Kvalitné dáta sú základným nástrojom boja proti pandémii. Bez komplexných a dôveryhodných dát nemôžeme prijímať opatrenia, ktoré sú efektívne. Kvalitné dáta majú ale ešte aj jeden význam, ktorý nemusí byť na prvý pohľad zrejmý. Ide o ľudské práva.
Aktualizované 12.3.2022 o 15:20. Aktualizovali sme informácie o odpovede štátnych orgánov, ktoré prišli až po zverejnení článku.
Dáta a ľudské práva
V súvislosti s pandémiou COVIDu dochádza k masívnym zásahom do základných ľudských práv a slôbod. To samo o sebe nemusí byť zlé. Ústava umožňuje ich obmedzenie. To však musí mať jasne vymedzený a legitímny cieľ, smerovať k jeho naplneniu a byť primerané.
Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ sa dá určitý cieľ dosiahnuť miernejším opatrením (menším zásahom do ľudských práv), je neprípustné prísnejšie opatrenie.
Ochrana verejného zdravia je legitímny cieľ, no bolo by potrebné špecifikovať, čo presne sa má chrániť. Ide o zastavenie šírenia vírusu? Ide o zabezpenie pokračovania zdravotnej starostlivosti predídením preplnenia nemocníc? Alebo o zabránenie úmrtí v dôsledku COVIDu?
Cesty k naplneniu týchto cieľov, ale aj prípustné miery zásahov do ľudských práv na ich dosiahnutie môžu byť rôzne. Kľúčová je teda otázka primeranosti. Primeranosť je vždy o pomerovaní určitých rizík, ktoré ale môžu byť u rôznych skupín ľudí a pri rôznych aktivitách radikálne iné.
Je napríklad primerané zaviesť zákaz vychádzania aj pre ľudí pod 40 rokov? Alebo by mal byť stanovený len pre ľudí nad 65 rokov? Je primerané, aby výnimky z opatrení po očkovaní platili dlhšie ako po prekonaní COVIDu? Je primerané zaviesť iné režimy pre rôzne typy prevádzok? Pre ktoré a o koľko majú byť iné?
Na všetky tieto a podobné otázky môžu dať odpoveď len dáta. Ak na podporu uvedených opatrení neexistujú dostatočné argumenty podložené konkrétnymi dátami, môže ísť o svojvôľu moci a neopodstatnenú diskrimináciu.
V krátkodobom horizonte môže dáta nahradiť expertný odhad či princíp predbežnej opatrnosti. Po viac ako dvoch rokoch od objavenia sa nového koronavírusu a pri dlhodobom a plošnom obmedzovaní ľudských práv miliónov ľudí však už opatrenia musia stáť na konkrétnych číslach, inak sa ich legitimita znižuje či úplne stráca.
Práve relevantné dáta nám môžu ukázať hranicu medzi rozumnými, primeranými a s ústavou súladnými opatreniami a neoprávneným zasahovaním do ľudských práv; to môže v krajnom prípade napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu.
Aké dáta o pandémii teda máme na Slovensku k dispozícii? Sú dostatočne solídne, aby boli oporou opatreniam prijatým našou vládou?
Dáta na žiadosť
Cez žiadosti o slobodný prístup k informáciám (podľa zákona č. 211/2000 Z. z.) sme oslovili Ministerstvo zdravotníctva SR, Národné centrum zdravotníckych informácií, Úrad verejného zdravotníctva a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
- Žiadali sme o informácie o pozitívnych testoch na COVID, hospitalizáciách z dôvodu COVIDu (vrátane hospitalizácií na JIS a s použitím umelej pľúcnej ventilácie) a úmrtiach na COVID. Tieto informácie sme žiadali členené podľa veku, statusu prekonania, statusu očkovanosti, sprievodných komorbidít a pre všetky kombinácie a podkombinácie týchto faktorov.
- Ďalej sme žiadali informácie o spôsobe nakazenia. Chceli sme vedieť, koľko ľudí sa nakazilo napr. v exteriéri (bez rúška či s rúškom), koľko v škole, v obchodoch, koľko v práci či posilňovni. Vyžiadali sme si všetky údaje o spôsobe nakazenia a pomere ľudí s rôznymi spôsobmi nakazenia.
- Žiadali sme tiež informácie o všetkých podkladoch, na základe ktorých sa rozhodlo, že platnosť výnimiek z protipandemických opatrení, po prekonaní ochorenia je kratšia ako po očkovaní.
- Len ministerstvo zdravotníctva sme požiadali o zloženie Konzília odborníkov a Pandemickej komisie vlády SR a všetky zápisnice z ich stretnutí.
Uvedené orgány, pokiaľ by týmito informáciami nedisponovali, sú v zmysle infozákona povinné postúpiť žiadosť povinnej osobe (v zásade inému orgánu verejnej moci), ktorá informáciami disponuje, ak o nej vedia.
Nižšie uvádzame naše zistenia.
Čiastkové a nesystematické dáta
Vyššie uvedené inštitúcie zhodne uviedli, že drvivú väčšinu dát, ktoré sme žiadali, jednoducho nemajú.
Odkázali nás na stránku korona.gov.sk, grafy na stránke NCZI a na opendata inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva. NCZI nám doposlalo jeden súbor navyše o pozitívnych testoch a ich vzťahu k statusu očkovania. Dodali však, že „vzhľadom na iný zdroj údajov a rozdielnu metodiku výberu údajov“ nie je možné ich porovnávať s údajmi v grafoch NCZI o testovaní.
ÚVZ nám poslal excelový súbor s nejasnými popismi (nevysvetlené ani po našich otázkach), kde sa dalo okrem iného vyčítať, koľko pozitívnych testovaných bolo diagnostikovaných len Ag testmi a koľko potvrdených aj PCR testmi.
Na jednej strane je potrebné oceniť, že orgány verejnej moci sprístupňujú dáta aj vo forme názornej (grafy NCZI) aj vo forme primárnych dát (opendata). Grafy na stránke NCZI predstavujú veľký pokrok oproti štatistikám na korona.gov.sk, umožňujú filtrovanie podľa rôznych kategórií, podľa času aj škálovanie grafov.
Grafy NCZI sú názorné, ale len prehľadové a nedajú sa použiť na podrobnejšie analýzy a výpočty. Na to sú určené opendata (OD) inštitútu zdravotných analýz. V nich sme však nenašli všetky dáta, ktoré grafy NCZI prezentujú.
Na druhej strane je potrebné povedať, že uvedené dáta sú neúplné a dosť nesystematické. Uveďme si zopár príkladov:
- pozitívne PCR testy sú v OD členené podľa pohlavia, veku aj okresu; pri AG testoch členenie podľa pohlavia a veku nie je dostupné ani v OD ani v grafoch NCZI (členenie podľa očkovania pre PCR aj AG testy nám NCZI doposlalo v samostatnom súbore, ale v OD nie je);
- počet hospitalizovaných a prepustených pacientov v konkrétny deň je v OD členený podľa očkovania, veku a krajov, avšak v OD ani v grafoch NCZI vôbec nie je dostupné členenie podľa pohlavia;
- úmrtia sú v OD členené len podľa veku a pohlavia (v grafoch NCZI ani podľa toho), nie podľa statusu očkovania;
- ÚDZS uverejňuje aj informácie o úmrtiach podľa statusu očkovania, avšak sú dostupné len za október a november 2021;
- niektoré typy dát sú v OD členené geograficky podľa okresov (napr. testy, úmrtia), niektoré len podľa krajov (hospitalizácie);
- NCZI v grafoch uvádza hospitalizovaných podľa rôznych kategórií očkovania (napr. rozlišuje 1. dávku a nezaočkovaných), OD rozlišuje len očkovaných a neočkovaných;
- v grafoch NCZI sa v rámci kategórie „14_COVID-19 Podiel pozitívnych PCR a Ag testov plne zaočkovaných osôb“ nachádzajú aj nesúvisiace ukazovatele, napr. „počet hospitalizovaných osôb podľa vekových kategórií“, „zaočkovanosť obyvateľstva podľa vekových kategórií“.
V zásade by pre komplexné dáta v tejto oblasti stačili 4 tabuľky: pozitívne testy (rozdelené na AG a PCR), hospitalizácie, hospitalizácie s UPV a úmrtia. Každý riadok by bol jeden prípad a v stĺpcoch by boli uvedené: vek, pohlavie, status očkovania, status prekonania a napríklad okres (v prípade testovania typ testu).
