parkovanie

Keď predošlý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal presadil VZN o parkovacej politike pre Bratislavu, hodnotil som ju silno kriticky a načrtol som, ako by mohla parkovacia politika v Bratislave vyzerať, aby plnila nejaký zmysluplný cieľ a bola spravodlivá.  

Michal Kaščák hovorí, že festival Pohoda je „oslavou slobody“. Z toho by sme mohli predpokladať, že pri výbere hostí a pozvaných umelcov nebude zohrávať úlohu to, aké politické názory zastávajú. Skôr naopak, pravdepodobne by sme očakávali skôr pestrú zmes rôznych názorových prúdov, ktoré spolu vedú otvorenú diskusiu. V poslednom rozhovore pre SME hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák však na rovinu povedal, že je to inak. Paradoxne, napriek tomu odmieta tvrdenia o spolitizovanosti festivalu.

Druhá Dzurindova vláda (koaliční partneri)

Prepadnutými hlasmi sa nazývajú hlasy pre tých kandidátov alebo strany, ktoré neuspeli, teda nedostali sa do parlamentu či druhého kola volieb. To, koľko a aké hlasy vo voľbách prepadnú, je veľmi dôležité a na Slovensku to už rozhodlo viacero volieb.

Koncom marca 2019 prijal Európsky parlament uznesenie o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe. Hlasovalo zaň 81 % prítomných poslancov a malo podporu naprieč všetkými frakciami okrem Európy národov a slobody (ENF). Uznesenie obsahuje viaceré kontroverzné ustanovenia. Antisystémové politické strany sa voči nemu vymedzili veľmi kriticky, hlavný prúd o ňom takmer nepísal. Čo je však dôležité, poskytuje zaujímavý náhľad do mentality, ktorá vládne v hlavách bruselských europoslancov.

Liberálne strany Spolu a Progresívne Slovensko sa do nadchádzajúcich eurovolieb spojili na jednu kandidátku. Rovnako sa dokázali spojiť aj komunistické strany KSS a Vzdor. Naopak, kresťanských a národoveckých voličov oslovuje viacero strán s podobným obsahovým a programovým zameraním.

Čaká nás druhé kolo prezidentských volieb, ktoré o mnohom rozhodne. Niektorí voliči, hlavne konzervatívne, národne alebo antisystémovo orientovaní majú názor, že na výsledku nezáleží. Obaja kandidáti presadzujú hlbšiu integráciu v EÚ, spoluprácu v NATO a ani jeden z nich sa neprofiluje ako národne či konzervatívne orientovaný. Bolo by však mylné považovať výsledok prezidentských volieb za bezvýznamný. V tomto článku vysvetľujeme, prečo je dôležité ísť voliť a uvádzame niektoré dôležité informácie o postojoch kandidátov a možných dôsledkoch ich zvolenia.

Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

Máme pár dní po prvom kole prezidentských volieb a blíži sa druhokolové finále. Je najvyšší čas pozrieť sa na to, čo nám ukázali. Nebolo toho málo a je možné, že tieto voľby predstavujú zlom, ktorý budúcnosť slovenskej politiky ovplyvní na dlhé roky.

Je tesne pred prvým kolom prezidentských volieb a diskusií kandidátov sme už mali požehnane. Často sa však skladajú prevažne zo všeobecných fráz, z ktorých ťažko odvodiť konkrétne názory a opatrenia. Zároveň, isté témy v nich majú len malý priestor. Preto sme sa rozhodli kandidátom položiť niektoré kľúčové otázky, o ktorých vo verejnej diskusii veľmi nepočuť.

Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.