Český časopis Reflex priniesol zaujímavý rozhovor s českým orientalistom a vysokoškolským pedagógom Petrom Pelikánom. Pelikán študoval v Afganistane a pôsobil aj v Libanone, Egypte a Iráne, takže islamský svet dôverne pozná. V rozhovore Pelikán priniesol viacero zaujímavých skutočností, ktoré vhodne dopĺňajú hlavnoprúdový diskurz o dianí v Afganistane a my ich v stručnosti rekapitulujeme. Pre úplnosť treba dodať, že Pelikán je sám moslimom, zúčastnil sa vojny v Perzskom zálive (na strane Československa) a v súčasnosti pôsobí aj ako poradca premiéra Andreja Babiša.

V júni prebehla trochu nesmelo aj slovenskými médiami informácia, že nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas navrhuje zrušiť právo veta členských štátov pri rozhodovaní na úrovni EÚ v prospech väčšinového hlasovania. Zmena by sa mala zatiaľ týkať len oblasti zahraničnej politiky, avšak zjavne ide o naznačenie trendu. V strednej Európe sa tomuto návrhu dostalo smelej podpory zo strany miestnych tzv. progresívnych, presnejšie inkluzivistických, politikov.

V západných médiách často vládne predstava, že hlavným problémom Ruska je Putin a jeho vláda. Riešením je preto na ruskú vládu tlačiť (sankcie, kritika, podpora opozície atď.) a čo najviac ju oslabiť, aby začala ustupovať. Takýto pohľad je však veľmi čiernobiely, ako ukazuje aj docent Branislav Fábry z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (je tiež členom správnej rady Rusko-slovenskej spoločnosti).

Silná orientácia na západné mocnosti, hlavne USA a Severoatlantickú alianciu, je v hlavnom prúde nespochybňovaným kľúčovým cieľom zahraničnej politiky Slovenska. Častým argumentom je pritom význam NATO pre našu bezpečnosť, ktorý sa berie ako zaručená vec. Je však dôležité sa na túto otázku pozrieť z nadhľadu a v širšom kontexte. Aké spoľahlivé sú teda bezpečnostné garancie NATO?

Intermarium – mapa, jeden z varianto

Naša spoločnosť je prirodzene nastavená tak, že väčšina by chcela vychádzať dobre aj s Východom, aj so Západom. Najviac ľudí sa dokonca nepovažuje ani za súčasť Západu, ani Východu. Viac ľudí považuje za nebezpečenstvo pre krajinu USA ako Rusko. Zhruba polovica verí, že naše hodnoty sú ohrozované Západom

Minulý mesiac boli zverejnené údajné nahrávky telefonátov ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a predstaviteľov americkej vlády, Joe Bidena a Johna Kerryho, z rokov 2015 a 2016. Nahrávky, o ktorých pravosti nie sú silné pochybnosti, hmatateľne ukazujú, ako americká vláda zasahovala do politického diania na Ukrajine. Zároveň zaujímavým spôsobom odhaľujú zákulisie politiky. Zo spôsobu, akým americkí politici komunikujú s Porošenkom, jasne vidieť, že Američania sú v dominantnej a Porošenko v submisívnej pozícii.

V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore