Podľa posledných vyjadrení Vladimíra Putina sa zdá, že do revizionizmu sovietskej sféry vplyvu s výrokom, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ, pridal aj ruský šovinizmus.
Prvotný ruský plán dobyť Ukrajinu ľahko a s minimálnymi stratami na životoch na oboch stranách do pár dní sa nevydaril. Veľmoci a najmä autoritatívni vodcovia ale v takýchto situáciách spravidla necúvajú.
Zdá sa, že Putinovi sa podarilo dotlačiť NATO k tomu, aby do tohto konfliktu aspoň nateraz vážnejšie nezasahovalo.
Ukrajina tak ostala v rámci priamej vojenskej podpory osamotená, čo sme mnohí očakávali a aj preto sme sa radšej klonili k tomu, nech Západ i Ukrajina Rusku v niečom seriózne ustúpia. Nestalo sa.
A teraz sme svedkami hroznej tragédie. Lebo hoci sme pripúšťali všeličo, reálne sme skôr očakávali ruské uznanie a vojenské obsadenie odštiepeneckých oblastí a nie frontálny útok na polovicu Ukrajiny.
Ukrajinský národ preukazuje v odpovedi na ruskú agresiu obdivuhodnú húževnatosť, nasadenie i odvahu. Čosi podobné by sme u súčasných západných národov v podobnej situácii hľadali ťažko.
Aj napriek tomu, že sa časť osadenstva europarlamentu pri prejave ukrajinského prezidenta Zelenského rozplakala, neznamená to zelenú pre jej členstvo v Únii.
Ukrajinci robia všetko možné, aby získali od NATO priamu vojenskú podporu. Chceli by uzavretý vzdušný priestor. Zelenskyj už strašil Európu hrozbou výbuchu pri dvoch jadrových elektrárňach (najprv Černobyľskou, potom Záporožskou) kvôli ruským útokom, no Západ stále zatiaľ odmieta Ukrajinu priamo vojensky podporiť.
Dodávkami zbraní a spravodajských informácií Západ predlžuje a zintenzívňuje krviprelievanie medzi Ukrajincami a Rusmi. Nebude predsa strácať, keď môže získavať. Jeden z podstatných ziskov bude totálne prepadnutie reputácie Ruska a jeho takmer úplná izolácia zo strany Západu. Nič iné sme ani nečakali.
Najväčšou tragédiou na celej situácii je, že Ukrajina z toho nemá ako vyjsť dobre. Ak by rýchlo kapitulovala, Rusi si nadiktujú veľmi rozsiahle požiadavky.
Čím dlhšie však budú prebiehať boje, tým zničenejšia a biednejšia bude. A rozhodne bude mať tým viac obetí.
Ale čo je pre perspektívu ukrajinského národa najhoršie, tým viac ľudí z Ukrajiny odíde a nevráti sa. Štáty Európskej únie sú totiž veľmi lačné po pracovnej sile.
Po utekajúcich Ukrajincoch všetci v EÚ skočili ako po údenom. EÚ Ukrajinu od tých najschopnejších ľudí rada vysaje. Možno ešte viac, ako to urobila západná časť s tou východnou, resp. starí členovia s novými.
Nemalá časť ukrajinských utečencov sa vďaka silnému vlastenectvu a nacionalizmu bude chcieť vrátiť. Ale čím dlhšie bude konflikt trvať, tým je väčšia šanca, že sa nebudú mať kam vrátiť, lebo ich domy budú zničené. Zároveň sa stihnú integrovať na trhu práce EÚ a rozdiely v platoch a životnej úrovni a prostredí budú také veľké, že mnohí sa späť nevrátia.
Európska únia na tom bude profitovať, lebo získa nových ľudí (nie problémových moslimov z Afriky či Ázie, ale spoľahlivých, kultúrne a výzorovo blízkych Európanov) bez toho, aby v blízkej dobe prijala Ukrajinu za člena a musela investovať stovky miliárd či nebodaj bilióny eur do jej obnovy, hoci je pravdepodobné, že nemalé podporné prostriedky na Ukrajinu potečú aj ako nečlenovi.
A tak zničenú Ukrajinu nebude mať kto poriadne budovať ani kto rozvíjať.
Rusko ako agresor je slobodné rozhodovať o svojich ďalších krokoch. Dobyť Ukrajinu mesto po meste, budovu po budove nie je pre Rusko konvenčným spôsobom vedenia vojny reálne. A na tomto si aj vylamuje zuby.
Lenže Rusko si pomerne ľahko prehodnotí svoje možnosti, ciele i požiadavky na uzavretie mieru. A územia, ktoré nezíska, dokáže aspoň zničiť – v neprospech Ukrajiny.
Ideálne, keby táto vojna skončila čo najskôr. Nevieme však, nakoľko je to reálne.
Štáty Európskej únie svojou zbabranou reakciou na koronavírusovú pandémiu vyvolali v ekonomike také negatívne javy, že tento rok mal byť v znamení hmatateľnej krízy.
Avšak sankcie, ktoré majú za cieľ zničiť ruskú ekonomiku, zasiahnu do veľkej miery aj samotnú EÚ a rysujúcu sa krízu pocítime oveľa tvrdšie.
Nielen na Slovensku, ale v mnohých ďalších krajinách EÚ žije značná časť ľudí od výplaty k výplate. Ak im zdražejú pohonné hmoty za dochádzanie za prácou, výdavky na kúrenie, elektrinu, všetky potraviny a v najbližších rokoch možno aj mesačná splátka hypotéky, o vážne sociálne problémy má EÚ postarané.
A ak dôjde k zastaveniu ruskej ropy a plynu, Slovensko či Nemecko tým utrpia veľmi výrazne. Jedna veľmoc by však na takom scenári profitovala. Presne tá, ktorá posmeľovala Ukrajinu k tvrdohlavosti, podporovala jej vojenský potenciál a odmietala ruské požiadavky.
Keď ale odznejú emócie, darmo bude plakať nad rozbitou Ukrajinou, odstrihnutým Ruskom a ochudobnenou Európou. Ukrajinská tragédia je už teraz prehrou pre nás všetkých.
Zdroj obrázka: Aljazeera