Súčasná doba je zložitá a plná manipulácií. Často neviete, kto za kým stojí, kto koho platí a aké môže mať skryté záujmy. Je preto dobré odkrývať rôzne prepojenia a konflikty záujmov. Sami sme na viaceré – často v hlavnom prúde – opakovane poukazovali (napr. tu, tu alebo tu).

V súčasnosti si v médiách či na internete prečítame takmer čokoľvek a často aj rozhľadenejší čitateľ má problém rozoznať pravdu od manipulácie a lži. Osveta v boji proti vysloveným dezinformáciám a hoaxom je preto dobrá (a vôbec nie nová) vec. Dôležité je hlavne rozlišovať medzi jednoznačnými nepravdami, zavádzaním a jednoducho iným názorom. V súčasnosti vyhlásený boj proti dezinformáciám však tieto atribúty často nespĺňa, čo vidno aj zo spôsobu, akým sa sformoval. V tomto článku si ukážeme jeho širší kontext a možné prognózy ďalšieho vývoja.

Agenda tzv. boja proti hoaxom a dezinformáciám je zo strany rôznych mimovládnych organizácií akcentovaná už niekoľko rokov. Vláda Igora Matoviča sa k tejto agende plne hlási a od nástupu do úradu vykonala už niekoľko krokov. V tomto článku si ich zhrnieme.

Bo Winegard bol ešte pred pár dňami odborným asistentom (assistant professor) psychológie na Marietta College v Ohiu, USA. Jeho úväzok však nebol predĺžený, teda bol de facto prepustený zo zamestnania. Pravdepodobne pre jeho názory.

V médiách sa dnes objavila informácia, že súd predbežným opatrením nariadil Ľubošovi Blahovi „zmazať nepravdivé statusy o Esete“. Blaha sa vyjadril, že zatiaľ mu takéto opatrenie doručené nebolo, ale keď bude, bude ho rešpektovať. Podľa publikovaných informácií zatiaľ nevieme, či a ktoré konkrétne tvrdenia súd označil za nepravdivé. Podľa SME majú byť problematické „tvrdenia o údajnom ovplyvňovaní volieb firmou Eset“. Dovolím si k tejto situácii uviesť zopár postrehov.

V septembri som mal nastúpiť ako interný doktorand na Slovenskej akadémii vied. Hoci som bol právoplatne prijatý, môj nástup na štúdium bol zmarený. Mám dôvodné podozrenie, že to súviselo s mojimi politickými názormi a občianskymi aktivitami. Tu som sa rozhodol zhrnúť fakty.

Rozsudok, ktorý nad Milanom Mazurekom vyniesol Najvyšší súd, prispeje k tomu, že médiá, akademici a iní aktéri verejnej diskusie sa budú ešte viac vyhýbať kontroverzným témam. Nejde o dobrú prognózu pre slobodu prejavu na Slovensku.

Paul Crowther zadržaný po útoku na Nigela Faraga

Podobne ako inde v EÚ aj vo Veľkej Británii prebieha kampaň k blížiacim sa eurovoľbám. Zopár fanatikov, ktorí sa dlhodobo hecujú vo svojich sociálnych bublinách, však pristúpilo k novej forme „aktivizmu“: do vybraných politikov hádžu mliečne koktaily.

Facebook už od svojich začiatkov mazal závadný obsah, pričom kritériá tohto procesu dlho neboli verejne známe. Po výzvach na stransparentnenie v apríli 2018 zverejnil „Normy komunity“ – dovtedy vnútorné smernice, ktoré určujú, aký typ obsahu Facebook pripúšťa a aký má byť zmazaný. Tieto normy sú, žiaľ, miestami formulované veľmi nešťastne a otvárajú dvere cenzúre politicky nekorektného obsahu, čo sa už dialo a stále sa deje.

Na Facebooku sa vyskytuje aj ideologická cenzúra

Facebook je najvplyvnejšou sociálnou sieťou a v rámci západných krajín má v tomto sektore takmer monopol. Štatistiky ukazujú, že väčšina používateľov ho používa na získavanie správ o spoločenskom dianí. Je preto kľúčové, aký postoj Facebook zaujme k moderovaniu obsahu, lebo tým ovplyvní celosvetové trendy. V článku zhŕňam skúsenosti, ktoré ukazujú, že, žiaľ, ideologická cenzúra sa na Facebooku vyskytuje a jeho špičky proti nej nezaujali jasné stanovisko.

Finančne nás môžete podporiť na naše číslo účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore