Matovič a koronavírus: od alarmizmu k politickému pragmatizmu?

Igor Matovič predstavuje fázy otvárania ekonomiky

Dnes si už mnohí spätne uvedomujú, že Matovičova vláda prvé mesiace odpovedala na koronavírus neprimerane. Počas prvých týždňov šírenia koronavírusu na Slovensku bola preferencia opatrnosti prirodzená a vzhľadom na kontext a dostupné informácie aj pochopiteľná.

Koncom marca a v priebehu apríla bolo však už viacerým na základe existujúcich poznatkov a súvislostí jasné, že prisilné obmedzenia sú celkovo kontraproduktívne. 

Dnes sa nám môže zdať úsmevné, že sme sami vo voľnej prírode nosili povinne rúška. A rovnako úsmevné sa nám s odstupom času môžu javiť situácie, ako si ľudia nasadzovali vo voľnej prírode rúško, keď sa mali míňať s iným človekom, už neraz aj 20 metrov vopred. 

V tomto článku si urobíme malú sondu do prvých mesiacov koronakrízy na Slovensku, bližšie zanalyzujeme fenomén a bizarnú komunikáciu premiéra Igora Matoviča. Poukážeme aj na jeho postupné otočenie v danej téme, čo si nie každý všimol. A zachytíme v skratke aj zápas o otváranie ekonomiky a dopady vládnych opatrení na ekonomický vývoj. 

Prvé mesiace odpovedania na koronavírus symbolizovalo zavretie škôl, škôlok a jaslí, zavretie reštaurácií i predajní väčšiny sortimentu, zavretie detských ihrísk, extrémne prísne hygienické opatrenia, útlm poskytovania zdravotnej starostlivosti, uzavretie hraníc, zákazy verejných podujatí, povinné nosenie rúšok všade mimo domu, predveľkonočné zablokovanie automobilovej dopravy ap. 

Nosným hýbateľom týchto neprimerane prísnych opatrení koncom marca a počas apríla bol exekutívne najvyššie postavený muž v republike: premiér Igor Matovič. 

Toto obdobie sprevádzali Matovičove vyjadrenia a facebookové statusy ako napr.:

6. apríla sme publikovali článok, ktorý ako jeden z mála v tom čase apeloval na integratívnu politiku: začať otvárať ekonomiku a držať koronavírus za prísnych hygienických podmienok pod kontrolou. Článok obsahoval aj alarmistickú prognózu, že ak sa v apríli nezačne s otváraním, ekonomika sa prostredníctvom domino efektu začne dramaticky rúcať. Navrhované bolo najmä: 

  • otvorenie škôlok a škôl (prvý stupeň) už od mája, keďže ich zavretie viazalo veľa pracovnej sily na OČR a deti sú najmenej riziková skupina;
  • otvorenie reštaurácií, stravovacích a ubytovacích zariadení za sprísnených hygienických podmienok (čo najskôr), keďže tieto oblasti viažu nemalú časť zamestnanosti a ich dlhšie uzavretie mohlo viesť k skrachovaniu;
  • a v prípade, že čísla nebudú rásť, tak postupne uvoľňovať jednotlivé obmedzenia. V prípade, ak budú čísla rásť, izolovať ohniská a zavrieť konkrétne miesta, nie celú krajinu. 

Potom prišli Veľkonočné sviatky. Situácia začala byť už politicky a spoločensky napätá. Počas sviatkov a tesne po nich viacerí ministri i rôzni členovia Permanentného krízového štábu poskytli do médií stanoviská, v ktorých sa rôznym spôsobom vyjadrili, že po Veľkej noci by sa už mohla začať ekonomika otvárať (minister hospodárstva Sulík, minister práce Krajniak, minister financií Heger; Andrea Kalavská, Peter Visolajský, Jozef Mistrík atď.). 

Matovič silnejúce hlasy po uvoľňovaní opatrení nazval 8. apríla blúznením a tiež sa vyjadril, že „[s]ituácia je vážna, prosím, nebláznime“. Volania koaličných partnerov po postupnom otváraní nazval „mimoriadne nezodpovednými“ a tvrdil, že konajú „v záujme zla, ktoré voči nám stojí“.

O dva dni na to sa vyjadril, že o otváraní ekonomiky nebudú rozhodovať politici, ale Permanentný krízový štáb. 

Medzitým Inštitút finančnej politiky patriaci pod Ministerstvo financií vypracoval analýzu, z ktorej vyplynulo, že zavreté maloobchodné predajne predstavujú iba 2 % HDP, čomu 14. apríla venoval Matovič samostatnú tlačovku. Vo svojom FB príspevku reči o „vraždení ekonomiky“ nazval bludmi, ktorého už prestali baviť počúvať a opierajúc sa o svoj 2-percentný argument nazval celý FB príspevok dramaticky „JE KONIEC“. 

