Koncom marca 2019 prijal Európsky parlament uznesenie o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe. Hlasovalo zaň 81 % prítomných poslancov a malo podporu naprieč všetkými frakciami okrem Európy národov a slobody (ENF). Uznesenie obsahuje viaceré kontroverzné ustanovenia. Antisystémové politické strany sa voči nemu vymedzili veľmi kriticky, hlavný prúd o ňom takmer nepísal. Čo je však dôležité, poskytuje zaujímavý náhľad do mentality, ktorá vládne v hlavách bruselských europoslancov.

Liberálne strany Spolu a Progresívne Slovensko sa do nadchádzajúcich eurovolieb spojili na jednu kandidátku. Rovnako sa dokázali spojiť aj komunistické strany KSS a Vzdor. Naopak, kresťanských a národoveckých voličov oslovuje viacero strán s podobným obsahovým a programovým zameraním.

Čaká nás druhé kolo prezidentských volieb, ktoré o mnohom rozhodne. Niektorí voliči, hlavne konzervatívne, národne alebo antisystémovo orientovaní majú názor, že na výsledku nezáleží. Obaja kandidáti presadzujú hlbšiu integráciu v EÚ, spoluprácu v NATO a ani jeden z nich sa neprofiluje ako národne či konzervatívne orientovaný. Bolo by však mylné považovať výsledok prezidentských volieb za bezvýznamný. V tomto článku vysvetľujeme, prečo je dôležité ísť voliť a uvádzame niektoré dôležité informácie o postojoch kandidátov a možných dôsledkoch ich zvolenia.

Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

Máme pár dní po prvom kole prezidentských volieb a blíži sa druhokolové finále. Je najvyšší čas pozrieť sa na to, čo nám ukázali. Nebolo toho málo a je možné, že tieto voľby predstavujú zlom, ktorý budúcnosť slovenskej politiky ovplyvní na dlhé roky.

Je tesne pred prvým kolom prezidentských volieb a diskusií kandidátov sme už mali požehnane. Často sa však skladajú prevažne zo všeobecných fráz, z ktorých ťažko odvodiť konkrétne názory a opatrenia. Zároveň, isté témy v nich majú len malý priestor. Preto sme sa rozhodli kandidátom položiť niektoré kľúčové otázky, o ktorých vo verejnej diskusii veľmi nepočuť.

Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.

Existuje reálna možnosť, že Andrej Kiska bude po skončení svojho mandátu obvinený a potenciálne odsúdený za údajné daňové podvody firmy KTAG, kde bol konateľom. Trestné stíhanie a obvinenie považuje za pravdepodobné už aj sám Andrej Kiska. Andrej Kiska nekandiduje za prezidenta, avšak novozvolený prezident má právomoc v individuálnych prípadoch udeliť milosť alebo zmierniť trest. Spýtali sme sa preto prezidentských kandidátov, ktorí z nich by Andrejovi Kiskovi milosť udelili.

Tohtoročné prezidentské voľby na Slovensku sú rekordné nielen počtom kandidátov, ale zrejme aj objemom investovaných peňazí do kampane a jej výrazným presunom na sociálne siete. Koľko peňazí investujú jednotliví kandidáti do prezidentskej kampane, z akých zdrojov a čo to celé znamená pre demokraciu?

Úvodom treba podčiarknuť, že kampaň týchto prezidentských volieb je prvýkrát upravená novým zákonom o volebnej kampani z roku 2014, ktorý zvýšil mieru jej transparentnosti.

Uplynul rok od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Následné udalosti otriasli politickou scénou na Slovensku. Ide hlavne o aktivity iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorej protesty boli najväčšími od roku 1989. Časť občianskej spoločnosti ich vníma ako autentickú reakciu proti korupcii a za slušnosť, ďalšia však podozrieva, že ide o štátny prevrat, ktorý destabilizuje Slovensko a ide proti jeho záujmom. V našej analýze uvádzame dôležité fakty a súvislosti ohľadom tejto iniciatívy.