Spochybňovanie Bukovského a Maleca Denníkom N spochybnenie neprinieslo

Igor Bukovský a Vladimír Malec

Denník N je známy tým, že od začiatku pandémie koronavírusu prináša konzistentne obsah, ktorý sa svojou selekciou štúdií a interpretáciami kloní skôr k dramatizácii problému a opatrnému prístupu. 

Igor Bukovský spolu s Vladimírom Malecom ako jedni z mála lekárov začali do verejného priestoru prinášať obsah s inou selekciou štúdií a skôr opačnými interpretáciami, ktorý problematiku koronavírusu oproti Denníku N zľahčuje a čo do opatrení sa prikláňa k uvoľnenejšiemu prístupu. 

Otakar Horák (Denník N) sa tým zrejme cítil byť vyrušený a priniesol dlhší článok rozdelený na dve časti, v ktorých nechal vybraných odborníkov reagovať na niektoré tvrdenia lekárov Igora Bukovského a Vladimíra Maleca, ktoré priniesli v YouTubovom videu

Prvá časť článku má názov „COVID-19 ako banálne ochorenie? Ani omylom, reagujú vedci. Výber chýb Bukovského a Maleca (1. časť)“. Druhá časť je dostupná tu

Na daný článok už zareagovali obaja účinkujúci vo videu. Bukovský natočil nové video a Malec reagoval na Facebooku. 

Názov Horákovho článku a jeho úvod sú štylizované tak, akoby kompetentní vedci (z Univerzity Komenského a SAV) k téme COVID-19 z oblasti epidemiológie, virológie, imunológie, matematiky a molekulárnej biológie reagovali na značne menej kompetentných lekárov z oblasti dietológie (Bukovský) a onkológie (Malec). 

Horák uvádza, že „v skutočnosti nad mnohými jeho vyjadreniami o novom koronavíruse vedci iba krútia hlavou.“ 

Zdôrazňuje, že Bukovský s Malecom svojimi výstupmi zaujali „dezinfo scénu“. Oboch prirovnáva k „popieračom“ (s úvodzovkami), čo je však nepresné. Popieračmi sú skôr tí, ktorí šíria hoaxy o tom, že koronavírus je vymyslený, COVID-19 neexistuje ap. Bukovský a Malec nič také nerobia a skeptickí sú predovšetkým voči obmedzeniam zo strany vlády a tiež voči tomu, čo vnímajú ako šírenie prílišného strachu okolo ochorenia. 

Samotný text je v meritách vecí z väčšej časti doťahovaním sa o slovíčka, rozvíjaním či spresňovaním „rozporovaných“ téz a rozdielnym akcentom na jednotlivé výskumné zistenia. V skutočnosti nedokumentuje žiadne vážne pochybenia zo strany Bukovského a Maleca.

Napr. hneď v prvej časti rozporujú Bukovského a Malecove tvrdenie, že COVID-19 je „z medicínskeho hľadiska ‘banálne ochorenie’“. 

Oslovení odborníci ale reagujú, ako keby Bukovský a Malec tvrdili, že pandémia COVID-19 a jej mnohoraké dôsledky sú banálny problém. Takže si postavili slameného panáka. 

To, že COVID-19 je z medicínskeho hľadiska banálne ochorenie, je legitímne tvrdenie. 

Drvivá väčšina nakazených totiž nepotrebuje žiadnu medicínsku pomoc. A väčšina z tých, ktorí na COVID-19 zomierajú, často už v nemocniciach a napojení na medicínsky sofistikované prístroje, majú pridružené „nebanálne“ ochorenia. Oproti medicínsky „nebanálnym“ ochoreniam má COVID-19 nízku smrtnosť. 

Horák uvádza, že oslovený odborník Szemes z UK považuje koronavírus za „vysoko infekčný“ a dodal, že „banálnou záležitosťou nie je ani omylom“.

Tieto vyjadrenia sa však vzhľadom na kontext nebijú a možno povedať, že obe strany majú pravdu. 

Horák však celú situáciu mimoriadne neeticky vyhrocuje. Emotívnemu českému parazitológovi Jaroslavovi Flégrovi tohto slameného panáka podhodil a ten sa na adresu Bukovského a Maleca vyhranene vyjadril, že sú to nedovzdelaní ľudia. Z tohto zahanbujúceho posolstva urobil Horák aj nadpis daného rozhovoru

Hoci Flégr pôsobi intelektuálne sebavedomo až arogantne, netreba byť expertom, aby človek v jeho vyjadreniach  identifikoval prešľapy v jeho rýchlych úvahách. 

V rozhovore s Horákom napr. uviedol, že „[s]tačilo by, ak by nový koronavírus nemal inkubačnú dobu niekoľko dní, ale týždeň či mesiac alebo rok ako AIDS, a potom by nás mohol naozaj vyhubiť.“ Vzhľadom na nízku smrtnosť COVID-19 je to však nezmyselný alarmizmus. 

