„Kauza Lívia“ našimi očami

Minulý týždeň sa na Youtube objavilo video Mladá Slovenka o multikulturalizme. 17-ročná gymnazistka Lívia v ňom vyjadruje svoje kritický postoj voči multikulturalizmu. Za prvý týždeň zverejnenia dosiahlo len na Youtube viac ako 158 000 pozretí a vyžiadalo si tak odpoveď mainstreamu. Ten je v rozpakoch, lebo Lívia nezapadá do stereotypu „extrémistu“, hlása však názory, ktoré sú už bežne častované ako „xenofóbne“. Pozrime sa spoločne na Líviino video a niektoré reakcie z hlavného prúdu.

Aktualizované 31.10.2018 o 15:15. Doplnili sme do článku odpovede, ktoré sme od Lívie dostali.

Čo hovorí Lívia?

V takmer 6-minútovom videu Lívia začína spomenutím promultikultúrnej reklamy na vodku Absolut, o ktorej sme písali aj my. Zosmiešňuje občiansky koncept národa tvrdením, že aj ona je Nigérijec a ten, kto s tým nesúhlasí, je xenofób.

Následne pokračuje o multikulturalizme:

  • Hovorí o „neomarxistickej propagande“, ktorá škodí nášmu národu tým, že presadzuje multikulturalizmus, ba „nám ho vnucujú“. Je to dnes v móde a mnohé populárne značky majú také iniciatívy.
  • Multikulturalizmus v západnej Európe zlyhal: viedol k vyššej kriminalite, oslabeniu národného povedomia, strate identity a hodnôt.
  • Do budúcna hrozí, že všetky kultúry kvôli multikulturalizmu sveta splynú v jednu „šedú masu“ bez identity a že tým vznikne hodnotovo vyprázdnený svet naplnený konzumom.
  • Žiaľ, mnohí mladí ľudia si toto neuvedomujú práve vďaka spomínanej „propagande“. Je takmer nemožné s nimi diskutovať. V Európe je pritom dosť kultúr, tradícií a diverzity, ktoré stojí za to chrániť.
  • Slovensko je jedna z mála európskych krajín, ktoré multikulturalizmu ešte dvere neotvorili. Tí, ktorí sa mu snažia vzdorovať, teda „pronárodné a prokultúrne sily“, čelia „štvavej propagande“. Stojíme pred rozhodnutím „konečného otvorenia svojich brán multikultúre“.

Video končí trochu tajomným vyhlásením „Máme vraha na dosah a ak nezasiahneme, zasiahne on nás“. Tým je asi myslené, že pokiaľ sa neohradíme voči multikulturalizmu, budeme trpieť jeho dôsledkami.

Líviino video neobsahuje žiadne nenávistné prejavy, rasizmus ani opovrhovanie inými národmi či rasami. A to ani na slovnej, ani na neverbálnej úrovni.

Prejavila svoje osobné presvedčenie, že multikulturalizmus je pre európske národy škodlivý. Ide o presvedčenie, ktoré zdieľa väčšina obyvateľstva. Podľa prieskumu agentúry FOCUS má „blízko“ k multikulturalizmu len 32 % obyvateľstva, zatiaľ čo k ochrane kresťanstva pred islamom až 63 % a k zachovaniu národnej suverenity v EÚ 68 %. Minimálne navonok tento postoj zdieľajú aj mnohí parlamentní politici. Nie je to názor ničím extrémny a ani extrémistický v zmysle Trestného zákona. Práve naopak – je väčšinový. Je legitímnou súčasťou verejnej diskusie.

Pre úplnosť treba ešte dodať, že Lívia sa zúčastnila táborov Ľudovej mládeže organizovaných ĽSNS.

Reklama značky oblečenia Levi's propagujúca multikulturalizmus.Reklama značky oblečenia Levi's propagujúca multikulturalizmus.

Zhodnotenie tvrdení Lívie

Líviin prejav obsahuje isté zjednodušenia, napr. svet prezentuje trochu čiernobielo (pri multikulturalizme spomína iba nevýhody, pri národných silách iba ich výhody), tvrdí, že dôsledkom multikulturalizmu v Európe je „len zvýšená kriminalita a zánik historického dedičstva“, čo je opäť zjednodušujúce.

Výsledkom multikultularizmu je podľa nej bezduchá civilizácia, čo sa ľahko môže zvrhnúť k vraždám, promiskuite a konzumu – čo vraj už teraz vidno v západnej Európe. Isté trendy síce pozorovať môžeme, ale paušalizovať, že ide v plnej miere o aktuálny stav západnej Európy, je prehnané.

Ak však prezentáciu Líviiných postojov aj kvalitu a konzistenciu jej argumentov porovnáme s jej rovesníkmi, rozhodne je v oboch nad priemerom.

Pozrime sa bližšie na niekoľko ďalších Líviiných tvrdení a skonfrontujme ich s faktami.

Neomarxistická propaganda: neomarxizmus je v širšom zmysle súčasťou hnutia novej ľavice, ktorej ústrednými témami sú práva menšín (sexuálnych, etnických aj rasových), feminizmus, rodová rovnosť či ochrana životného prostredia. Pozrime sa, ako hodnoty značky Absolut definoval Martin Woska z agentúry Triad, ktorá túto kampaň robila: „Presadzuje otvorenú spoločnosť, bojuje proti rasizmu, podporuje LGBTI komunitu či ochranu životného prostredia. Tento základný postoj definuje komunikáciu Absolut vodky v každej krajine, aj u nás.“ Ide o značný prekryv.

Do neomarxizmu (čo nie je striktne definovaný pojem) sa radia aj príslušníci Frankfurtskej školy, ktorá v 20. a 30. rokoch minulého storočia položila základy pre relativizáciu národných a rasových identít a dekonštrukciu tradičných hodnotových systémov.

Aj keď „neomarxizmus“ nie je presne definovaný pojem, jeho použitie v tomto kontexte je oveľa príhodnejšie ako napr. nálepkovanie fašizmom alebo nacizmom, ktoré je v mainstreame pomerne bežné – pričom sa ho dopúšťajú dospelí vzdelaní ľudia, neraz profesionálni žurnalisti.

Značky podporujú multikulturalizmus: Je tiež pravda, že mnohé firmy a populárne značky sa rôznymi kampaňmi vymedzujú proti rasizmu, za multikulturalizmus a LGBTI: Apple, Levi's, Adidas, Nike, Spotify, Converse, Skittles a IT giganti ako Intel, Dell, Lenovo, IBM, Twitter, Google či Microsoft. Často ide o firmy a značky, ktoré sú populárne u mladých ľudí. U nás sú na presadzovanie multikulturalizmu využívaní aj populárni vlogeri obľúbení u mladých divákov. Ako príklad svedčí séria videí Výlety naslepo, ktorú pripravil youtuber Selassie v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti.

Multikulturalizmus v západnej Európe zlyhal: takto sa vyjadrili už aj vedúci západní politici, ktorí sami multikulturalizmus presadzovali, napr. Angela Merkelová, David Cameron či aj Miroslav Lajčák. Súvislosť multikulturalizmu s kriminalitou je tiež nepochybný, napr. vo Švédsku je kriminalita prisťahovalcov asi 3-4-krát vyššia oproti domácemu obyvateľstvu; americkí černosi majú 5-krát väčšie proporčné zastúpenie vo väzniciach oproti bielym, atď. O príčinách môžeme diskutovať, ale vyššia násilná kriminalita prisťahovalcov z Afriky a Blízkeho východu je faktom.

Reakcie mainstreamu: zmierlivé, nenávistné, ale aj volanie po vyšetrovaní a indoktrinácii mladých

Reakcie mainstreamu boli rozličné. Cynicko-humorná stránka Zomri uverejnila status, kde Líviu označovali vulgarizmami. Bloger Ján Benčík zverejnil jej celé meno. Stránka Mladí proti fašizmu reagovala na Líviine tvrdenia a uviedla protiargumenty (tu treba oceniť snahu viesť diskusiu medzi rovesníkmi, aj keď o viacerých argumentoch možno pochybovať). Na Facebooku a Youtube sa objavili mnohé nenávistné komentáre a reakcie, o ktorých Lívia pripravila samostatné video.

Status facebookovej stránky Zomri s vulgarizmami proti Lívii

Vladimír Šnídl z Denníka N odsúdil nenávistné prejavy, zverejňovanie jej osobných údajov a volanie po policajnom stíhaní, na druhej strane poukázal na to, že na Slovensku sú oveľa vážnejšie problémy ako multikulturalizmus (korupcia, zlyhávanie základných funkcií štátu). A že poukazovanie na problémy multikulturalizmu pomôže najviac vláde, lebo odvádza pozornosť od jej korupčných káuz.

Za bližšiu reakciu stojí komentár Tomáša Kriššáka, zamestnanca Nadácie otvorenej spoločnosti (predtým Ligy za ľudské práva):

Komentár Tomáša Kriššáka z Nadácie otvorenej spoločnosti, kde hovorí, že Lívia bude musieť byť vyšetrovaná za svoje video.