Miesto toho, aby ministerstvo alebo NCZI vyprodukovali takéto jednoduché, zrozumiteľné, konzistentné a prehľadné dáta, z ktorých si každý vie dopočítať, čo potrebuje, ponúkajú desiatky rôznych tabuliek a grafov, z ktorých každá je iným spôsobom neúplná a je ťažké ich porovnávať.
Dáta o komorbiditách – vôbec nezbierame
Už od začiatku pandémie sa vie, že COVID ohrozuje hlavne chronicky chorých ľudí s ochoreniami ako vysoký tlak, cukrovka, obezita a pod.
Štúdie zo zahraničia ukazujú, že drvivá väčšina ľudí, ktorí COVIDu podľahnú, má jednu alebo viac komorbidít. Napríklad taliansky Národný inštitút zdravia v októbri 2021 vydal správu, podľa ktorej 97 % ľudí, ktorí na COVID zomreli, trpeli aspoň 1 komorbiditou.
Ak 97 % obetí COVIDu má nejaké komorbidity, znamená to, že smrtnosť u ľudí bez komorbidít je 30-násobne menšia. Ak je celková smrtnosť z prípadov odhalených testmi okolo 1,7 % (v súčasnosti je to však už oveľa menej vzhľadom na rastúcu imunizáciu), u ľudí bez komorbidít klesá pod jedno promile, čo je zhruba na úrovni chrípky (ak do smrtnosti chrípky zarátame celú populáciu, teda aj rizikovú populáciu).
Samozrejme platí, že aj pre nerizikových je COVID horší ako chrípka; avšak pre rizikových je chrípka horšia ako COVID pre nerizikových. Keď ani v ťažkej chrípkovej sezóne neprijímame lockdowny ani pre rizikových, prečo v prípade COVIDu prijímame lockdowny pre všetkých vrátane nerizikových?
Možno argumentovať, že bez prijatých opatrení by bolo absolútne číslo obetí COVIDu oveľa vyššie. Akiste zavretie všetkých ochráni pred nákazou viac ako zavretie len niektorých. Lenže spĺňa to požiadavku primeranosti? V rámci opatrení sa vylaďuje množstvo parametrov a mali by byť stáť hlavne na dátach, ktoré tu chýbajú.
Komunikovať súvis medzi komorbiditami a zdravotnými komplikáciami COVIDu, je dôležité aj preto, lebo uvádza COVID ako taký do dôležitého kontextu. Môže zabrániť neprimeranému strachu a rozšíriť informovanosť ľudí.
Všetky štyri oslovené úrady však zhodne uviedli, že informáciami o komorbiditách vo vzťahu ku COVIDu nedisponujú. Lockdowny však obmedzujú populáciu bez ohľadu na komorbidity. Bez relevantných dát občania nemajú ako kontrolovať primeranosť opatrení.
Pre kontext treba uviesť, že zozbieranie týchto informácií zrejme nie je triviálne. Diagnózy komorbidít sa nachádzajú v zdravotných kartách jednotlivých pacientov (spravidla u všeobecných lekárov, no niekedy ani tam nie sú všetky), ktoré však nie sú vždy digitalizované a integrované v jednom systéme s informačným systémom, ktorý zbiera údaje o COVIDe.
Zbieranie dát o komorbiditách je tak skôr úlohou pre samostatný vedecký výskum.
Na druhej strane existuje množstvo spoľahlivých výskumov zo zahraničia. Naše úrady by mohli vychádzať z nich, podobne ako to robia pri iných opatreniach. Neexistencia originálnych slovenských štúdií (čo je samo o sebe istým zlyhaním) neospravedlňuje vládu v tom, že komorbidity neberie vôbec do úvahy.
Dáta o prekonavších – vôbec nezbierame
O ťažkej prístupnosti dát však nemôžeme hovoriť v prípade prekonania. NCZI má informácie o pozitívnych testoch jednotlivých osôb. Na základe toho sú predsa vydávané COVID passy po prekonaní COVIDu.
NCZI teda vie jednoducho určiť, ktoré osoby COVID prekonali. Spárovať to s dátami o pozitívne testovaných je jednoduché. Prepojenie so štatistikami o hospitalizovaných aj mŕtvych je o niečo zložitejšie, ale v zásade rovnako náročné ako v prípade očkovania.
Napriek tomu sa ani v opendata ministerstva ani v grafoch NCZI vôbec nerozlišujú osoby, ktoré COVID prekonali a ktoré COVID neprekonali. Taktiež ÚZDS aj ÚVZ (aj NCZI a ministerstvo v odpovedi na žiadosť) nám potvrdili, že týmito dátami nedisponujú.
