Nedávno internetom opäť preleteli výsledky výskumu Eurobarometra z roku 2015 o tolerancii v Európskej únii. Tieto výsledky údajne ukázali, že na Slovensku je najmenšia tolerancia voči niektorým menšinám v celej EÚ. O relevantnosti výsledkov tohto výskumu však možno mať dôvodné pochybnosti.
Spomínaný Eurobarometer má hlavne tieto chyby:
- Ako poukázal český bloger Jan Kulveit, v prípade slovenčiny a češtiny je preklad kľúčových formulácií otázok sporný. Ľudí sa pýtali, ako by sa cítili, keby ich kolega, prezident krajiny, partner ich dieťaťa a pod. patril k nejakej menšine. Po anglicky sa použila škála od „not at all comfortable“ (1) po „totally comfortable“ (10), v češtine však či by to „nebylo vůbec příjemné“ alebo „bylo zcela příjemné“. V slovenčine dokonca, či by to bolo „veľmi nepríjemné“ alebo by sme naopak mali „veľmi dobrý pocit“.
Anglické slovko „comfortable“ možno preložiť rôzne podľa kontextu, znamená niečo ako „bez stresu“, „v pohode“, „príjemne“ – teda od absencie stresu a negatívnych emócií po prítomnosť pozitívnych emócií. České a slovenské verzie hovoria však len o „príjemnosti“ a „dobrom pocite“. To, že je niekto „totally comfortable“ znamená, že s niečím nemá problém, ale nemusí sa cítiť „veľmi príjemne“.
Anglický respondent by teda v pohode mohol označiť možnosť 10, „totally comfortable“ a znamenalo by to, že s menšinou nemá problém. U Slováka by však možnosť 10 znamenala, že sa cíti „veľmi dobre“. Aby sme sa vyhli označeniu rasisti, musíme nielen nemať problém s menšinami, ale mať z nich vyslovene „dobrý pocit“. - Zvláštnosť slovenských a českých formulácií sa prejavila aj v tom, že v rámci Slovenska vyšla najväčšia „diskriminácia“ voči belochom. Ako poukázal opäť Jan Kulveit, v bodovom rozsahu 7 – 10 – teda že by sa pri bielom kolegovi cítili príjemne – odpovedalo len 66% respondentov, najmenej v celej EÚ. A iba 80 % Slovákov by „tolerovalo“, keby sa ich dieťa zaľúbilo do belocha. To naznačuje, že otázka bola naozaj nešťastne formulovaná.
- Otázky merajúce toleranciu často podliehajú sociálnym tabu a u ľudí sa ukazuje tendencia vyhovieť tomu, čo je považované za „dobré“ a „slušné“. Je bežné, že ľudia sa snažia vykresliť v pozitívnejšom svetle, než akí naozaj sú. Skutočnosť, že ľudia zo západných krajín EÚ sa vyjadrujú ako najtolerantnejší, môže svedčiť skôr o tom, že tlak politickej korektnosti tam pôsobí silnejšie a ľudia sa vedome či nevedome snažia vyhnúť nepríjemným dôsledkom porušenia tabu.
Prečo sa nepýtajú, komu by prekážal slušný Róm? Lebo by takmer nikomu neprekážal
Najdôležitejším argumentom je však celkovo zlá formulácia otázok tohto typu. Ak by ste sa takmer kohokoľvek spýtali, či by mu prekážal sused alebo kolega Róm, tak by ste dostali odpoveď: slušný Róm by mi nevadil; neslušný Róm, ako i neslušný biely áno. Avšak takúto odpoveď nie je pri spomínanej formulácii otázok možné poskytnúť.
Človek teda reaguje intuitívne: pod „Rómom“ si predstaví buď typického reprezentanta danej skupiny, alebo reprezentanta, ktorý nesie výrazne typické znaky danej skupiny, alebo znaky danej skupiny, ktoré sú najviac emočne sýtené.
Málokomu by prekážal slušný Róm ako sused či kolega; avšak bez ďalších informácií ľudia v podstate rozumne predpokladajú, že Róm bude s väčšou pravdepodobnosťou hlučný, alkoholik alebo kriminálnik.
Miesto riešenia podstaty vyhlasujú bežných ľudí za rasistov
Aj z tohto výskumu vychádza, že v prípade moslimov či černochov je väčšina ľudí na Slovensku za rasistov, ako vidno z mapky. Skutočnosť je však taká, že problematické správanie sa u týchto menšín vyskytuje proporčne častejšie než u bielej väčšiny. Ľudia majú preto oprávnený strach a keďže sa o probléme poriadne nahlas nehovorí, sú nahnevaní.
Samozrejme, k tomuto základu pripájajú vlastnú nespokojnosť a sčasti neprimerane zovšeobecňujú. Netýka sa to však len vzťahu k menšinám, ale všetkých názorových oblastí: mnohí ľudia majú averziu voči politikom ako takým preto, že niektorí z nich kradnú; alebo frustrácia z vlastnej chudoby môže viesť k nenávisti voči bohatým ľuďom vo všeobecnosti.
Že ide o generalizáciu čiastočne neprimeranú nemení nič na podstate veci. Áno, treba bojovať proti korupcii; treba riešiť sociálnu neprávosť; a áno, treba zasahovať proti problémom multikulturalizmu.
Miesto toho, aby kompetentní videli túto jednoduchú súvislosť a riešili podstatu problému, radšej pripisujú Slovákom ako takým rasistické prejavy.
Zdroje
Kompletné výsledky výskumu Eurobarometra z roku 2015
Základné zistenia výskumu po slovensky
Zdroj obrázku (obrázok sme upravili: ukazuje len 2 zo 4 pôvodných máp)