Po tom, čo tu v marci a apríli predvádzal ohľadne koronavírusu premiér Igor Matovič, majú dnes ľudia vážny problém rozlíšiť falošný poplach od reálnej hrozby.
Hlavný hygienik Ján Mikas aj minister zdravotníctva Marek Krajčí komentujú situáciu oveľa profesionálnejšie a s chladnou hlavou, ale treba si uvedomiť, že sa blížime k hraniciam toho, kedy môže nastať nekontrolované šírenie nákazy.
Tým, že sa žiadna apokalypsa na jar nekonala, prakticky každý človek výrazne znížil svoju úroveň obozretného správania sa. A tým, že sa zatiaľ nikde okolo žiadna apokalypsa nekoná, málokto si uvedomuje potrebu sa k tej disciplíne a sebaobmedzovaniu vrátiť.
Na jar sme sa rútili do priepasti, lebo sme koronavírus preceňovali, dnes sa rútime do priepasti, lebo ho podceňujeme. Vtedy sme medzi prvými apelovali na to, že treba zapnúť ekonomiku a vrátiť sa do ako tak normálneho života.
Teraz apelujeme na to, že treba obnoviť pôvodnú vnútornú disciplínu, aby sme v tom ako tak normálnom živote mohli ostať.
Bez zodpovedného správanie sa majú preventívne nariadené obmedzenia iba malú účinnosť.
Neznamená to, že nám v opačnom prípade automaticky hrozí scenár Lombardska, Londýna, Štokholmu či New Yorku. Náš vývoj počtu nakazených a úmrtí vzhľadom na demografickú skladbu obyvateľstva sa možno pri nekontrolovanom šírení bude podobať skôr tomu ruskému alebo bieloruskému.
Ak však tí najľahostajnejší nezmenia počas najbližších mesiacov svoje správanie, ohrozíme si tri hodnotné veci:
- Ekonomiku, ktorá by trpela výpadkami kvôli masovejšiemu zatváraniu škôl a škôlok, vyraďovaniu celých zmien či prevádzok kvôli zaneseniu nákazy.
- Občianske slobody a komfort, ktoré by výrazne obmedzil niekoľkotýždňový lockdown, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou vláda nariadila, aby zabránila kolapsu zdravotníckeho systému.
- Priame straty na životoch ľudí, ktorí sa nestihnú dožiť toho, aby sa chránili napr. účinnou vakcínou. Pričom v hre je niekoľko stoviek až tisíc životov. S úpadkom ekonomiky a zvlášť lockdownom súvisia aj ďalšie nepriame straty na životoch.
Malo by nám záležať na všetkých troch bodoch. A určite drvivej väčšine z nás záleží aspoň na jednom.
Preto obmedzte svoj pohyb, obmedzte svoju prítomnosť vo väčších skupinách. V interiéri s cudzími ľuďmi nepodceňujte nosenie rúšok a opäť dbajte na zvýšenú hygienu. Necestujte, keď to nie je nevyhnutné alebo bezpečné. Rešpektujte a rozhodne nesabotujte protiepidemické nariadenia vlády.
Ak patríte medzi ohrozenú skupinu (najmä vyšší vek alebo pridružené ochorenia ako cukrovka, obezita atď.), aby ste zlepšili svoje vyhliadky na zápas s prípadnou chorobou COVID-19, znížte stres, dožičte si aspoň o pol hodiny viacej spánku, žite zdravšie a zabezpečte si prísun potrebných vitamínov (D, selén, zinok atď.), vyjdite si do prírody, zlepšite svoj životný štýl. Nebuďte ale zavretí stále len doma a neupadajte na duchu.
Stačí, ak každý urobí málo a reprodukčné číslo (R0) udržíme okolo 1 alebo ho v ideálnom prípade dáme pod 1.
Momentálne svetlo na konci tunela vyzerá zhruba tak, že koronavírus prestane byť celospoločenskou hrozbou, keď pre rizikové skupiny bude dostupná vakcína a keď zhruba 20 % najviac kontaktných a migrujúcich ľudí v populácii získa protilátky vďaka prekonaniu ochorenia COVID-19 alebo vďaka vakcinácii.
Ak sa do tohto stavu dostaneme bez zbytočných obetí a prílišného ekonomického úpadku, budeme v boji s koronavírusom patriť medzi najlepších.
Stačí, aby sa dovtedy každý dobrovoľne trochu obmedzoval, aby sme sa nemuseli všetci nedobrovoľne obmedzovať až príliš.