Hoci nasledujúce parlamentné voľby ešte neboli vyhlásené, a tak volebná kampaň v zmysle zákona ešte nemohla začať, je isté, že sa budú konať do pol roka, pravdepodobne 29. februára 2020. Preto má zmysel pozrieť sa na stav slovenskej politickej scény pred tým, než kampaň prejde do oficiálnej fázy. Prv na koalíciu, potom opozíciu a silné mimoparlamentné strany.

V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

parkovanie

Keď predošlý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal presadil VZN o parkovacej politike pre Bratislavu, hodnotil som ju silno kriticky a načrtol som, ako by mohla parkovacia politika v Bratislave vyzerať, aby plnila nejaký zmysluplný cieľ a bola spravodlivá.  

Michal Kaščák hovorí, že festival Pohoda je „oslavou slobody“. Z toho by sme mohli predpokladať, že pri výbere hostí a pozvaných umelcov nebude zohrávať úlohu to, aké politické názory zastávajú. Skôr naopak, pravdepodobne by sme očakávali skôr pestrú zmes rôznych názorových prúdov, ktoré spolu vedú otvorenú diskusiu. V poslednom rozhovore pre SME hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák však na rovinu povedal, že je to inak. Paradoxne, napriek tomu odmieta tvrdenia o spolitizovanosti festivalu.

Druhá Dzurindova vláda (koaliční partneri)

Prepadnutými hlasmi sa nazývajú hlasy pre tých kandidátov alebo strany, ktoré neuspeli, teda nedostali sa do parlamentu či druhého kola volieb. To, koľko a aké hlasy vo voľbách prepadnú, je veľmi dôležité a na Slovensku to už rozhodlo viacero volieb.

Koncom marca 2019 prijal Európsky parlament uznesenie o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe. Hlasovalo zaň 81 % prítomných poslancov a malo podporu naprieč všetkými frakciami okrem Európy národov a slobody (ENF). Uznesenie obsahuje viaceré kontroverzné ustanovenia. Antisystémové politické strany sa voči nemu vymedzili veľmi kriticky, hlavný prúd o ňom takmer nepísal. Čo je však dôležité, poskytuje zaujímavý náhľad do mentality, ktorá vládne v hlavách bruselských europoslancov.

Liberálne strany Spolu a Progresívne Slovensko sa do nadchádzajúcich eurovolieb spojili na jednu kandidátku. Rovnako sa dokázali spojiť aj komunistické strany KSS a Vzdor. Naopak, kresťanských a národoveckých voličov oslovuje viacero strán s podobným obsahovým a programovým zameraním.

Čaká nás druhé kolo prezidentských volieb, ktoré o mnohom rozhodne. Niektorí voliči, hlavne konzervatívne, národne alebo antisystémovo orientovaní majú názor, že na výsledku nezáleží. Obaja kandidáti presadzujú hlbšiu integráciu v EÚ, spoluprácu v NATO a ani jeden z nich sa neprofiluje ako národne či konzervatívne orientovaný. Bolo by však mylné považovať výsledok prezidentských volieb za bezvýznamný. V tomto článku vysvetľujeme, prečo je dôležité ísť voliť a uvádzame niektoré dôležité informácie o postojoch kandidátov a možných dôsledkoch ich zvolenia.

Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

Máme pár dní po prvom kole prezidentských volieb a blíži sa druhokolové finále. Je najvyšší čas pozrieť sa na to, čo nám ukázali. Nebolo toho málo a je možné, že tieto voľby predstavujú zlom, ktorý budúcnosť slovenskej politiky ovplyvní na dlhé roky.