Pri tvrdení Maleca, že „[k]oronavírus zabil tých, ktorých by zabila aj chrípka, proste senzitívnych ľudí. Vírus sa vyčerpáva a na ostatných nemá,“ oslovení odborníci reagovali spôsobom, akoby správne Malecove tvrdenia nepochopili. 

Bukovský s Malecom totiž vo videu upozornili, že v krajinách, kde bola silná prvá vlna, napr. Taliansko, teraz už také úmrtia medzi starými ľuďmi nie sú a aj tí to zvládajú vo všeobecnosti lepšie. 

Časť Horákom oslovených odborníkov však polemizovala o tom, či sila vírusu oslabuje ap., čo Bukovský a Malec v predmetnom videu vzhľadom na kontext takto netvrdili. Z kontextu sa zdá, že Malec chcel skôr povedať, že sa vyčerpávajú počty senzitívnych ľudí, lebo tí sa stali obeťami už v prvej vlne. 

Jedna z oslovených, epidemiologička Bražinová, im v tomto význame dala za pravdu, ak si odmyslíme, že reagovala na slameného panáka.

Bukovský a Malec tvrdia, že štát si dal za cieľ nula obetí, čo oslovený Klempa rozporuje, že nezachytil, že by si taký cieľ štát stanovil. 

Tvrdenie vo videu je, samozrejme, zveličené, pričom sa zdá, že sa naráža na vyjadrenia a správanie sa premiéra Igora Matoviča v prvých mesiacoch pandémie. Matovič vtedy v Sobotných dialógoch na RTVS doslova povedal: „Pre mňa je absolútna priorita ochrana života, nechcem byť premiérom, ktorému budú zomierať ľudia.“ A tomu podriaďoval aj navrhované mimoriadne prísne opatrenia. 

Bukovský s Malecom vo videu rozporujú predstavu, že by vírus vďaka lockdownu mohol zo Slovenska zmiznúť. Oslovení odborníci zaujali rovnaké stanovisko, takže to vlastne nerozporovali. 

Horák zacitoval Ministerstvo zdravotníctva, ktorý pre Denník N uviedli, že „[i]zoláciou žiaden z odborníkov neuvádzal ‚zmiznutie‘ vírusu, len obmedzenie jeho šírenia.“

Bukovský však zrejme myslel Matovičom prezentovanú víziu „blackoutu“, ktorá naozaj akoby podsúvala, že po pár týždňoch zavretia a vypnutia by sa Slovensko dostalo do stavu, v akom bolo pred korona pandémiou. To v danom čase kritizovali mnohí vrátane mňa

Bukovský s Malecom tvrdia, že by si vakcínu proti COVID-19 nedali. Spomedzi oslovených sa imunológ Vladimír Leksa vyjadril, že očkovanie proti COVID-19 by malo byť povinné. 

To však nie je v ich prípade otázkou faktov, ale otázkou hodnôt a komplexnejšieho nazerania na daný problém. 

Zdá sa, že Bukovský s Malecom sa bránia predstave očkovať seba (i celú populáciu) každú sezónu proti aktuálnym verziám koronavírusu, keď COVID-19 je pre drvivú väčšinu ľudí relatívne banálne ochorenie. 

Horák dal tiež na rozporovanie Malecove tvrdenie, podľa ktorého „20 percent (ľudí) je vnímavých, 80 percent nie je vôbec možné infikovať (novým) koronavírusom a vôbec neochorejú, aj keby v tom prostredí neviem koľko žili“.

Rozporuje to oslovený virológ Boris Klempa, ktorý sa danému vyjadreniu vysmieva a zároveň predpokladá, že si Malec veľmi svojsky vysvetlil fakt, že u 80 percent infikovaných je priebeh ochorenia mierny. Epidemiologička Bražinová k tomu dodáva, že nakaziť sa môže každý, hoci štúdie potvrdili nižšiu vnímavosť u detí a dospievajúcich. 

Vo videu sa však Malec odvoláva na britských vedcov. A po pár sekundách googlenia možno nájsť, že takéto tvrdenia sa vo verejnom priestore naozaj objavili. Minimálne k takým záverom prišiel uznávaný neurovedec Karl Friston, o čom sa v našom prostredí nepísalo. Referoval o tom napr. The Guardian

Samozrejme, dané tvrdenia pôsobia dosť neuveriteľne, no Malec si ich „nevycucal“ z prsta, ako to prezentoval Horák.

Naopak, ako istý lapsus v článku Denníka N predviedol napr. aj Horákom oslovený Szemes, keď nadhodnocoval smrtnosť COVID-19 tým, že ju rátal z oficiálneho počtu nakazených. 

Za presnejší obraz možno považovať, keď sa smrtnosť počíta na základe otestovanej reprezentatívnej premorenosti (ľudia, ktorí majú vytvorené protilátky). Predpokladá sa totiž, že systém mnohonásobne viac ľudí s ochorením COVID-19 nezachytí ako zachytí. Na to upozornili už mnohí a Bukovský vo svojich videách viackrát vrátane toho predmetného

Napr. na Slovensku podľa doteraz najspoľahlivejších dát na testovanie na protilátky možno povedať, že smrtnosť COVIDu-19 je menej ako 0,1 %

Slameným panákom je aj reakcia na Bukovského vyjadrenie z 28. 8., kde uviedol: „Doteraz nie je isté, či nosenie rúška bráni šíreniu infekcie. Názory expertov a výsledky analýz sa veľmi zásadne líšia.“

Na to v článku na Denníku N reagujú závermi vyselektovaných analýz, z ktorých vyplýva opodstatnenosť nosenia rúšok. 

Hoci sa zdá, že Bukovský je voči noseniu rúšok skeptický, v skutočnosti netvrdí, že také analýzy neexistujú, ale že sú aj také, ktoré dospeli k opačným záverom. Jeho tvrdenie by sa teda dalo spochybniť vtedy, ak by Horák preukázal, že analýzy s opačným záverom neexistujú.

Malec prezentoval zjednodušujúce tvrdenie, keď o Švédsku vyhlásil, že „Švédi na akúkoľvek karanténu kašľali a nestalo sa nič hrozné. Počty úmrtí boli porovnateľné.“ 

Na druhej strane Horák reagoval tým, že sa Švédi na karanténu nevykašľali, ale že ich lockdown bol z väčšej časti dobrovoľný.

Z kontextu videa je zároveň zrejmé, že keď Malec hovorí o „vykašľaní sa“, má na mysli predovšetkým povinnosti nariadené vládou.

Zjednodušením reality však je Malecove vyhlásenie o Švédsku, že má počty úmrtí „porovnateľné“. Švédsko je korektné porovnávať s krajinami podobnej kultúry, podobnej hustoty obyvateľstva a podobného podnebného pásma, čiže s jeho susedmi: Nórskom, Fínskom a Dánskom. 

Pri takomto porovnaní má Švédsko preukázateľne mnohonásobne viac úmrtí na COVID-19 na milión obyvateľov oproti spomínaným krajinám. Príbeh však ešte neskončil a Švédsko v súčasnosti vyvoláva pozitívnu pozornosť tým, že sa v ňom od septembra do publikovania tohto článku „druhá vlna“ na rozdiel od iných štátov Európy neprejavila. 

Videá Igora Bukovského ponúkajú určitú alternatívnu, no spravidla kvalitne podloženú, interpretáciu javov, ktoré súvisia s pandémiou COVID-19, navyše zasadené do politického a mediálneho kontextu Slovenska. 

Sú to legitímne názory, pričom Bukovský a Malec ako jedni z mála konfrontujú súčasnú vládu a časť hlavnoprúdových médií. Bukovský zároveň viackrát upozornil, že práve príliš tvrdé politické opatrenia proti COVID-19 a príliš vyhranené médiá posúvajú ľudí do náruče konšpirátorov. 

Otakar Horák si prizval odborníkov, ktorí mali tvrdenia Bukovského a Maleca rozporovať. Z obsahovej analýzy Horákovho článku a predmetného videa je však očividné, že vážne pochybenia neidentifikovali a neraz v článku na Denníku N používali buď logické chyby (napr. slameného panáka) alebo dané tvrdenia len spresňovali, čo sme si ukázali na vybraných častiach.

Odborníci v niektorých prípadoch akoby reagovali iba na Horákom vytiahnuté tvrdenia, niekedy zjednodušené a väčšinou vytrhnuté z kontextu, bez toho, aby si dali tú námahu a pozreli si celé video. 

Zdá sa, že zo strany Horáka tak išlo vo viacerých prípadoch o vytvorenie slamených panákov, čo je manipulatívna metóda, pričom oslovené autority využil k tomu, aby znížili autoritu Bukovského a Maleca. 

Horákov text sa tvári ako odborná analýza s vyjadreniami autorít a pritom v meritách vecí stojí na vode a snaží sa delegitimizovať zväčša úplne relevantné, seriózne podložené názory. 

Nazvať toto „rozporovanie“ vyjadrení Bukovského a Maleca ako reagovanie na „výber chýb“ je značne zavádzajúce a v podstate neprimeraným útokom na oboch. 

Slovensko potrebuje k téme koronavírusu a COVID-19 zdravú a otvorenú diskusiu, v ktorej by sa nachádzala pravda. Horákov článok však nie je serióznym príspevkom do takej diskusie.  Konštruktívne by bolo sprostredkovávať serióznu diskusiu medzi odborníkmi s odlišnými názormi. 

Denník N navyše takýto v podstate polemizačný článok označil štítkom Hoaxy a propaganda. A to už je hrubou manipuláciou.

Foto: screenshot z predmetného videa

Finančne nás môžete podporiť na naše číslo účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore