Docent Ján Dudáš v tento rok vydanej knihe Slovník aktuálnych pojmov a výrokov otvára veľmi dôležitú a na spracovanie náročnú tému. Poukazuje na to, že mnohé pojmy sa dnes používajú zmätočne a manipulatívne, že značná časť humanitných vied je preniknutá ideológiou a že v nich chýba skutočná pluralita a diskusia. Základný problém je identifikovaný správne, jeho spracovanie je však hlboko nedostatočné. Napriek tomu, že sa kniha tvári seriózne, ide o bizarnú znôšku pitoreskných urážok ideových oponentov, nepodložených konšpiračných teórií a intelektuálneho elitizmu.
Úvod
Doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc. je pedagógom na Košickej Technickej univerzite. Profesne sa venuje hlavne oblasti elektroinžinierstva, avšak jeho záľubou sú spoločenské vedy, v oblasti ktorých publikoval už knihy Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku (2011) a Lexikón menej známych a mätúcich sekulárnych a náboženských pojmov (2017).
Dudášova kniha prichádza s výsmešným a mierne hanlivým podtitulom „Fakty absentujúce v učebniciach a hlavnopr(ú)dových médiách“. Médiá hlavného prúdu nazýva tiež „mainscreamovými“, teda „hlavno bučiacimi“ (s. 11).
Svoje dielo Dudáš, naopak, pomerne odvážne označuje ako „zhustený výťažok, koncentrát vydestilovaný z nekonečných zásob intelektuálneho prostredia“ (s. 12).
Identifikácia problému
V úvode Dudáš poukazuje na to, že v súčasnej dobe nastávajú „cielené rošády významu slov (manipulovanie, falzifikovanie, deformovanie)“, ktoré podľa neho vytvárajú „obrovské spektrum orwellovských falošných pojmov“ (s. 9).
Príčiny vidí hlavne vo vplyvoch mäkkej sily pochádzajúcich zo Spojených štátov amerických „za výdatného prispenia humanitnej inteligencie, obzvlášť v akademickej sfére“ (s. 9). Humanitná inteligencia podľa Dudáša „často pôsobí proti prírodovednej a technickej inteligencii, ktoré sú chrbticou civilizačného vývoja“ (s. 10).
Od „absurdnej legislatívy EÚ“ po „žurnalistickú žumpu“: slovník pojmov
Prvou časťou jadra knihy je slovník pojmov. Ide o abecedný zoznam rozprestierajúci sa na 40 stranách a obsahuje okolo 1 200 pojmov.
Z istej časti uvedené pojmy zachytávajú aktuálny diskurz. Týkajú sa politiky, globalizácie a aktuálnych tém ako multikulturalizmus či LGBT požiadavky.
Mnohé pojmy nemožno označiť za neutrálne. Naopak, často obsahujú hodnotiaci aspekt a niekedy sú priam znevažujúce („morálny a intelektuálny dement Havel“, „morálne, mentálne a intelektuálne retardovaní Američania“, „zvrhlá agenda úchyliek LGBT“, „vrchol českej ekonomickej a politickej stupidity“).
Mnohé pojmy vyznievajú, ako keby boli zozbierané z diskusií pod článkami neserióznych alternatívnych médií. Medzi najbizarnejšie patria „eskadra Sorosových dietok“, „mozgové prdy“, „mediálny fekalizmus“, „sinofašizoidné kresťanstvo“, „slovenský židovský chazariát z okruhu Sorosových ovečiek“ či „vycigánený 9/11“.
Na písmeno Ž sa začína 100 pojmov, z nich až 89 sa týka Židov (resp. židov). Nechýbajú „židovský fanatizmus“, „židovský extrémizmus“, „židovský sionistický rasizmus“, „židovská plutokracia“, „židovská mafia“, „židoboľševizmus“, „židoslová“ a ďalšie.
Dané pojmy sa zvyknú vo verejnom diskurze spájať s kontroverznými konšpiračnými teóriami o židovskej svetovláde, ktoré často narábajú s faktami pochybným spôsobom.
Kontroverzné teórie či tvrdenia samé o sebe problémom nie sú – nemali by byť tabu ani vyvolávať automatické nálepkovanie, ale mali by byť posudzované podľa argumentov.
Pokiaľ však autor takýto slovník používa, mal by jednoznačne vysvetliť, čo ním myslí a podložiť svoje tvrdenia a interpretácie faktami. To sa však v knihe nenachádza (ani v slovníkovej, ani vo výrokovej časti).
Mnoho pojmov akoby explikovalo subjektívne presvedčenia a frustrácie autora a predstavujú skôr zhodnotenia, napr. „verbálna žumpa politikov a žurnalistov“, „žurnalistický mor“, „úderka kaviarenských tlčhubov“, „český byzantizmus slobodomurárov sionista ľavobočka Masaryka a otloukánka Beneša“, „pražská pseudointelektuálna kaviareň – stádočko frustrovaných pražských vzdelancov“ či „duševná, morálna a rozumová obrezanosť“.
Mnohé, ako som uviedol vyššie, sú tiež hanlivé alebo evokujú klasické stereotypy bez bližšieho objasnenia. Také nemajú v odbornom diele čo hľadať.
Kľúčovým nedostatkom je však to, že pojmy sú iba vymenované a vôbec nie sú vysvetlené. Práve tu mohol autor prispieť najväčším prínosom a dekonštruovať pojmy, ktorých význam je často účelovo menený a sú zneužívané (napr. rasizmus, homofóbia, slniečkári či židoboľševizmus).
Slovník výrokov
Väčšia časť knihy je tvorená stovkami citátov z rôznych zdrojov. To sú „aktuálne výroky“.
Výroky sú členené do tematických okruhov (politika (domáca, zahraničná), humanitné disciplíny, veda, náboženstvá), čím vytvárajú prehľadný celok.
Oceniť možno aj skutočnosť, že je pomerne precízne dodržiavaná technika citovania a čitateľ si tak vie dohľadať zdroje tvrdení.
Tretím pozitívom je, že výroky budujú pomerne ucelený pohľad na svet, ktorý sa medzi jednotlivými časťami doplňuje a pôsobí dosť konzistentne.
Výhrady voči tejto časti sú však závažné. V prvom rade ide o nerozlišovanie medzi hodnovernosťou zdrojov. Veľká časť citátov pochádza z časopisu Zem & Vek, ktorý však uvádza často nedostatočne podložené tvrdenia alebo príliš zjednodušujúce interpretácie.
Skutočnosť, že je výrok riadne odzdrojovaný, sama o sebe nič nehovorí o jeho pravdivosti.
Po druhé, samotné výroky sú rôzneho charakteru. Niektoré len konštatujú konkrétne fakty, o ktorých nemôže byť pochýb. Iné výroky však predstavujú zhodnotenia či interpretácie, napr. „Ilumináti sú pokračovatelia feudálneho spojenia židovských bankárov s európskou šľachtou.“ (s. 57) či „Dnes je demokracia svet klamstva, podvodu a degenerácie.“ (s. 71).
Niektoré sú značne kategorické, napr. „Slobodomurári ovládajú nielen politiku, ale doslova každý sektor západnej spoločnosti vrátane vedy a kultúry.“ (s. 57) Výroky tohto typu často vôbec nevyplývajú z konkrétnych faktov uvedených v knihe.
Skutočnosť, že v knihe sa spomínajú aj pomerne hodnoverné zdroje a konkrétne fakty, v kombinácii s tým, že autorom knihy je dlhoročný akademik, môže u menej kritického čitateľa vyvolať dojem, že hodnoverné a podložené sú aj interpretácie, ktorým následne bude mať tendenciu uveriť.
Seriózny čitateľ sa však nemôže spoľahnúť na pravdivosť predkladaných tvrdení, ale si ich musí sám overovať – ak nechce riskovať, že s nemalou pravdepodobnosťou prevezme nepravdu alebo veľmi zjednodušený záver.
To ide proti podstate knihy – autor by v prvom rade mal čerpať z hodnoverných zdrojov a na podporu tvrdení (hlavne tých kontroverzných) zozbierať dostatočné množstvo konkrétnych faktov, ktoré by náležite odzdrojoval.
Zmyslom knihy a prínosom autora by práve malo byť odbremenenie čitateľa od nutnosti všetky fakty overovať, resp. si ich dohľadávať, čo však v tejto knihe splnené nie je.
Nevyužitý potenciál
Zbieranie výrokov má veľký význam pre analýzu súčasného diskurzu. Ide o náročnú prácu, ktorá trvá dlhý čas a vyžaduje pravidelné sledovanie informačných zdrojov, ako aj schopnosť správne citovať.
Zbieranie konkrétnych výrokov sa dá použiť napríklad na tieto účely:
- ilustrovanie presvedčení určitej skupiny ľudí – tým, že oddelíte frázy od podstaty sa dá na konkrétnych výrokoch dobre dokázať, aké postoje zastávajú napr. ľudia z politických mimovládok, médií hlavného prúdu, alternatívnych médií, predstavitelia ĽSNS atď.,
- poukázanie na manipulácie a nálepkovanie – možno poukázať na časté posúvanie významov pojmov ako „rasizmus“ či „xenofóbia“; ďalšími manipuláciami sú nepodložené pripisovanie židovského pôvodu ľuďom, ktorí nie sú Židia (ale majú „židovské“ názory), neprimerané zovšeobecňovanie v oblasti pochybných konšpiračných teórií atď.,
- dokladovanie dvojitých štandardov – ukázať, že napr. hanlivé výroky o Slovákoch sa v hlavnom prúde vyskytujú bežne, zatiaľ čo hanlivé výroky o iných etnikách sú vnímané veľmi negatívne alebo že korupčné kauzy rôznych vlád sú zdôrazňované a vyhrocované v odlišnej miere.
Na týchto konkrétnych príkladoch sa dá poukázať na mnohé manipulácie hlavného prúdu (aj alternatívnych médií), vyžaduje to však poctivú analýzu.
Považujem to ale za oveľa prínosnejšiu prácu ako reprodukovanie často kategorických súdov bez dostatočného podloženia faktami, pričom mnohé tvrdenia pochádzajú zo zdrojov, ktoré s faktami narábajú často pochybne.
Záver
V knihe Slovník aktuálnych pojmov a výrokov sa Ján Dudáš podujal spracovať veľmi aktuálnu a dôležitú tému skresľovania jazyka a účelovej manipulácie pojmov v dnešnom verejnom diskurze.
Jeho spracovanie je však hlboko nedostatočné. Miesto poukázania na konkrétne manipulácie v obsahoch pojmov a navrátenia im ich skutočných významov ponúka znôšku často hanlivých fráz, ktoré ani bližšie nevysvetľuje.
Okrem toho cituje často veľmi konšpiračné tvrdenia, ktoré nie sú dostatočne dokázané. Využíva pritom aj zdroje, ktoré často nepresne narábajú s faktmi (napr. časopis Zem & Vek).
Vytýčená dôležitá a naliehavá úloha – konkrétne zmapovať manipulácie vo verejnom diskurze a vytvoriť dostatočne kvalitné a neutrálne pojmy na uchopenie spoločenských problémov – ostáva stále nevyriešená.