Uvádza, že z videa mu bolo „nevoľno“. Aj keď nad Líviou nechce vynášať súdy – považuje ju len za „sfanatizovanú“ – „uvedomuje si“, že za video voči Lívii „musí byť uskutočnené vyšetrovanie a bude musieť niesť zodpovednosť za následky svojich činov“. Kriššák ale navrhuje aj zapracovať „na programoch s cieľom prevencie extrémizmu u mladých ľudí“, aby „sme sa nezobudili do reality, kde budú ľudia s jej názormi vo väčšine“.

Pripomínam, že vo videu nie je žiadny závadný obsah z hľadiska nenávisti alebo rasizmu. Dokonca aj Denník N označuje volanie po policajnom vyšetrovaní za „nemiestne“.

Táto reakcia preto pekne ilustruje mentálne nastavenie časti slovenských liberálov. Aj keď sa navonok zastávajú slobody prejavu, diskusie a „kritického myslenia“, pri počutí názoru protistrany reagujú emocionálne, hovoria o extrémizme a volajú po policajnom vyšetrovaní. Ba dokonca, žiadajú, aby sa viedli kampane, ktoré by pôsobili na mladých ľudí tak, aby ich názory zodpovedali tým „správnym“.

Kriššák považuje Líviu za sfanatizovanú – asi si myslí, že sa dostala medzi ľudí s istou ideológiou a vzhľadom na jej nízky vek nekriticky prebrala ich názory.

Je to však práve Kriššákov zamestnávateľ – Nadácia otvorenej spoločnosti – ktorý už dlhé roky za peniaze prevažne zo zahraničia šíri medzi mladých istú ideológiu – multikulturalizmus. NOS podporila projekty ako:

  • podpora multikultúrnej atmosféry v škole (25 695 308 Sk, rok 2000)
  • podpora multikultúrneho vzdelávania (33 000 USD, rok 2000)
  • možnosti multikulturalizmu v procese integrácie tzv. nových menšín do slovenskej spoločnosti (711 900 Sk, rok 2008)
  • multikulti do školy (1 202 784 sk, rok 2008)

Formovať teda mladých ľudí smerom k multikulturalizmu je v poriadku, ale formovať ich smerom k ochrane vlastného národa nie. Môžeme len hádať, koľko ľudí v politických mimovládkach zastáva také postoje ako Tomáš Kriššák. Je však isté, že nie je jediný.

Čo nám povedala Lívia

Podarilo sa nám Líviu skontaktovať a položili sme jej zopár otázok. Lívia pre nás uviedla, že prejav si písala a pripravovala sama. Otázke multikulturalizmu sa začala venovať z vlastného podnetu ako 14-ročná. Poznatky si získavala vlastným štúdiom najmä od zahraničných investigatívnych žurnalistov a taktiež z kníh. Motivovala ju snaha vytvoriť si „racionálny svetonázor“ a veľmi rada s ním oboznamovala ľudí naokolo. V tom čase vedela o existencii ĽSNS, ale nemala o nej bližšie informácie. Zúčastňovať ich akcií sa začala až neskôr, tesne pred tým, ako mala 15 rokov.

Na základe týchto informácií sa nedá povedať, že Lívia bola „sfanatizovaná“ ĽSNS. Vyhľadávať informácie si začala z vlastného podnetu a záujmu a až neskôr sa začala stretávať s ľuďmi z ĽSNS. Na druhej strane, nemožno poprieť, že prostredie ĽSNS k jej formovaniu prispelo. Už len skutočnosť, že takáto strana je v parlamente, zvyšuje šancu, že človek sa stretne s informáciami prezentujúcimi pronárodné a protimultikultúrne postoje.

Na tom však nie je nič neobvyklé. Názorová pestrosť, a z toho vyplývajúca existencia rôznych organizácií, ktoré tieto rozdielne názory presadzujú, je bežným fenoménom v demokratickej spoločnosti.

Záver

Lívia vyjadrila svoj názor. Vzhľadom na svoj vek a na to, že ide o názor nepopulárny v médiách, prejavila odvahu. Ide o názor legitímny, odôvodnený a v spoločnosti stále väčšinový.

Mainstream sa oficiálne hlási k hodnotám liberálnej demokracie. Súčasťou liberálnej demokracie je verejná diskusia. Liberálny demokrat by mal vítať, ak sa aktivizujú ľudia s rôznymi názormi – ide o prejav fungujúcej demokracie.

Logickou reakciou mainstreamu by preto bolo začať diskusiu – čo sa, našťastie, aj sčasti stalo.

Horšie však je, že značná časť mainstreamu reagovala nenávistne a volaním po vyšetrovaní. Ešte pred pár rokmi by táto reakcia nebola taká silná. Verejný diskurz sa však posúva smerom k čoraz väčšej tendencii postihovať „nepohodlné“ názory. Ak sa jej nepostavíme, môžeme očakávať, že toto mentálne nastavenie sa bude aj v ďalších rokoch prehlbovať.