Holandský súd nariadil politikovi Thierrymu Baudetovi zo strany Fórum pre demokraciu, aby epidemiologické obmedzenia prestal prirovnávať k holokaustu, či už textovo alebo graficky.
Žalobu voči politikovi podali dve židovské organizácie a štyria ľudia, ktorí holokaust prežili.
Kvôli rozhodnutiu súdu musí Baudet zo svojich účtov na sociálnych sieťach do 48 hodín odstrániť príspevky, v ktorých sa takéhoto prirovnania dopustil.
V opačnom prípade mu hrozí pokuta 25-tisíc € za každý deň omeškania.
Baudet avizoval odvolanie sa.
Sudca argumentoval dosť zvláštne. Na jednej strane súhlasil s tým, že Baudet nemal v úmysle holokaust bagatelizovať, ale upozornil na to, že keď prenasledovanie Židov prirovnal Baudet k politickej reakcii na pandémiu, skúsenosti Židov tým bagatelizoval a vytvoril tak prostredie napomáhajúce šíreniu antisemitizmu.
Toto rozhodnutie súdu, ktorý okliešťuje slobodu prejavu, si zaslúži trochu úvah.
Prirovnávanie k holokaustu aj na Slovensku minimálne od októbra 2020
Aj na Slovensku sa stretávame zo strany odporcov protiepidemických opatrení s ich prirovnávaním k holokaustu. Takéto prirovnania zvyknú byť odsudzované či označované za hoaxy.
Prvé zreteľnejšie prirovnanie k holokaustu sa vyskytlo počas prvého plošného testovania antigénovými testami v októbri 2020.
Vtedy ľudia robili analógie medzi dlhými radmi čakajúcimi na výter, ale najmä pri modrom dokumente, ktorý na 10 dní výrazne zasiahol do rozsahu základných práv ľuďom, ktorí sa „dobrovoľného“ testovania nezúčastnili.
Tí bez modrého certifikátu s negatívnym výsledkom nemohli ísť napr. do obchodov ani do práce.
Už vtedy niektorí na protest používali na Facebooku šesťcípe žlté hviezdy.
Hoci plošné testovanie antigénovými testami mi prišlo nezmyselné a za hranou, prirovnávanie k holokaustu mi prišlo neadekvátne. Obmedzenie bolo jasne časovo ohraničené, rozsah pozbavenia práv bol iba minimálny oproti tým počas nacizmu a stačilo si vystáť rad a podstúpiť nepríjemný, no krátky zdravotný výkon, aby človek daných práv pozbavený nebol.
Ako sa však situácia za rok zmenila?
V prvom rade si treba ozrejmiť, že holokaust nie je presný výraz a dá sa chápať na rôznej úrovni v širšom aj užšom zmysle.
V tom najužšom ponímaní môžeme za holokaust považovať kremačné pece a spaľovanie zavraždených ľudí v nacistických koncentračných táboroch. Slovo holokaust aj súvisí vyslovene s pálením.
Ak sa holokaust asociuje niekomu práve s týmto, potom je pre neho prirovnanie protiepidemických opatrení k holokaustu mimoriadne nenáležité a spúšťa emotívnu reakciu.
V tom najširšom ponímaní však holokaust znamená všetko, čo vraždeniu ľudí nacistami predchádzalo vrátane spoločenskej ostrakizácie, vykresľovania niektorých ľudí ako bremeno či škodcov, ale tiež zbavovanie prirodzených, čiže základných ľudských práv – zvýšený dohľad nad nimi zo strany štátnych orgánov ap.
Protiepidemické opatrenia a spoločenská atmosféra sú však plné takejto reality.
Neočkovaní ľudia sú ostrakizovaní, vykresľovaní ako nezodpovední, ako ekonomické bremeno pre zdravotnícky systém, sú vykresľovaní ako pôvodcovia ekonomike škodiacich lockdownov a v krajnejších prípadoch ako vrahovia, ktorí rozsievajú smrtiaci vírus, lebo sa neočkujú alebo nenosia respirátory či rúška v súlade s vyhláškami ÚVZ.
Neočkovaní nielen na Slovensku sú zbavovaní základných ľudských práv a slobôd. Je im znemožnený prístup k rôznym službám či obchodom, aj napriek tomu, že s použitými respirátormi je riziko nakazenia sa znížené takmer na nulu. Sú de facto i de iure v bežnom živote diskriminovaní spôsobmi, aké nemajú za posledné desiatky rokov obdobu.
Nezaočkovaní sú nútení podstupovať pravidelné testovania, aby mohli chodiť do práce.
Zamestnávatelia tak prakticky začali vytvárať zoznamy neočkovaných, čo vyplýva z potreby preplácania testov, avšak zneužitie tohto kroku je prakticky isté, ako vyplýva aj z vyjadrení rôznych zamestnávateľov.