Argument „2 % HDP“ bol, samozrejme, veľmi účelovo prezentovaný obraz, lebo za 2 % HDP môže byť reálne kľudne aj 10 percentuálnych bodov zamestnanosti. Sulík na margo toho uviedol, že ide o 215-tisíc osudov ľudí.

Hoci Matovič popri tlačovke s 2-percentným argumentom prezentoval doktrínu, že čím nižšie budú čísla nakazených, tým lepšie na tom budeme ekonomicky, vývoj HDP a zamestnanosti to nepotvrdzuje. 

V rámci prvého kvartálu 2020 čo do vývoja HDP a čo do vývoja zamestnanosti sme sa dostali medzi štyri najhoršie členské štáty EÚ. A to sa citeľné obmedzenia týkali iba jedného mesiaca z celého kvartálu. V poslednom kvartáli roku 2019 sme pritom v raste HDP patrili do tej lepšej polovice a ohľadne vývoja zamestnanosti sme síce boli v najhoršej päťke, ale stále ešte v plusových číslach.

Ohľadne prepadu HDP sme sa dostali medzi krajiny, ktoré boli postihnuté epidémiou COVID-19 najviac.

Vývoj HDP I. kvartál 2020

Vývoj zamestnanosti I. kvartál 2020

Napríklad aj Belgicko, ktoré v tom čase malo a aj stále má v rámci EÚ výrazne najviac obetí COVID-19 na milión obyvateľov, bolo na tom dokonca podstatne lepšie.

Zjednodušene povedané, po krokoch premiéra Igora Matoviča na zabránenie šíreniu koronavírusu vyzerala naša ekonomika, ako keby sme tu mali mnohonásobne horší scenár koronavírusovej epidémie.

21. apríla bol nakoniec predsa len predstavený pomerne opatrný plán otvárania ekonomiky v štyroch fázach. V intenciách cukru a biča tento plán Matovič prezentoval s názvom „Niečo za niečo“. 

Hoci sa Matovič alibisticky skrýval za „elitný tím špičkových slovenských epidemiológov, infektológov a verejných zdravotníkov“ v Permanentnom krízovom štábe, v rámci správ možno poskladať viaceré indície, ktoré ukazujú, že práve Matovič bol počas apríla iniciátorom tých najprísnejších riešení. Okrem prakticky solitérneho presadzovania „blackoutu“ spomeňme ešte napr. nasledovné:

  • Vtedajší šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana, z ktorého na začiatku koronakrízy vzišla mimoriadne prestrelená prognóza o počte infikovaných a mŕtvych, s odstupom času v relácii Reflex priznal, že mali vedomosť, že už pred Veľkou nocou bolo reprodukčné číslo pod 1, ale Matovič im to odporučil verejne nekomunikovať. 
  • Keď sa v polovici apríla prof. Krčméry vyjadril, že by sa pomaly mohli otvárať škôlky a prvé stupne základných škôl, Matovič na to reagoval, že by sme mali riešiť iné problémy.
  • Pred predstavením plánu otváranie ekonomiky Krčméry v rozhovore pre Nový čas prezradil, že vláde sa do uvoľňovania nechcelo, a preto komunikoval, že Permanentný krízový štáb plán na uvoľňovanie vypracoval, aby sa odborníci a vláda neskrývali jeden za druhého. V rámci plánu ponechali na vláde, aby rozhodla, či čas medzi jednotlivými fázami otvárania má byť týždeň alebo dva.
  • Mentálne nastavenie Igora Matoviča v podobe absurdnej nadpráce dokladá aj skutočnosť, že si vláda vybrala ako obdobie medzi fázami dva týždne namiesto jedného. Inými slovami rozhodla sa otváranie o takmer mesiac predĺžiť. 

Plán otvárania predstavený 21. apríla sa nakoniec počas mája v niečom urýchlil, v niečom oneskoril a v súčasnosti je prístup k problematike COVID-19 zo strany štátu veľmi podobný tomu, ako sme načrtli začiatkom apríla

Daný prístup spočíva v tom, aby bol život čo najnormálnejší, ekonomika čo najmenej obmedzovaná, ale zároveň, aby sa cez nevyhnutné hygienické opatrenia čísla nakazených držali v limitoch, ktoré sú pre inštitúcie a spoločnosť únosné. 

To, čo málokto zachytil, je však Matovičove vytriezvenie a opustenie témy koronavírusu. To sa udialo na prelome apríla a mája. 

2. mája, keď denné prírastky nakazených boli veľmi nízke a žiadna vyprognózovaná katastrofa sa na Slovensku nekonala, Matovič publikoval FB post s názvom „Čas generálov prichádza“, v ktorom síce prirovnanie COVID-19 k obyčajnej chrípke označil za bludy, ale v podstate akoby medzi riadkami priznal, že sa tak môže javiť. 

