny a odznievajú v nich stovky tvrdení, ten, ktorému hrozí sankcia, ani nevie, na čo má reagovať a ako sa brániť.
Zdenko Onderka zo Slobodného vysielača, ktorý spravoval youtubový profil uviedol, že sa opakovane skúšali odvolať. V odvolaní sa dožadovali toho, aby Youtube uviedol, v čom konkrétne malo spočívať problematické tvrdenie. Ani v jednom prípade neprišla z Youtubu odpoveď a sankcia bola zakaždým udelená, aj keď Slobodný vysielač sporné video zmazal ešte pred vyhodnotením odvolania.
Podľa Koróniho zmazaniu celého profilu predchádzalo asi 5 až 6 takýchto sankcií. Sankcie znamenali napr. týždňový zákaz publikovania videí, pričom mali aj dobu „vypršania“, spravidla 3 mesiace.
Ak sa nazbieralo viac „nevypršaných“ sankcií, mohlo to mať vážnejšie následky. V niektorých prípadoch bol Slobodný vysielač pri udelení sankcie aj upozornený, že pri ďalšom porušení podmienok používania môže byť ich profil zmazaný.
Čo to znamená?
Na jednej strane sa dá pochopiť, že sociálne siete svoj obsah regulujú. Stoja pred ťažkou dilemou: ak nastavia pravidlá príliš prísne, budú obviňovaní z cenzúry, ak ale príliš voľne, budú obviňovaní zo šírenia závadného obsahu (násilný, vulgárny, sexuálny, zasahujúci do súkromia a pod.).
Jednou otázkou je, aký typ obsahu a či vôbec nejaký má byť cenzurovaný. Druhou otázkou je, akým procesom sa to má diať. Mal by byť rozhodne transparentný – podozrivému z porušenia pravidiel by malo byť jasne oznámené, ktorý obsah konkrétne je problematický.
Procesy cenzúry na sociálnych sieťach sú však dlhodobo známe svojou nízkou transparentnosťou, čo sa ukazuje ako základný problém a platí to aj pre tento prípad.
Netransparentný zásah
Z pohľadu Youtubu ide vlastne o korektný proces. Profil opakovane porušil pravidlá používania. Bol upozornený na to, že môže byť zmazaný. Voči každému rozhodnutiu sa mohol odvolať. Svojím spôsobom je pochopiteľné, že po opakovaných porušeniach v relatívne krátkom čase bol profil zmazaný.
Youtubu však možno vytýkať práve vyhodnocovanie „porušenia pravidiel používania“. Youtube by mal jasne označiť problematické tvrdenia, nie len niekoľkohodinovú reláciu. V opačnom prípade nemá obvinený šancu sa brániť. Je tiež otázne, či si moderátori Youtubu predmetné videá vôbec poriadne vypočuli. Keďže musia kontrolovať veľké množstvo príspevkov a uvedené relácie trvali niekoľko hodín.
Nedá sa vylúčiť, že nahlasovatelia relácií uviedli aj konkrétne problematické tvrdenia s presným uvedením času, kedy zazneli (hoci v súčasnosti nahlasovací formulár takúto možnosť neponúka). V tom prípade by ale nebol problém uviesť ich aj pri oznamovaní sankcie, alebo aspoň ako odpoveď na odvolanie (či sú prípadne nepravdivé tvrdenia dôvodom na zmazanie videa je iná otázka). To sa však zjavne nestalo.
Otázkou je tiež to, do akej miery je médium zodpovedné za vyjadrenia hostí. Je úplne bežné, že politici v diskusných reláciách v hlavnoprúdových médiách zavádzajú či hovoria nepravdy. Bolo by však nezmysel nahlasovať tieto médiá za šíriace dezinformácie. Keďže nevieme, ktoré tvrdenia v reláciách Slobodného vysielača mali byť sporné, nevieme ani to, či ich hovoril hosť alebo moderátor rádia, prípadne ako na ne moderátor reagoval.
Úloha internetových aktivistov
V prípade zmazania Slobodného vysielača pravdepodobne nešlo o akciu koordinovanú „zhora“. Slobodný vysielač na Youtube pôsobil takmer 5 rokov, väčšinu času bez väčších problémov. Ak by ho Youtube chcel proaktívne zmazať, dávno si mohol nájsť rôzne zámienky. Zo Slobodného vysielača nám uviedli, že pokým nebol COVID, „neboli nejako extra nahlasovaní“.
Zmazanie SV bolo zrejme iniciované zdola: na základe nahlasovania „internetových aktivistov“. Nemáme ako zistiť, koľko ich bolo a či boli koordinovaní na základe nejakej skupiny ako napr. Slovenskí elfovia. Youtube sme sa pýtali, ako vyhodnocuje tieto nahlásenia: či sú vždy aj manuálne kontrolované, aké množstvo nahlásení je potrebné na vyvolanie reakcie a pod., ale neodpovedal nám.
Na stránke Youtube sa uvádzajú len všeobecné formulácie:
„Využívame dôkladné systémy, ktoré nám pomáhajú rozpoznať škodlivé nepravdivé informácie v širokej škále videí na YouTube. V rámci tohto procesu žiadame externých ľudských hodnotiteľov a expertov, aby zhodnotili, či obsah propaguje nepodložené konšpiračné teórie alebo nepresné informácie.“
Ak to teda zhrnieme, zmazanie Slobodného vysielača predstavovalo nespravodlivú cenzúru. Hoci jeho relácie naozaj mohli obsahovať sporné či nepravdivé tvrdenia, je otázka, či je to dôvod zmazať videá. No hlavne, ak by to aj bol dôvod na zmazanie videí, Slobodný vysielač by mal byť jasne upovedomený o tom, ktoré tvrdenia sú problematické a mať možnosť brániť sa.
Zaujímavý je tiež mechanizmus, na základe ktorého bol iniciovaný proces zmazania. Zrejme to bolo na základe nahlásení iných používateľov a nie proaktívnej akcie Youtube.
Zdá sa teda, že na efektívnu korporátnu cenzúru nehlavnoprúdových názorov nie sú potrebné zásahy zhora. Stačí nastaviť netransparentné procesy penalizácie za obsah a „internetoví aktivisti“ sa už o umlčanie nekonformných hlasov postarajú.