Ak sa pozrieme na vyhlášku z obdobia Protektorátu Čechy a Morava z roku 1940 (zdroj), analógie so súčasnými vyhláškami podpísané Jánom Mikasom, ktoré obmedzujú prístup k službám či obchodom nezaočkovaným osobám, sa vyslovene ponúkajú:
Rakúsko nedávno oznámilo, že zavedie povinné proticovidové očkovanie a kto ho odmietne a nezaplatí vysokú pokutu, skončí vo väzení.
Na Slovensku sa začal vyvíjať projekt MOVIR, ktorý má technologický potenciál stať sa mobilným koncentračným táborom, ktorý uzamkne nejakým spôsobom definovaných ľudí, napr. podľa statusu očkovania, na ich vlastnom dvore či v bytovom dome.
Toto všetko sú príklady, kde ťažko nájsť vhodnejšiu historickú analógiu ako dynamické nacistické okliešťovanie prirodzených práv rôznym skupinám, čo predstavuje holokaust v širšom slova zmysle.
A práve prirovnanie k holokaustu sa dá využiť ako dramatizačný manéver a podnietiť tak ľudí k zamysleniu, či protiepidemické opatrenia nie sú už voči niektorým skupinám za hranou.
Siahnuť na právo používať takéto prirovnanie, ako to urobil holandský súd, ukrajuje ľuďom, ktorým je neprimerane zasahované do ich prirodzených práv, z ich obranného arzenálu, čo ich robí ešte viac zraniteľnejšími.
V čom je legitímne a v čom nelegitímne prirovnávanie protiepidemických opatrení k holokaustu?
Rôzne analógie či paralely majú spravidla dve možné funkcie, ktoré sa môžu prelínať.
Môžu slúžiť na lepšie pochopenie problému v rámci nejakého výkladu. Napr.: Podstúpiť vyšetrenie antigénovým testom je ako podstúpiť vyšetrenie PCR testom, ale bez výteru z hrdla.
Často sú však analógie určitou formou manipulácie pri presviedčaní. Cieľom je, aby sa pozitívne či negatívne emócie, ktoré vyvoláva prirovnávaná vec, preniesli na daný objekt.
Sloboda prejavu znamená aj slobodu pre takéto prirovnania, ktoré sa môžu zdať či objektívne môžu byť manipulatívne. To by však malo byť predmetom argumentačných sporov a nie súdov vrátane prirovnaní k holokaustu.
V tomto smere je tiež zaujímavý koncept desiatich štádií smerujúcich ku genocíde, ktorý vyvinul Gregory H. Stanton (prezident Genocide Watch):
Ten sa zvykne používať na znázornenie znepokojivého smerovania voči neočkovaným.
Faktom je, že viaceré „štádia genocídy“ proti neočkovaným sa dajú považovať za naplnené.
Problémom tejto analógie sú najmä dva:
- Neprimeraná dramatizácia. Je prakticky isté, že neočkovaní nebudú nakoniec zabíjaní či vyhladení. V tom je základ manipulácie prirovnávania k holokaustu. Tiež je možné, že si mnoho provakcinačných fanatikov postupne uvedomí, že ich zaočkovanosťou sa od nezaočkovaných pre praktický život až tak líšiť nebudú vzhľadom na postupujúcu premorenosť a hmatateľný pokles účinnosti vakcín.
- Jednoduchá zmeniteľnosť statusu. Status očkovania sa dá relatívne ľahko a v pomerne krátkom čase zmeniť dostupným zaočkovaním sa zdarma na rozdiel od úradmi priradeného statusu etnicity na základe nemeniteľného pôvodu predkov.
Strašiť vyhladzovaním či zabíjaním neočkovaných je rozhodne neadekvátne, čo, samozrejme, neznamená, že je náležité to kriminalizovať či cenzurovať.
Na druhej strane sa pri kritike pozbavovania základných práv a slobôd nezaočkovaných prirovnávanie k holokaustu v širšom slova zmysle vyslovene ponúka a v rámci dramatizácie a upozorňovania na problém je rozhodne plne legitímne.
Záver
Holandský súd svojím rozhodnutím prejavil zámer zo slobody prejavu odhryznúť. Zakázať obetiam či kritikom protiepidemických opatrení používať prirovnanie k holokaustu je ďalším útokom na ich základné ľudské právo slobody prejavu – čiže iba ďalšie potvrdenie, že problém, o ktorom hovoria cez dramatizujúce symboly, existuje.
Holandský súd neochránil preživších historického holokaustu pred zneuctením, ale, naopak, prirovnanie k holokaustu v širšom slova zmysle urobil o niečo legitímnejším.
Rozsah obmedzovania práv nezaočkovaných osôb zatiaľ nedosahuje zďaleka takých rozmerov, ako sa to týkalo niektorých skupín v nacistickom Nemecku ešte pred vojnou.
Na druhej strane oproti nacistickému Nemecku napr. na Slovensku však ide o dosť výrazne vyššie počty ľudí, rádovo v desiatkach percent, ktoré týmito opatreniami trpia.
Pričom ako naznačil nedávny výskum, mnoho neočkovaných má úroveň imunity porovnateľnú so zaočkovanými, čiže rôzne formy diskriminácie časti tejto skupiny sú iracionálne a mali by tak byť aj právne neodôvodniteľné.