Článok prešiel 12. 1., 6. 2. a 24. 3. 2021 aktualizáciami.
Infektológovia vzhľadom na krivku nárastu pozitívnych prípadov, ktorú máme na Slovensku, predpokladajú, že anglickú alebo inú podobnú mutáciu koronavírusu tu máme asi už od septembra, pričom sa šíri rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. 5. januára prítomnosť tejto mutácie oficiálne potvrdilo aj MZ SR.
Daná mutácia má vraj o 0,4 vyššie reprodukčné číslo, čiže dokáže nakaziť výrazne viac ľudí.
Je známe, že vírusy majú tendenciu mutovať, pričom postupne sa z povahy veci presadia najmä také, ktoré sa šíria ľahšie a ktoré majú nižšiu smrtnosť.
AKTUALIZÁCIA 24. 3. 2021: Pri koronavíruse však tieto všeobecné „poučky“ vôbec nemusia platiť, ako uvádzame v novšom článku.
Zavádzanie verejnosti zo strany autorít i médií
Autority ako ECDC i väčšina médií ostali uviaznuté v pôvodnej schéme selekcie strašidelných správ a zamlčiavania tých upokojujúcejších. O anglickej mutácii sa teda hovorí to hrozivé A – šíri sa rýchlejšie až o 70 % a pri tom B sa demagogicky konštatuje, že oproti pôvodnému kmeňu koronavírusu nespôsobuje horší priebeh ochorenia.
MZ SR vo svojej neraz zavádzajúcej facebookovej komunikácii (napr. tu či tu) dokonca posunulo tieto tvrdenia ešte ďalej a explicitne konštatovalo, že „[k]linické príznaky a smrtnosť ochorenia v porovnaní s pôvodným vírusom ostávajú nezmenené.“
Zdroj, na ktorý sa daný príspevok odvolával, však nič také netvrdí. Konštatuje, že v súčasnosti nie sú žiadne dôkazy, že by spôsoboval ťažší priebeh.
Ak nespôsobuje nová mutácia horší priebeh, aká je pravdepodobnosť, že zmutovaný vírus by spôsoboval presne rovnako závažný priebeh? Nespôsobuje teda ľahší priebeh? Prečo to otvorene nepovedia?
Toto tabu negativistov prelomil až profesor Krčméry, ktorý povedal, že dobrou správou je, že [anglická mutácia] nemá u ľudí také výrazné klinické príznaky.
Nebezpečenstvo podľa Krčméryho spočíva v tom, že 80 percent pozitívnych ľudí nakazených danou mutáciou je bezpríznakových, a tak sa koronavírus šíri nepozorovane. „Pri súčasnom type máte príznaky približne od piateho dňa, ale infekčný ste od tretieho dňa. Pri novom variante sa zdá, že ste infekčný už o deň skôr, čo je tá horšia správa,“ upozorňuje.
Je teda možné, že nový kmeň má nižšiu smrtnosť oproti pôvodnému, ale zároveň dokáže spôsobiť vyššiu úmrtnosť kvôli ľahšiemu šíreniu.
AKTUALIZÁCIA 6. 2. 2021: S odstupom času sa objavili odôvodnené obavy, že anglická mutácia (britský variant) môže byť nielen infekčnejšia, ale dokonca aj smrtnejšia. Táto téma zostáva zatiaľ dostatočne nevyjasnená.
AKTUALIZÁCIA 24. 3. 2021: Nakoniec sa ukázalo, že predpoklady odborníkov o presadení sa infekčnejších, no menej smrtných variant koronavírusu, nekorešpondujú s realitou a ako uvádzame v novšom článku, logika evolúce koronavírusu môže smerovať, naopak, k presadeniu sa smrtnejších variant.
Ministerstvo zdravotníctva aj šalamúnsky informovalo o schopnosti PCR testov zachytiť novú mutáciu:
„Nebezpečenstvo vírusu bolo v Európe identifikované najmä v tom, že niektoré PCR laboratóriá, ktoré identifikovali pri testoch práve zmutovaný S gén, vykazovali u infikovaných ľudí falošnú negativitu. Na Slovensku všetky významné laboratóriá na vyšetrovanie PCR vzoriek zatiaľ spoľahlivo detekujú aj nový infekčnejší variant koronavírusu. Ten je dobre zachytený aj antigénovým testom.“
Všetky „významné laboratória“ novú mutáciu na Slovensku vraj dokážu zachytiť. Odkedy však laboratória delíme na „významné“ a tie ostatné? A ako má človek vedieť, ktoré sú ktoré?