A 3. mája publikoval metaforický FB príspevok ohľadne bezpečného pristátia, čím sa akoby táto téma u neho uzavrela a vracal sa k nej iba sporadicky. 

Koncom apríla sa začali opatrenia uvoľňovať, čo pokračovalo ešte v priebehu mája (zhruba polovica druhého kvartála) a výsledkom bolo, že vývoj HDP Slovenska sa v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ zhoršoval oproti ostatným miernejšie. Pri vývoji HDP za II. kvartál 2020 sme sa dostali medzi tretinu najlepších a pri vývoji nezamestnanosti dokonca medzi štvrtinu najlepších. 

Žiada sa dodať, že výsledok mohol byť zrejme ešte lepší, keby vláda hlasy za otváranie ekonomiky vypočula skôr.

Vývoj HDP II. kvartál 2020

Vývoj zamestnanosti II. kvartál 2020

A, samozrejme, Igor Matovič v rámci svojej FB komunikácie o vývoji ekonomiky za I. kvartál akosi zabudol poreferovať a vývojom za II. kvartál sa neváhal pochváliť

Pričom v príspevku, ktorý nazval „MOJA DIPLOMOVKA“, úplne demagogicky odprezentoval súvislosti. Ako vidieť pri porovnaní I. a II. kvartálu 2020, v čase prísnych obmedzení došlo k výraznejšiemu zhoršeniu ekonomiky a po uvoľnení opatrení sa ekonomika aspoň relatívne k ostatným členom EÚ zlepšila.

Po necelom polroku možno u premiéra Matoviča zaznamenať akési zavŕšenie zmeny prístupu v tejto téme. 

Možno to vidieť napr. v jeho reakcii na nedávne búrenie sa časti verejnosti voči nečakanému zámeru krízového štábu obmedziť svadby na 30 hostí, pričom často ide o odložené svadby z prvej polovice roka a škrtanie hostí i strata časti výdavkov je pre organizátorov mimoriadne citlivou témou. Matovič tu išiel iniciatívne hľadať kompromisy a presadil nakoniec obmedzenie na oveľa vyšší počet hostí (100).

Podobne zasahoval aj pri počte divákov pri športe a kultúre. 

Téma svadieb bola pre neho o to politicky delikátnejšia, že samotný Matovič bol nachytaný, ako na svadbe porušoval pravidlo nosenia rúšok. 

Ešte pár mesiacov dozadu by pravdepodobne svadobčanom i priaznivcom športu či divadla odkazoval, nech neblúznia, že ísť na svadbu, futbal či do divadla znamená darovať smrť a že o týchto veciach nebudú rozhodovať „múdrosráči“ ani politici, ale tím špičkových odborníkov. 

Zdá sa, že premiér Igor Matovič prešiel v téme COVID-19 z extrémneho alarmizmu do realizmu, resp. politického pragmatizmu. 

Matovič aj zjavne cíti, že dnes už téma opatrení proti koronavírusu ľudí vyčerpáva, časť aj hnevá a môže mu výraznejšie odkrajovať z politickej podpory. 

Ako sme si ukázali, Matovičove niekoľkotýždňové vzdorovanie uvoľňovaniu opatrení, čím by sa rozhýbala ekonomika, predstavuje politické zlyhanie. 

Je však tiež potrebné dodať, že posledné mesiace vláda s touto témou narába oveľa primeranejšie a racionálnejšie. Zároveň sa absurdným spôsobom nevychyľuje od iných štátov v porovnateľnej situácii.

Ak v prvých týždňoch vládnutia robil premiér pri presadzovaní protiepidemických opatrení nadprácu, ktorou výrazne poškodil ekonomiku, teraz sa môže javiť, že situáciu naopak podceňuje a protiepidemické opatrenia zmierňuje. Je to však spravidla sprevádané očividným politickým kalkulom. 

Súčasný model boja s koronavírusom spočívajúci v snahe nechať ekonomiku v činnosti, ľudí v ich správaní obmedzovať čo najmenej a zároveň predísť takému rozšíreniu koronavírusu, že z toho začne kolabovať zdravotnícky systém, sú dosť náročné čiastkové ciele na splnenie. A je otázne, či sa dajú skĺbiť aj s nemalou porciou populizmu. 

Aj vďaka príliš emotívnym prejavom a extrémnym vyjadreniam premiéra Igora Matoviča v marci a apríli, ktoré kontrastovali s reálne nízkym počtom nakazeným a mŕtvych, začali mnohí vnímať tému koronavírusu ako falošný poplach a je stále náročnejšie ich motivovať k disciplíne pri bránení šírenia sa koronavírusu. 

Dá sa teda povedať, že ak v prvých týždňoch súčasnej vlády pri boji s koronavírusom zlyhával premiér, dnes môže zlyhať verejnosť.

Zdroj fotografie k článku: FB Igora Matoviča

Finančne nás môžete podporiť na naše číslo účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore