Minulý týždeň rozhodol Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, že keď v roku 2015 odmietli Poľsko, Česko a Maďarsko akceptovať schválené migračné kvóty, konali v rozpore s právom Európskej únie. Aj keď z čisto formálneho právneho hľadiska je toto rozhodnutie zrejme správne (kvóty boli odhlasované v riadnom procese), pekným spôsobom ukazuje na politickú a hodnotovú krízu Európskej únie.
O čo ide? Pripomeňme si systém migračných kvót
V septembri 2015 schválili ministri vnútra členských štátov EÚ vo väčšinovom hlasovaní plán na rozdelenie 120 000 utečencov do krajín EÚ. Proti hlasovali Slovensko, Maďarsko, Česko a Rumunsko. Keďže hlasovací poriadok nevyžadoval jednomyseľný súhlas, rozhodnutie sa malo týkať aj tých krajín, ktoré hlasovali proti.
Maďarsko a Česko však odmietli kvóty akceptovať, napriek záväznému rozhodnutiu a žiadnych utečencov cez ne neprijali. Poľsko hlasovalo ešte za kvóty, ale v roku 2015 sa tam konali parlamentné voľby a nová vláda sa odmietla na kvótach podieľať.
Od používania povinných kvót sa nakoniec čoskoro upustilo, hlavne pre veľký odpor obyvateľstva aj vedúcich politikov krajín V4. Z plánovaných 120 000 migrantov bolo nakoniec cez kvóty prerozdelených necelých 30 000.
Kvóty vraj nenarušovali bezpečnosť štátov
Napriek tomu, že projekt kvót skončili neúspechom, Európska komisia zažalovala Poľsko, Česko a Maďarsko za to, že sa na nich odmietli podieľať. Slovensko sa žalobe vyhlo, keďže nakoniec prijalo 16 migrantov.
Súdny dvor rozhodol 2. apríla 2020, že Poľsko, Česko a Maďarsko porušili právo Európskej únie.
Súd argumentoval, že migračné kvóty nenarušovali bezpečnosť štátov, keďže členské štáty mohli ako riziko vyhodnotiť konkrétneho migranta, nie však celý program.
Nedostanete trest, náprava nie je možná, ale i tak sme vás odsúdili
RTVS uviedla, že podľa analytikov verdikt súdu nebude mať na krajiny prakticky žiadny dosah, keďže program kvót už skončil a nie je možná náprava. Navyše, rozsudok neobsahuje žiadny trest.
Dôsledky rozsudku sú tak najmä politické. Na jednej strane legitimizuje kontroverzné pošliapanie väčšinovej verejnej mienky krajín V4. Na druhej strane mnohých jej obyvateľov pohorší a EÚ im ešte viac znechutí a odcudzí.
O čom to vypovedá? EÚ odtrhnutá od reality
Európska únia je vo svojom základe – bližšej spolupráce európskych krajín v oblasti ekonomiky, kultúry či vzdelávania – dobrým projektom. Aj na Slovensku má členstvo v EÚ väčšinovú podporu.
Častou kritikou EÚ je ale to, že podlieha ideológii, ktorou si bruselskí byrokrati, odtrhnutí od problémov bežných ľudí, presadzujú témy ako multikulturalizmus a LGBT bez ohľadu na názory voličov.
A že väčšie štáty neberú ohľad na mienku tých menších, napríklad V4 a využívajú voči nim svoju mocenskú pozíciu.
Násilné pretlačenie povinných migračných kvót napriek jasnému odporu ako volených zástupcov, tak aj obyvateľov krajín V4, bolo práve neprezieravým krokom vedeným v tomto duchu.
Podobným absurdným excesom bolo vyhlásenie vtedajšieho talianskeho premiéra Mattea Renziho na eurosummite v Bruseli, kde povedal, že ak krajiny V4 nebudú prijímať migrantov, mali by im byť odňaté eurofondy.
Ak násilné pretláčanie systému kvót, spojené aj s vyhrážkami, bolo neprezieravé, tak následné žalovanie malých európskych krajín za to, že naplnili priania svojich voličov, je pre EÚ ešte väčšou reputačnou katastrofou.
Európska únia sa zvykne sťažovať, na ruskú propagandu, ktorá má podľa nej za cieľ rozvrátiť Západ. Tu však vidíme, že Európska únia vonkajšieho nepriateľa často ani nepotrebuje. Vie sa efektívne zdiskreditovať aj sama.
Ilustračný obrázok: utečenci v Maďarsku počas migračnej krízy v roku 2015. Zdroj: New York Times