V médiách sa dnes objavila informácia, že súd predbežným opatrením nariadil Ľubošovi Blahovi „zmazať nepravdivé statusy o Esete“. Blaha sa vyjadril, že zatiaľ mu takéto opatrenie doručené nebolo, ale keď bude, bude ho rešpektovať. Podľa publikovaných informácií zatiaľ nevieme, či a ktoré konkrétne tvrdenia súd označil za nepravdivé. Podľa SME majú byť problematické „tvrdenia o údajnom ovplyvňovaní volieb firmou Eset“. Dovolím si k tejto situácii uviesť zopár postrehov.

V septembri som mal nastúpiť ako interný doktorand na Slovenskej akadémii vied. Hoci som bol právoplatne prijatý, môj nástup na štúdium bol zmarený. Mám dôvodné podozrenie, že to súviselo s mojimi politickými názormi a občianskymi aktivitami. Tu som sa rozhodol zhrnúť fakty.

Ten istý týždeň, v ktorý novinárka SME Soňa Jánošová absurdne prisúdila zodpovednosť za brutálne znásilnenie a usmrtenie Violy Macákovej aj konzervatívcom, sa niektorí slovenskí liberáli „vyznamenali“ opäť. Nepáči sa im, že Denník N vydal knižný rozhovor redaktora Karola Sudora s konzervatívcom Vladimírom Palkom.

James Flynn je jedným z najznámejších výskumníkov v oblasti inteligencie. Práve po ňom je pomenovaný známy Flynnov efekt, ktorý hovorí o tom, že v priebehu 20. storočia sa v mnohých krajinách zvýšilo IQ, ako ho merajú inteligenčné testy.

Rozsudok, ktorý nad Milanom Mazurekom vyniesol Najvyšší súd, prispeje k tomu, že médiá, akademici a iní aktéri verejnej diskusie sa budú ešte viac vyhýbať kontroverzným témam. Nejde o dobrú prognózu pre slobodu prejavu na Slovensku.

Michal Kaščák hovorí, že festival Pohoda je „oslavou slobody“. Z toho by sme mohli predpokladať, že pri výbere hostí a pozvaných umelcov nebude zohrávať úlohu to, aké politické názory zastávajú. Skôr naopak, pravdepodobne by sme očakávali skôr pestrú zmes rôznych názorových prúdov, ktoré spolu vedú otvorenú diskusiu. V poslednom rozhovore pre SME hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák však na rovinu povedal, že je to inak. Paradoxne, napriek tomu odmieta tvrdenia o spolitizovanosti festivalu.

Facebook už od svojich začiatkov mazal závadný obsah, pričom kritériá tohto procesu dlho neboli verejne známe. Po výzvach na stransparentnenie v apríli 2018 zverejnil „Normy komunity“ – dovtedy vnútorné smernice, ktoré určujú, aký typ obsahu Facebook pripúšťa a aký má byť zmazaný. Tieto normy sú, žiaľ, miestami formulované veľmi nešťastne a otvárajú dvere cenzúre politicky nekorektného obsahu, čo sa už dialo a stále sa deje.

Facebook je najvplyvnejšou sociálnou sieťou a v rámci západných krajín má v tomto sektore takmer monopol. Štatistiky ukazujú, že väčšina používateľov ho používa na získavanie správ o spoločenskom dianí. Je preto kľúčové, aký postoj Facebook zaujme k moderovaniu obsahu, lebo tým ovplyvní celosvetové trendy. V článku zhŕňam skúsenosti, ktoré ukazujú, že, žiaľ, ideologická cenzúra sa na Facebooku vyskytuje a jeho špičky proti nej nezaujali jasné stanovisko.

Ešte koncom roka 2016 podalo 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh na Ústavný súd SR, v ktorom tvrdili, že niektoré ustanovenia Trestného zákona o tzv. nenávistných prejavoch sú v rozpore s ústavou. Včera sa Ústavný súd SR stotožnil s ich argumentáciou a vyhlásil protiústavnosť týchto pasáží. Rozhodnutie je definitívne a predmetné pasáže stratili účinnosť; nemožno na ich základe nikoho stíhať ani súdiť.

Národná rada Slovenskej republiky práve rokuje o návrhu predsedu SNS Andreja Danka: uznesení, ktorým sa „spresňuje definícia antisemitizmu“. Ide o prijatie definície, s ktorou už vyslovili súhlas viaceré medzinárodné inštitúcie. Prijatie tohto uznesenia by predstavovalo zbytočný krok, ktorým by sa ešte viac etablovalo, že obmedzovanie slobody prejavu je normálne. Ukážme si, v čom konkrétne je toto uznesenie škodlivé.

Minulý týždeň sa na Youtube objavilo video Mladá Slovenka o multikulturalizme. 17-ročná gymnazistka Lívia v ňom vyjadruje svoje kritický postoj voči multikulturalizmu. Za prvý týždeň zverejnenia dosiahlo len na Youtube viac ako 158 000 pozretí a vyžiadalo si tak odpoveď mainstreamu. Ten je v rozpakoch, lebo Lívia nezapadá do stereotypu „extrémistu“, hlása však názory, ktoré sú už bežne častované ako „xenofóbne“. Pozrime sa spoločne na Líviino video a niektoré reakcie z hlavného prúdu.

Sudca Najvyššieho súdu a prezidentský kandidát Štefan Harabin je známy ostrou kritikou boja proti extrémizmu. Pred dvoma rokmi odmietal sprísnenie protiextrémistickej legislatívy z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej ako protiústavné. Bol to však on, kto pred deviatimi rokmi v rovnakej funkcii zaviedol trestné činy extrémizmu do slovenského Trestného zákona.

V roku 2017 publikoval Tibor Eliot Rostas v mesačníku Zem & vek článok Klin Židov medzi Slovanmi. Kvôli tomuto článku bolo začaté trestné stíhane a Národná protiteroristická agentúra si objednala znalecký posudok od prof. Jany Plichtovej z Univerzity Komenského, ktorý Zem & vek zverejnil. Poukazujeme na niekoľko skutočností spochybňujúcich tento posudok.

V posledných dňoch sme sa v médiách dočítali o masovom rušení kont a účtov rôznych nacionalistických či „extrémistických“ organizácií. Aj keď oficiálnym účelom týchto zásahov je chrániť spoločnosť pred nenávisťou, upozorňujeme na to, že sú diskriminačné a potenciálne nebezpečné.

James Damore, jeden zo špičkových inžinierov Googlu, prišiel o zamestnanie kvôli niekoľkostranovému internému dokumentu, ktorým chcel, paradoxne, spoločnosti pomôcť. V ňom uvedené tvrdenia totiž odporovali politickému presvedčeniu vedenia spoločnosti.

Dňa 17. mája 2016 bol v Poľsku zatknutý Mateusz Piskorski, predseda poľskej politickej strany Zmiana. Piskorski bol zatknutý počas medzinárodnej akcie európskych tajných služieb pred summitom NATO vo Varšave, ktorý sa konal v júli 2016. V rámci tejto akcie sa európske tajné služby zaujímali o viacerých politikov a aktivistov, ktorí sa chystali protestovať proti summitu NATO.