Politickí mimovládkari, bojovníci proti dezinformáciám či rôzni „liberálni“ politici sa často označujú za ochrancov demokracie. Ak sa však pozrieme na ich slovník a výrazové prostriedky, miestami cítime nápadnú podobnosť s časmi totality. V tomto článku sme pripravili výber toho „najlepšieho“ z hesiel, ktoré sa tvária demokraticky, no mentálne nás vracajú pred rok 1989.

Tibor Eliot Rostas bol odsúdený na finančný trest 4 000 eur za zverejnenie článku „Klin židov medzi Slovanmi“. Bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, čo je jeden z trestných činov extrémizmu. Rozsudok je právoplatný, už sa nemožno odvolať.

Konzervatívny poslanec Tomáš Taraba zverejnil fotografiu Emmy Čaputovej z módnej prehliadky, ktorá predtým obletela množstvo médií, s nasledovným komentárom: 

„Po včerajšom dni vieme, že máme na Slovensku novú top modelku.“

Slovinský premiér Janez Janša zverejnil tweet s obrázkom, kde niektorých európskych poslancov označil za „Sorosove bábky“. Niekoľkí z nich sú súčasťou komisie, ktorá má preveriť, či je v Slovinsku dodržiavaná sloboda médií. Viacerí predstavitelia EÚ Janšu ostro kritizovali. Množstvo týchto negatívnych vyhlásení odznelo v hlavnoprúdových médiách, obvykle nekriticky opakujúcich rôzne nálepky (napr. tu, tu, tu, tu, tu).

Pavol Hardoš, ktorý je členom komisie Konšpirátori.sk a píše aj pre SME, spolu s filozofom Matejom Cibíkom napísali článok „Konšpiračné teórie a rozumný pluralizmus“. Článok vyšiel v prestížnom vedeckom časopise European Journal of Political Theory. Autori v ňom argumentujú, že konšpiračné teórie istého typu ohrozujú demokraciu, a preto má štát právo proti nim zasiahnuť. Kritériom pre obmedzenie šírenia pritom nemá byť nepravdivosť teórií, ale to, že „podkopávajú liberálnodemokratické ideály vzájomného rešpektu, slobody a rovnosti“. Článok vyšiel z grantu podporeného financiami Európskej únie a štátneho rozpočtu SR.

Facebook oznámil, že plánuje čiastočne obmedziť zobrazovanie politického obsahu. Chce zmeniť algoritmy, podľa ktorých sa používateľom zobrazujú články v ich newsfeede, aby sa ľuďom zobrazovalo menej politického obsahu. Práve to, čo sa zobrazí v newsfeede, do veľkej miery určuje pozornosť používateľa a aj to, na čo sa preklikne ďalej.

Nedávno Najvyšší súd ČR zamietol žalobu kardinála Dominika Duku. Ten žiadal od divadelníkov ospravedlnenie za divadelné hry „Naše násilí, vaše násilí“ a „Prokletí“ od chorvátskeho režiséra Olivera Frljiče. V nich dochádzalo k hanobeniu minimálne jedného náboženstva i českej identity.

Spisovateľ Jozef Hajko na konzervatívnom Denníku Štandard publikoval komentár, v ktorom volá po rozpustení Komunistickej strany Slovenska. To, že konzervatívci volajú po prísnejšom aplikovaní zákonov, ktoré obmedzujú politické slobody občanov, však nie je rozumné. Veľmi ľahko sa im to môže vrátiť.

Včera bolo medializované, že publicista Eduard Chmelár a poslanec za SMER-SD Ľuboš Blaha nebudú ďalej pracovať na vysokej škole Akadémia Policajného zboru. Dotknutí hovoria o politickej čistke, resp. o útoku na nepohodlných intelektuálov, keďže obaja patria ku kritikom súčasnej vlády. Problém je však hlbší.

Na Facebook vyvíja tlak aj EÚ, aj USA. Zuckerberg prisľúbil súčinnosť. Líder britských labouristov Keir Starmer dokonca navrhol pokuty pre sociálne siete, ak nie sú schopné zmazať dezinformácie.

V roku 2018 mimovládna organizácia Alliance of Democracies uskutočnila rozsiahly prieskum o vnímaní demokracie v desiatkach krajín. Výsledky boli značne znepokojivé. Ľudia v demokratických krajinách majú pocit, že politici ich hlas nepočúvajú, vlády nekonajú v ich záujme a médiá im nedávajú vyvážené informácie. Tretina až polovica občanov v demokratických krajinách má pocit, že svoje nepopulárne názory nemôžu slobodne vyjadriť. Vo väčšine parametrov, paradoxne, vyšli lepšie krajiny považované za nedemokratické. Výsledky však treba interpretovať opatrne.

Pri verejných vypočúvaní kandidátov na funkciu generálneho prokurátora vyšlo na svetlo viacero zaujímavých skutočností. Vzhľadom na náš dlhodobý záujem o témy súvisiace so slobodou prejavu stojí za pozornosť vyjadrenie Tomáša Honza, jedného z kandidátov a zároveň prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ukazuje, že sa pri stíhaní údajných extrémistických výrokov riadi dvojitým metrom.

Vláda pripravila dokument s názvom „Koordinovaný mechanizmus odolnosti Slovenskej republiky voči informačným operáciám“. Momentálne je predložený do medzirezortného pripomienkového konania, teda ešte nebol schválený, možno však očakávať, že sa presadí bez významnejších zmien. V tomto článku sa bližšie pozrieme na jeho obsah a zhodnotíme ho.

Jedným zo znakov totalitných režimov je, že ľudia sa boja represívnych zložiek. Humor na ich účet je neprípustný. Ľudia si dávajú pozor na to, čo hovoria. V strachu z potenciálneho trestu, ktorý môže prísť, radšej sklopia zrak a sú ticho. Režím to okázalo prezentuje ako víťazstvo spravodlivosti. Nedávne udalosti ukazujú, že tieto javy sú aj na Slovensku čoraz častejšie.

Špecializovaný trestný súd včera odsúdil Mariana Kotlebu za trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na štyri roky a štyri mesiace nepodmienečne. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. To, čo Kotleba spáchal, bolo odovzdanie finančného daru rodine so zdravotne postihnutým dieťaťom vo výške 1 488 €. 

Projekt www.konspiratori.sk je jedným z prvých „čiernych zoznamov“ stránok s pochybným obsahom na slovenskom internete. V hlavnoprúdových médiách je prezentovaný takmer výhradne pozitívne, čo ho stavia do pozície určitej autority. Z tohto dôvodu je však potrebné ukázať si aj jeho „odvrátenú stranu“.

V rámci naokolo prebiehajúcej informačnej vojny sa okolo nás vyskytuje mnoho manipulácií. Vyskytujú sa takmer vo všetkých médiách, hlavnoprúdových aj alternatívnych. Ak sa chceme priblížiť k poznaniu skutočného stavu vecí, je dôležité tieto manipulácie spoznať, odhaliť a brániť sa voči nim. V tomto článku si bližšie popíšeme manipulácie používaním pojmov.

Súčasná doba je zložitá a plná manipulácií. Často neviete, kto za kým stojí, kto koho platí a aké môže mať skryté záujmy. Je preto dobré odkrývať rôzne prepojenia a konflikty záujmov. Sami sme na viaceré – často v hlavnom prúde – opakovane poukazovali (napr. tu, tu alebo tu).

V súčasnosti si v médiách či na internete prečítame takmer čokoľvek a často aj rozhľadenejší čitateľ má problém rozoznať pravdu od manipulácie a lži. Osveta v boji proti vysloveným dezinformáciám a hoaxom je preto dobrá (a vôbec nie nová) vec. Dôležité je hlavne rozlišovať medzi jednoznačnými nepravdami, zavádzaním a jednoducho iným názorom. V súčasnosti vyhlásený boj proti dezinformáciám však tieto atribúty často nespĺňa, čo vidno aj zo spôsobu, akým sa sformoval. V tomto článku si ukážeme jeho širší kontext a možné prognózy ďalšieho vývoja.

Bo Winegard bol ešte pred pár dňami odborným asistentom (assistant professor) psychológie na Marietta College v Ohiu, USA. Jeho úväzok však nebol predĺžený, teda bol de facto prepustený zo zamestnania. Pravdepodobne pre jeho názory.