Štátne orgány opakovane komunikujú výhody očkovania, používajúc dáta z našich nemocníc. Poukazujú napríklad na to, že drvivá väčšina hospitalizovaných (okolo 80 %) aj zomretých (vyše 80 %) na COVID sú neočkovaní. A je faktom, že vakcíny pred ťažkým priebehom a smrťou výrazne chránia.
Jednostranná komunikácia výhod očkovania a zamlčiavanie výhod prirodzenej imunity však môže posilňovať pocit beznádeje a strachu v obyvateľstve (bez vakcín sa ľudia cítia bezmocne), ale tiež hraje do karát farmaceutických firiem. Komunikácia vlády by preto mala byť vyvážená.
Oplyvňuje to totiž základné naratívy riešenia pandémie. Musíme sa vo veľkom spoliehať na technické opatrenia a farmaceutické firmy a čakať na nové vakcíny, alebo sa populácia dokáže z väčšej časti s pandémiou vysporiadať prirodzeným spôsobom (vakcinácia a ochranné opatrenia tak budú vyhradené hlavne pre rizikových)?
Samozrejme, platí tiež, že vakcinácia sa spravidla spája s oveľa menšími rizikami ako prekonanie ochorenia (hoci u nerizikových sú obe tieto riziká veľmi nízke). Ak ale hovoríme A, treba hovoriť aj B.
Výskumy ukazujú, že prípady ťažkých priebehov či dokonca smrti po prekonaní sú extrémne zriedkavé. Keďže počet prekonavších (ale aj imunizovaných očkovaním) každým dňom rastie, legitimita opatrení stále slabne. Zohľadňuje to však vláda, keď o nich nemáme ani len dáta?
Sú rozdiely medzi očkovanými a prekonavšími opodstatnené?
Vakcinácia aj prekonanie ochorenia COVID-19 poskytujú istú mieru ochrany. Štátne opatrenia však dlhodobo zvýhodňujú očkovaných: dlhšou platnosťou úľav z opatrení, ale aj vyplácaním finančných odmien (očkovacia lotéria, priama platba, sprostredkovateľský bonus).
Je toto rozlišovanie opodstatnené?
MZSR, NCZI, ÚDZS aj ÚVZ sme sa pýtali, na základe čoho boli doby platnosti výnimiek z opatrení stanovené inak pre ľudí po prekonaní ochorenia a očkovaných. ÚDZS žiadosť preposlal na MZSR; NCZI žiadosť preposlalo na ÚVZ. MZSR neodpovedalo vôbec.
ÚVZ nám poslal odpoveď, kde uvádza závery štúdií, že u drvivej väčšiny prekonavších sa vyskytujú protilátky, približne po šiestich mesiacoch však dochádza k ich poklesu. Ďalej píše, že zo štúdii vyplýva, že vo všeobecnosti sa počas piatich až siedmich mesiacov potvrdzuje „ochranný účinok“ prekonania na úrovni 81 % až 100 %.
ÚVZ nepíše, ochranu voči čomu má na mysli (nakazenie, ťažký priebeh, hospitalizácia, smrť?). Keďže sa hovorí o protilátkach, pravdepodobne sa myslí ochrana proti nakazeniu.
Čo sa týka očkovaných, tu sa už ÚVZ neodvoláva na štúdie, ale odporúčania odborných organizácií ako WHO, ECDC, CDC, EMA a na návrh Konzília odborníkov.
Argumentácia ÚVZ je problematická. K poklesu protilátok totiž dochádza aj po očkovaní. Nehovoriac o tom, že podľa tejto štúdie 31,3 % seniorov nemalo žiadne detekovateľné protilátky ani po druhej dávke Pfizeru (viď aj tu). Podľa nedávneho výskumu účinnosť tretej dávky vakcíny zásadne klesá už po desiatich týždňoch. Podľa inej účinnosť vakcíny Janssen už po pol roku klesá na 13,1 %.
Pokiaľ by boli kľúčové protilátky, ako to, že mladý a zdravý prekonavší človek, ktorý preukáže vysokú hladinu protilátok, nebude mať výnimky z opatrení? Ale rizikový senior, ktorý je síce očkovaný, ale žiadne protilátky nemá, zvýhodnený bude?
Čo chráni lepšie – prekonanie alebo očkovanie?