Platí teda aj na Slovensku, že pozitívni ľudia môžu dostávať výsledok doteraz extrémne spoľahlivého PCR testu s falošnou negativitou? K tomuto by sa mali autority oficiálne a explicitne vyjadriť.
Kým sa to táto otázka dostatočne nevyjasní, je lepšie, ak ľudia s príznakmi budú bez ohľadu na negatívny výsledok PCR testu pristupovať k situácii, akoby boli pozitívni a infekční.
AKTUALIZÁCIA 12. 1. 2021: Podarilo sa nám zistiť, že za „šalamúnskym“ vyjadrením MZ SR môže byť skutočnosť, že niektoré malé súkromné laboratória môžu využívať necertifikované PCR testy, pri ktorých schopnosť zachytiť novú anglickú mutáciu nie je známa. Ich podiel na celkovom testovaní je však malý. Opodstatnenosť obávať sa falošnej negativity pri PCR testoch je tak výrazne oslabená.
Najnovšie (8. 1.) vedec Pavol Čekan z firmy Multiplex DX oznámil, že vyvinuli PCR test, ktorý nový kmeň dokáže identifikovať. Prvá verzia sa blíži k 90-percentnej citlivosti. Jeho validáciu bude ešte iba realizovať SAV a 11. 1. poskytne Multiplex DX vylepšenú verziu. Test by následne chceli distribuovať aj pre ďalšie laboratóriá v rámci ďalších okresov.
AKTUALIZÁCIA 12. 1. 2021: Od pána Čekana sa nám podarilo zistiť, že by malo ísť o test, ktorý jednak dokáže potvrdiť prítomnosť koronavírusu a zároveň určiť, či ide o britský variant B.1.1.7 alebo iný variant SARS-CoV-2.
Čo sa mení s prítomnosťou anglickej mutácie koronavírusu?
V nasledujúcich úvahách načrtneme zopár zásadných postrehov.
Podomácky vyrobené rúška nemusia stačiť
Tým, že je nová mutácia infekčnejšia, stratégia plošného nosenia rúšok rôznej kvality sa stáva zrejme menej účinnou. Rôzne podomácky vyrobené rúška z bežných textílií nemusia byť také spoľahlivé ako doteraz. Nárast infikovaných ľudí, ktorí sú prevažne izolovaní a ostražití, pričom netušia, kde sa mohli nakaziť, týmto obavám nahráva.
Zvýšené riziko môže predstavovať aj hygienicky nevhodná manipulácia s nimi.
V snahe predísť nakazeniu sa treba siahnuť po profesionálnejších certifikovaných rúškach a o niečo viac zabrať v hygiene rúk, držaní si odstupu a vyhýbaní sa interiérom s viacerými ľuďmi.
Nakazenie sa momentálne nie je primárne o vlastnej nedbanlivosti
Ako som sa pokúsil vysvetliť už v októbri, to, či sa človek nakazí koronavírusom, môže v rozhodujúcej miere ovplyvniť svojím prístupom, zodpovednosťou a opatrnosťou.
Logicky je teda nakazenie sa hlavne dôsledkom vlastnej nedbanlivostii, resp. nedbanlivosti blízkeho okolia, hlavne ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti.
Tým som hlavne spochybňoval polarizujúce a chybné naratívy zo strany autorít, že kto nedodržiava nariadené odporúčania, zabíja nevinných ľudí.
S doterajšou stratégiou R-O-R a akýmikoľvek rúškami pri novej anglickej mutácii čínskeho koronavírusu to už nemusí byť vždy len o vlastnej nedbanlivosti.
Pri ľahšie šíriteľnom novom kmeni koronavírusu sú dlhodobé vyhnutie sa nakazeniu a ako-také normálne každodenné fungovanie prakticky nezlučiteľné.
Metódy testovania a dohľadávania kontaktov to majú výrazne sťažené
Ak sa potvrdí, že infekčnosť pri novej mutácii nastupuje o deň skôr, znížil by sa tým manévrovací priestor, ktorý pri testovaní a dohľadávaní kontaktov vznikal.
Ak je pri anglickej mutácii viac ľudí bezpríznakových, pričom ale môžu byť infekční, nemajú dôvod sa dávať iniciatívne testovať.
Inými slovami, testovanie a dohľadávanie kontaktov, ktoré pri nízkych počtoch nakazených sa na jar a počas leta ukazovalo ako veľmi efektívne, by sa v prípade väčšieho rozšírenia anglickej mutácie mohlo stať neefektívnym.
Opodstatnenosť antigénových testov sa oslabuje
Antigénové testy sú vcelku spoľahlivé na detekovanie ochorenia COVID-19 pri príznakových ľuďoch. Na to sú aj určené. Ich problémom je falošná pozitivita, ktorá pri plošných testovaniach posiela do karantény aj veľa zdravých ľudí.
Väčším problémom tu je však falošná negativita. Tým, že mnoho ľudí s koronavírusom nemá príznaky, často majú negatívny výsledok antigénového testu a dotvárajú si tak falošnú interpretáciu, že sú bez korony a nemôžu nikoho nakaziť.
Ak platí, že anglická mutácia má ľahší priebeh a že až 80 % ľudí je bezpríznakových, ale zároveň by mohli byť infekční, potom sa vyššie uvedené riziká spojené s antigénovými testami ešte zvyšujú, pričom riziká môžu prevážiť nad prínosmi.
Plošné testovanie môže byť po novom kontraproduktívne
Ak doteraz platilo, že celoplošné testovanie je nerentabilné, no plošné testovania ohnísk nákazy môžu byť prínosné, v prípade rozšírenej anglickej mutácie môže platiť, že akékoľvek plošné testovanie antigénovými testami s cieľom rozdeliť ľudí na „karanténovaných“ a „slobodných“ bude kontraproduktívne.
Najbližšie čaká povinné plošné testovanie okres Nitra. V Nitre najnovšie bola potvrdená prítomnosť novej mutácie a predpokladá sa, že je príčinou zlej epidemickej situácie.
Z toho, čo sme doteraz uviedli a vychádzajúc z tvrdení prof. Krčméryho o častejšej bezpríznakovosti, platí, že v prípade väčšieho zamorenia novou mutáciou by ešte viac falošne negatívnych ľudí mohlo dostať „priepustku“ do práce, kde by infekciu ďalej šírili. A ďalší bezpríznakoví ľudia by šírili nový kmeň koronavírusu v domácnosti. Ak žijú s rizikovou osobou alebo osobami, o problém je postarané.
Ak doteraz platilo, že v prípade plošného testovania boli obavy o nakazenie sa počas testovania skôr neopodstatnené a reálne nakazenie sa bolo skôr raritou, v prípade zamorenia anglickou mutáciou prestáva platiť aj toto a riziko je podstatne vyššie.
O to kontroverznejšie a nebezpečnejšie zo strany vlády potom predstavuje povinné testovanie.
Ľuďom, ktorí chcú riziko nakazenia sa v takýchto prípadoch znížiť, možno odporučiť použiť spoľahlivejšie rúška a viac dbať na rozostupy.
Čo by sa malo meniť na vládnom prístupe?
Aj v pomerne premorenom Anglicku si nový kmeň koronavírusu našiel dostatok nových ľudí na napĺňanie nemocníc a premiér Boris Johnson vyhlásil lockdown. Rátajú tiež so scenárom, že na niektorých miestach podľa potreby bude platiť až do marca.
V tom čase už očakávajú, že značná časť rizikovej populácie bude zaočkovaná.
Ak doteraz platilo, že v prípade ostražitého správania mohla spoločnosť ako-tak fungovať a epidemiologickú situáciu mať ako-tak pod kontrolou, s novým kmeňom to prestáva platiť.
Hlavným problémom zdravotnej starostlivosti na Slovensku je nedostatok zdravotníckeho personálu, a preto dostatočnú podporu nepredstavujú ani poľné nemocnice. Pri zvládaní tejto epidémie nás nelimituje technika či vybavenie nemocníc, ale ľudské zdroje.
Môžeme teda očakávať, že v prípade novej mutácie vzhľadom na jej vlastnosti budú mať vlády vrátane tej našej lockdownistické tendencie až do času, kým nebude populácia chránená očkovaním.
Na Slovensku máme stratégiu očkovania a definované štyri vlny, v ktorých budú uprednostnené rôzne skupiny. Po II. vlne, keď by mohli byť zaočkovaní rizikoví ľudia (čiže ľudia v DSS, ľudia nad 65 rokov a chronicky chorí pacienti), by mohli byť nemocnice ochránené od náporu covidových pacientov.
Problémom však je, že pri skepticizme k proticovidovským vakcínam nevieme, koľkí nad 65 rokov sa aj dajú zaočkovať a dokedy to celé prebehne. Doterajšie pomalé tempo a vyťaženosť personálu veľa optimizmu neposkytuje.
Po mesiacoch premorovania sa však plošný lockdown, ktorého opodstatnenosť bude vláda zrejme vnímať ešte najbližšie mesiace, bude zdať stále viac absurdný a o to ťažšie znášateľný.
Vieme, že väčšina obyvateľstva má v prípade COVID-19 priebeh bez potrebnej hospitalizácie a namiesto toho, aby mohli títo ľudia ako-tak normálne fungovať, musia byť uväznení doma.
Výrazne ochromili systém škôl a škôlok, pričom deti ani ich rodičia v prípade ochorenia COVID-19 v nemocniciach spravidla nekončia.
Existujú celé rodiny, ktoré prekonali COVID-19 s ľahším či stredne ťažkým priebehom a bolo by úplne v poriadku, keby sa mohli navštevovať. Namiesto toho musia byť uväznené doma. To je absurdné.
Bratislavčania sú odkázaní na zopár miest v rámci pobytu v prírode, ktoré zvyknú zahusťovať a preťažovať, namiesto toho, aby sa mohli hýbať v rámci širšieho rádiusu.
Rodinám nie je umožnené chodiť na svoje chaty a chalupy, čo predstavuje z epidemiologického hľadiska riziko blízke nule.
Pričom v prípade anglickej mutácie koronavírusu, ktorá je infekčnejšia, a masového odmietania očkovania, sa dilema lockdownov či zodpovedného premorovania preklápa stále viac v prospech zodpovedného premorovania.
Ak v tomto čase má byť nejaký režim lockdownu, tak predovšetkým pre rizikové skupiny a pre tých, ktorí sa starajú o rizikové skupiny, aby boli chránené a aby nezapĺňali nemocnice.
Ľudia musia byť informovaní, čo majú robiť, aby v prípade záujmu výrazne znížili riziko nakazenia sa a štát by za tým cieľom mal prijať aj potrebné opatrenia. Väčšine spoločnosti, ktorá je ochotná riziko nakazenia sa podstúpiť, treba umožniť čo najnormálnejšie žiť.
Záver
Situácia s koronavírusom sa dynamicky vyvíja. S istým odstupom to reflektuje veda. A až následne vlády. Žiaľ, nie všetky či včas.
Anglická mutácia koronavírusu je doteraz stále veľkou neznámou. Vychádzali sme z doteraz všeobecne známych informácií, ktoré sa môžu ešte rôznym spôsobom korigovať. Rozhodne však platí, že niektoré mutácie môžu výrazne meniť premenné, na základe ktorých by mali byť prijímané opatrenia.
Z úvah, ktoré sme načrtli na základe doterajších informácií, vyplýva, že je namieste uvažovať aj o zásadnej zmene prístupu.
Rok 2020 bol v znamení toho, že vlády sa bezprecedentným spôsobom snažili manažovať vírusovú epidémiu. Stálo nás to obrovské peniaze, obrovskú zadlženosť, odkrajovanie si zo slobôd, ničenie celých podnikateľských segmentov, veľa spoločenského napätia a nervozity a vo výsledku aj tak dosť veľa životov.
O chvíľu možno v počtoch mŕtvych na milión obyvateľov prekonáme aj Švédsko, v ktorom kompetentní celý čas viac ľuďom vecne radia a výrazne menej ich obmedzujú.
Veľa nádejí sa vkladá do vakcín. Zatiaľ panuje optimizmus v tom, že niektoré schválené vakcíny si poradia s anglickou mutáciou. Pri novej africkej mutácii sú už náznaky skepticizmu.
Zdá sa, že rok 2021 bude plný zápasu o základné práva a slobody, z ktorých vlády ľuďom výrazne odkrojili a v panike z nových mutácií koronavírusu možno budú mať tendenciu ešte viac odkrajovať.
Ľudia budú asi sotva ochotní stráviť ďalší rok schovaní pod posteľou sledujúc zápas medzi vývojármi vakcín a koronavírusom s jeho novými mutáciami. Ľudia chcú a zároveň si zaslúžia čo najnormálnejšie žiť.