Dvojitý meter Penta a Blaha a v čom má Blaha pravdu

V médiách sa dnes objavila informácia, že súd predbežným opatrením nariadil Ľubošovi Blahovi „zmazať nepravdivé statusy o Esete“. Blaha sa vyjadril, že zatiaľ mu takéto opatrenie doručené nebolo, ale keď bude, bude ho rešpektovať. Podľa publikovaných informácií zatiaľ nevieme, či a ktoré konkrétne tvrdenia súd označil za nepravdivé. Podľa SME majú byť problematické „tvrdenia o údajnom ovplyvňovaní volieb firmou Eset“. Dovolím si k tejto situácii uviesť zopár postrehov.

Penta a Blaha – dvojitý meter

Aktuálnu situáciu možno porovnať s tým, keď súd v roku 2012, tiež predbežným opatrením, zakázal Tomovi Nicholsonovi publikovať knihu Gorila. To v tom čase spôsobilo všeobecné pohoršenie, ku ktorému sa pridali aj médiá hlavného prúdu. Lukáš Fila z Denníka SME to označil za „šialenstvo“. Rozhodnutie bolo neskôr zrušené a kniha vyšla.

V prípade Blahu však médiá hlavného prúdu podobné rozhorčenie neprejavujú a o veci iba stroho informujú.

Blaha má v mnohom pravdu

Nemusíme súhlasiť s tým, čo Blaha hovorí, ani so štýlom jeho prezentácie. Osobne vôbec nesympatizujem s často veľmi jednostrannou prezentáciou, výsmechom a nálepkovaním oponentov (slniečka, liberálne kobylky a pod.).

Aj keď treba jedným dychom dodať, že podobný expresívny slovník používajú aj novinári hlavného prúdu („svine“, „hajzli“, „smradi“, „špicli“, „debil“, „spláchnuť do záchoda“) alebo umelci na Pohode, nehovoriac o stránke ZOMRI.

Aj keď som nevidel všetky Blahove videá, neprekvapilo by ma, keby sa tam objavilo aj hrubé zavádzanie či dokonca priamo nepravdivé tvrdenia.

V jadre toho, čo tvrdí, má však Blaha v mnohom pravdu. Skúsme si to zhrnúť.

Majitelia Esetu sú naozaj oligarchovia, ktorí ovplyvňujú voľby

Po prvé, je jasné, že majitelia Esetu sú oligarchovia. Napĺňajú štandardnú definíciu tohto termínu: patria medzi najbohatších podnikateľov v štáte, majú aktivity vo viacerých oblastiach, ktoré synchronizujú tak, aby ovplyvnili politiku. Miroslava Trnku z Esetu označil za „oligarchu“ aj Tomáš Profant, prispievateľ do SME. Podrobne som to rozoberal v článku „Sú majitelia Esetu oligarchovia?“.

Po druhé, je jasné, že majitelia Esetu ovplyvňujú voľby. Financujú politickú stranu a kandidátov v prezidentských či komunálnych voľbách. Financujú mimovládky, ktoré robia politické projekty v témach, ktoré úzko súvisia s voľbami (boj proti korupcii, proti dezinformáciám a pod.). Sú väčšinovými vlastníkmi média (Denník N), ktoré dáva disproporčný priestor názorom favorizujúcim politické strany ako PS/Spolu či Za ľudí a sú ostro kritické voči Smeru, SNS a ĽSNS.

Zdá sa navyše, že k politikom PS (napr. Zuzana Čaputová, Ivan Štefunko) je menej kritický ako k iným, pričom Čaputovú doslova oslavuje.

Ak toto všetko nie je ovplyvňovanie volieb, tak potom neviem, čo by ním mohlo byť.

Je to, samozrejme, v súlade so zákonom. Rovnako je ale v súlade so zákonom kriticky na to poukazovať.

Spolupráca majiteľov Esetu s americkými tajnými službami je iba hypotézou, ale odôvodnenou

Po tretie, podozrenia na spoluprácu majiteľov Esetu s americkými tajnými službami tu sú a majú svoje rácio. Zdôrazňujem, že sú to naozaj len podozrenia, pretože máme iba indície, nie dôkazy.

Vymenujme si ich:

  • už niekoľko rokov podporujú majitelia Esetu politikov, ktorých sú v ich zahraničnopolitickej orientácii jednoznačne proamerickí (a protiruskí) ako Progresívne Slovensko či Andrej Kiska,
  • angažujú sa v témach, ktorých dôležitosť zdôrazňuje americká ambasáda (boj proti korupcii, boj proti dezinformáciám) a ich mimovládky s ňou majú spoločné projekty (napr. Checkbot),
  • nadácia Eset podporuje politické mimovládky, ktoré financovali aj oligarchovia z USA, napr. VIA IURIS, Pontis, NOS atď.,
  • traja majitelia Esetu sú väčšinovými vlastníkmi média Denník N, ktorého postoj je silne protiruský a podporuje vyššie uvedených politikov,
  • Eset dosiahol v USA veľké obchodné úspechy a bol dodávateľom bezpečnostných systémov pre verejnú správu v USA,
  • za svoje projekty v bol aj ocenený v Bielom dome,
  • ruské ministerstvo zahraničných vecí sa vyjadrilo, že Eset (a iné západné IT firmy) má „silné väzby“ s CIA a NSA.

Aj keď chýbajú jasné dôkazy, vysloviť hypotézu, že Eset možno spolupracuje s americkými tajnými službami, by rozhodne malo byť v demokratickej spoločnosti prípustné.

V hlavnom prúde stačia oveľa slabšie dôkazy na to, aby ste boli označení za „ruského agenta“ (napr. Peter Schutz – „Kto vidí v Rusku partnera, je padnutý na hlavu alebo agent Kremľa“, iné prípady: zdroj, zdroj, zdroj).

Záver – pokračujúca politizácia súdov

Pokiaľ Blaha skutočne uviedol na adresu Esetu nepravdivé tvrdenia, mal by ich opraviť. To je korektné.

Ukázali sme si však, že hoci mohol uviesť konkrétne nepravdy (aj klamstvá), v mnohom – a tom podstatnom – má pravdu.

So štýlom jeho prezentácie súhlasiť nemusíme, na expresivitu a aj istú aroganciu však má právo. Bežne ju vykazujú aj iní politici či novinári.

Dovolím si však tvrdiť, že tu ide o niečo viac, ako len o korekciu niekoľkých neprávd, ktoré Blaha mohol povedať. A síce o postupné okresávanie slobody slova, ktorého sme čoraz viac svedkami.

SME napísalo: „Súdnu žalobu spoločnosť Eset podala, pretože Blaha vo svojom facebookovom profile Eset kritizoval a jej majiteľov označoval za oligarchov, ktorí vlastnia médiá a platia viacerých politikov.“ To všetko sú však legitímne kritiky, ktoré sú v jadre pravdivé.

V hlavnom prúde dnes často počujeme volania po „očiste súdov“. Ktorá sa vraj, vďaka prebiehajúcim procesom okolo kauzy Kočner, konečne postupne začína.

Zároveň sme však svedkami alarmujúceho vzostupu reakcií štátnych orgánov na prejavené názory: Fico, Rostas, Mazurek, Havran a teraz aj Blaha.

Expertka PS/Spolu na extrémizmus Irena Biháriová, ocenená policajnou jednotkou NAKA, sa nedávno chválila, že špeciálna jednotka polície, ktorej zriadeniu napomáhala, za pár mesiacov „odhalila“ desiatky extrémistických trestných činov na internete. Dovtedy to boli zhruba jeden alebo dva ročne.

Je dôležité proces s Blahom vidieť aj v kontexte tohto vývoja.