Chráni naozaj očkovanie pred nákazou lepšie ako prekonanie? Viaceré argumenty to spochybňujú. Nemáme priestor ísť do hĺbky (problematike plánujeme venovať samostatný článok), preto odkážeme na niekoľko štúdií (tu, tu, tu, tu, tu; nie všetky boli recenzované).
Metaanalýza 9 štúdií, ktoré porovnávali imunitu po očkovaní a prekonaní prišla k týmto záverom: „Všetky zahrnuté štúdie zistili minimálne štatistickú ekvivalenciu medzi prirodzenou imunitou a imunitou získanou plným očkovaním; tri štúdie zistili, že prirodzená imunita je silnejšia.“ Táto metaanalýza zatiaľ neprešla recenzným konaním, no viaceré štúdie z nej áno.
Pozrime sa ešte do susedného Česka kde, na rozdiel od nás, údaje o prekonavších zbierajú. Z čísiel nakazených ((graf „Denní přírůstky“)) vidieť, že reinfekcií je minimum. Napr. za prvý januárový týždeň 2022 tvorili prekonavší 7,7 % infekcií, zatiaľ čo plne očkovaní až 46 %. Vzhľadom na pomer v populácii sa tak očkovaní nakazili takmer trikrát častejšie ako prekonavší (čo je zhruba v súlade so závermi izraelských štúdií tu a tu (zatiaľ nerecenzovaných)).
Ukážme si ešte graf, ktorý prezentovala česká virologička Hana Zelená a ukazuje počet pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti podľa statusu prekonania a očkovania:
Očkovaní neprekonavší mali viac ako 5-násobne vyššiu šancu skončiť na JISke oproti neočkovaným, ale prekonavším.
Takýto záver je však podporený aj jednoduchou úvahou. S prekonaním COVIDu sa totiž spája oveľa vyššie riziko smrti ako s očkovaním. Darwinisticky povedané, imunita z prekonania je dostupná len tým „silnejším“, zatiaľ čo imunitu z očkovaniu môžu získať aj tí „slabší“.
Nie je našou úlohou dokazovať, že prekonanie chráni rovnako alebo lepšie ako očkovanie. Ak chcú štátne orgány dlhodobo a výrazne obmedzovať ľudské práva státisícov ľudí, bremeno dôkazu je na nich.
Žiadny z oslovených orgánov však nedodal akékoľvek argumenty ani odkazy na štúdie, ktoré by ukázali, že očkovanie chráni lepšie ako prekonanie, či už ide o ochranu pred nákazou, ťažkým priebehom, hospitalizáciou alebo smrťou.
Prečo nezverejňujeme dáta o prekonavších?
Ako je vôbec možné, že napriek dlhotrvajúcemu znevýhodňovaniu prekonavších oproti očkovaným a vláda ani len nezverejňuje jednoduché porovnania: aký je podiel prekonavších vs. očkovaných na nakazených, ťažkých priebehoch a úmrtiach?
Podotýkame, že tieto dáta sa dajú ľahko získať, avšak zo strany vlády zjavne nie je záujem.
Prečo je tomu tak, že tieto dáta sa nezbierajú? Opýtali sme sa to opäť štvorice najpovolanejších.
NCZI uviedlo, že dáta zbiera podľa pokynov ministerstva. Ministerstvo uviedlo, že tieto dáta nemá, a preto nevie odpovedať; odkázalo nás na ÚVZ. ÚVZ uviedol, že v prípade tejto otázky nejde o žiadosť o slobodný prístup k informáciám; keď sme otázku poslali neformálne na oficiálny kontaktný mail, neodpovedali. ÚDZS uviedol, že žiadny zákon im neukladá povinnosť zbierať tieto údaje.
Máme vôbec nejaké dáta o spôsobe nakazenia?
Vládne opatrenia často rozlišujú medzi rôznymi prevádzkami a miestami. Niekedy dosť absurdným spôsobom, napr. od 19. januára 2022 sú knižnice otvorené v režime základ, ale kníhkupectvá len v režime OP.
Na našu žiadosť o „všetky informácie o mieste a spôsobe nakazenia“ sa ochorením COVID-19 od začiatku pandémie (napr. koľko ľudí sa nakazilo vonku bez rúšok, vonku s rúškami, v obchodných domoch a mimo obchodných domov, koľko s rúškom a koľko bez atď.) sme dostali nasledovné odpovede:
- ÚDZS celú žiadosť preposlal na ÚVZ,
- MZSR odpísalo, že týmito informáciami nedisponuje,
- NCZI na uvedené otázky neodpovedalo (podľa zákona musí byť informácie sprístupniť alebo uviesť dôvod nesprístupnenia, čo nespravilo),
- ÚVZ uviedol, že týmito informáciami nedisponuje.
Samozrejme platí, že pri správnom používaní rúška a respirátory do veľkej miery chránia pred nákazou (druhá vec je, aká časť ľudí ich používa správne). Je zjavné, že ak budú ľudia nosiť rúška, bezprostredne sa ich nakazí menej ako keď rúška mať budú. Lenže je to primerané?
Podobne môžeme povedať, že ak sa na diaľnici zníži maximálna rýchlosť zo 130 km/hod na 80 km/hod, bude menej obetí dopravných nehôd. Pri 60 km/hod by to bolo ešte menej. Do akej miery sa ale máme obmedzovať?
Majú byť rúška prikázané vo všetkých interiéroch? Aj tam, kde sa pohybujú prevažne nerizikoví (napr. deti v škole; učitelia sa môžu chrániť respirátormi a očkovaním, rizikoví členovia spoločnej domácnosti očkovaním) a na obede sú aj tak bez rúšok? Napríklad posilňovne sú síce rizikové z hľadiska nákazy, ale osadenstvo je spravidla nerizikové.
Otázku ale možno položiť aj inak. Ak, ako zistili vedci z inštitútu Maxa Plancka, správne nosené respirátory znižujú riziko nákazy takmer na nulu, prečo sa neotvoria všetky interiéry s podmienkou nosenia respirátorov?
Ďalším problémom je, že respirátory (podobne ako izolácia) nás síce z krátkodobého hľadiska pred nákazou chránia, ale z dlhodobého hľadiska, keďže sa nevystavujeme patogénom a necvičíme imunitný systém, sa imunita oslabuje. Po minuloročnom odmlčaní v mnohých regiónoch vyskočila chrípka v nevidanej sile. V nemocniciach končia dokonca aj deti s nádchou (písali sme o tom tu).
Ako nastaviť hranicu medzi krátkodobou a dlhodobou ochranou? Ako ju nastaviť pre rôzne miesta a rôzne skupiny? Práve pri hľadaní odpovedí na tieto otázky by nám pomohli dáta.
Pre objektivitu treba povedať, že na začiatku pandémie sa regionálne ÚVZ snažili zdroje nákazy trasovať (treba povedať, že za veľmi veľkého vypätia síl). V čase rozsiahleho komunitného šírenia je to ale už vlastne nemožné (isté dáta by však bolo možné odvodiť zo sebatrasovania).
Potom to ale treba otvorene priznať a vychádzať aspoň z tých dát, ktoré máme (o rizikovosti skupín, o cvičení imunity, sebatrasovanie). O vyššie uvedených scenároch by sa malo aktívne polemizovať, vychádzajúc z vedeckých štúdií a dát. Pri nastavovaní opatrení však toho nie sme svedkom; to sa deje maximálne netransparentne.
Aké dáta vôbec máme?
Ak to zhrnieme, máme dáta hlavne o vekovej štruktúre pozitívne testovaných, hospitalizovaných, hospitalizovaných na UPV a mŕtvych. Okrem toho máme dáta o úmrtiach podľa statusu očkovania za október a november 2021. Pozitívne testovaných vieme od roku 2021 odlíšiť aj podľa statusu očkovania.
Tieto dáta podrobnejšie spracujeme v samostatnej analýze. Stručne tu však vyberieme niekoľko dôležitých súvislostí (dáta do konca roku 2021, zdrojom sú vlastné prepočty z otvorených dát MZSR). Smrtnosť aj riziko hospitalizácie sú v skutočnosti nižšie, ako ich uvádzame, pretože vychádzame len z prípadov, ktoré boli zachytené testovaním; obe riziká zároveň stále klesajú vzhľadom na stúpajúcu imunizáciu.
Vo veku do 30 rokov zomrelo na COVID 48 ľudí; tvoria menej ako 0,3 % obetí; šanca úmrtia po pozitívnom teste je 0,01 %, teda 1 z 10 000. Ako je možné vôbec čo len uvažovať o zavedení OP režimu pre študentov vysokých škôl? Ľudí v jednom z najkrajších období života tak úplne neopodstatnene pripravujeme o možnosť riadne sa vzdelávať, ale aj kontaktovať s priateľmi a učiteľmi. (Pedagógovia sa vedia chrániť očkovaním, respirátormi, prípadne prednášať online.)
Vo veku do 45 rokov zomrelo 313 ľudí; tvoria menej ako 2 % obetí; šanca úmrtia po nakazení je 0,06 %, teda 1 z 1 660. Na Slovensku je viac ako 3 milióny ľudí v tejto vekovej kategórii, tvoria tak väčšinu obyvateľstva a značnú časť pracovnej sily. Bolo primerané celú túto skupinu, napriek relatívne nízkej smrtnosti držať niekoľko mesiacov zavretú v lockdowne?
U neočkovaných ľudí pod 60 rokov bolo v októbri až decembri 2021 riziko hospitalizácie po pozitívnom teste menej ako 2 %. U očkovaných ľudí nad 60 rokov to bolo viac ako 14 % (nad 50: vyše 8 %; nad 40: vyše 5 %).
Neočkovaní do 30 rokov majú 20-násobne nižšiu šancu hospitalizácie po pozitívnom teste (0,7 %) ako očkovaní nad 60 rokov (14,8 %). Napriek tomu majú očkovaní výhodnejší status ako neočkovaní. (Vzhľadom na nekompletnosť dát MZSR sme pri výpočtoch hospitalizácií podľa veku a očkovanosti museli spraviť viaceré predpoklady, preto ich treba vnímať iba ako hrubé odhady.)
Samozrejme, posudzovanie opatrení je komplexné. Hoci určité skupiny majú nízku mieru hospitalizácie či smrtnosť, pri rádovo vyššom počte nakazených by aj to mohol byť problém. Nech sa však na to pozeráme akokoľvek, nezohľadňovanie rizikovosti pri opatreniach pôsobí evidentne ako neopodstatnená diskriminácia.
Netransparentné komisie
S nástupom pandémie COVIDu sa v rukách odborníkov z odborov ako hygiena či epidemiológia koncentruje väčšia moc ako kedykoľvek predtým. Formálne majú len poradnú funkciu a vláda nie je povinná sa ich odporúčaniami riadiť. Zásadne však ovplyvňujú pandemickú politiku, ale aj verejný diskurz a verejnú mienku, preto by mali vystupovať transparentne.
Konzílium odborníkov
Problematiku netransparentného Konzília odborníkov sme spracovali v samostatnom článku. Ide o komisiu odborníkov na ministerstve zdravotníctva, ktorý majú silný hlas pri prijímaní protipandemických opatrení.
Ministerstvo však odmieta uviesť, kto sú jeho členovia a sprístupniť zápisnice z ich stretnutí. Niekoľko našich žiadostí o prístup k informáciám bolo úplne ignorovaných (čo je v rozpore so zákonom), v iných sa ministerstvo odpovedi vyhlo, pričom pri vybavovaní žiadostí nedodržalo zákonný postup, napr. neuviedlo žiadny zákonný dôvod nesprístupnenia informácie (viac info tu).
Konzílium odborníkov komunikuje obvykle formou nepodpísaných „vyhlásení“ na stránke ministerstva, kde neuvádza odkazy na akékoľvek štúdie či dáta. To mu však nebráni navrhovať aj značne sprísňujúce opatrenia pre milióny ľudí, napr. diskrimináciu neočkovaných. Za to sa dostalo pod kritiku aj analytikov z platformy Dáta bez pátosu:
„Ale po 2 dňoch zasadania skupinky ľudí, ktorí si hovoria konzílium a nie je medzi nimi ani jeden sociológ, psychológ, psychiater, dátový analytik, matematik alebo ekonóm sme sa útržkovite dozvedeli pár VÝROKOV. Žiadne surové, ale ani spracované dáta, žiadna tabuľka, žiaden graf, nič. Kecov už bolo ale dosť. Nie sme ovce a zaslúžime si slušne prezentované zistenia, závery a odporúčania.“
Ústredný krízový štáb
Už v lete 2020 košický mestský poslanec Robert Schwarcz na základe infožiadosti zistil, že neexistujú žiadne záznamy z rokovaní ústredného krízového štátu, napriek tomu, že štatút štábu o nich priamo hovorí.
Pandemická komisia
Podobne je na tom Pandemická komisia vlády SR. Jej zloženie je síce verejne známe (dané jej štatútom), ale nie sú k dispozícii žiadne zápisnice z jej stretnutí. Podľa štatútu má komisia z každého stretnutia vyhotovovať zápisnice, ministerstvo nám ich však nesprístupnilo. Uviedlo len, že všetky dokumenty týkajúce sa pandemickej komisie sú na tomto linku. Tam sa však žiadne zápisnice nenachádzajú, iba uznesenia. Štatút pritom vyslovene rozlišuje medzi uznesením a zápisnicou.
Absurdným paradoxom je, že hoci aj samotné zasadnutia Pandemickej komisie vlády sú netransparentné, zdá sa, že dohadovanie opatrení sa deje aj mimo nich, teda ešte menej transparentne.
Keď bola Pandemická komisia v lete 2021 kritizovaná, že sa už dva mesiace nestretla, jej členka, epidemiologička Katarína Naďová, sa pre Webnoviny vyjadrila, že „oficiálne stretnutia natoľko dôležité nie sú“. Je presvedčená, že „jej kolegovia situáciu pozorne sledujú a komunikujú medzi sebou aj bez zvolaných zasadnutí“. „Je to na ich zvážení, zrejme to vyhodnotili tak, že sa nemusia stretávať,“ citujú ju Webnoviny.
Analýza o povinnom očkovaní
Samostatnou kapitolou je na pokyn vlády vypracovaná analýza, ktorá argumentuje, že je možné zaviesť plošné povinné očkovanie proti COVIDu a náš právny poriadok to pripúšťa. Analýza necituje ani jedinú vedeckú štúdiu, neobsahuje ani mená autorov. Obsahuje zásadné chyby v základných predpokladoch. Ministerstvá, ktoré ju vypracovali, nám mená autorov nesprístupnili ani po opýtaní. Bližšie sme sa téme venovali tu.
Možnosť verejnej kontroly rozhodovania o závažných opatreniach tak klesá prakticky na nulu.
Záver
Cieľom tohto článku nie je spochybniť nebezpečenstvo koronavírusu pre časť obyvateľstva, ani to, že určité opatrenia, hlavne v ťažkej situácii, sú namieste (napr. na zabránenie nákazy u zraniteľných ľudí z rizikových skupín pred tým, ako mali možnosť sa očkovať).
Cieľom tohto článku bolo zistiť, či orgány, ktoré rozhodujú o plošných a dlhodobých opatreniach, majú dostatočné dáta, ktorými by odôvodnili tieto zásahy do ľudských práv v takej miere, v akej sa dejú a zároveň nastoliť diskusiu o dôležitých témach.
Dodržiavanie ľudských práv by v právnom štáte malo byť normou, nie výnimkou. Ak chce štát plošne a dlhodobo obmedzovať ľudské práva, musí sa to zakladať na solídnych argumentoch.
Pri obmedzovaní ľudských práv je bremeno dôkazu na tom, kto ľudské práva obmedzuje, nie na tom, kto sa pred ich obmedzovaním bráni.
Ako sme si ukázali v našej analýze, dáta, ktoré nám štátne inštitúcie predložili, nepostačujú na dostatočné odôvodnenie viacerých opatrení:
- plošný charakter opatrení bez ohľadu na rizikové faktory ako vek či komorbidity,
- nerovné zaobchádzanie medzi zaočkovanými a prekonvašími,
- rôzne ďalšie opatrenia (napr. retroaktívne neuznávanie AG testov ako dokladu o prekonaní, OP režim pre VŠ študentov, zrušenie karantény pre očkovaných (v súčasnosti už neplatí), rozdiely medzi niektorými prevádzkami).
Štátne orgány si akoby zvykli, že môžu ľuďom obmedzovať ich práva a tieto obmedzenia prakticky kedykoľvek meniť bez konkrétnych argumentov, čo je veľmi problematický – a v právnom štáte úplne nemysliteľný – trend.
Poznámka: Ministerstvo zdravotníctva, Národné centrum zdravotníckych informácií, Úrad verejného zdravotníctva aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sme po zverejnení článku kontaktovali a poslali im link na článok s tým, že ak chcú naň reagovať, ich reakcie k článku doplníme. Ani jedna z oslovených inštitúcií neodpovedala.
Zdroj ilustračného obrázku: Slovak Spectator