V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

Pri diskusii o vplyve politických mimovládok sa často stretávame s argumentom, že hoci sú politicky činné a istý vplyv majú, tento je v skutočnosti preceňovaný. Poukazuje sa pritom hlavne na ich finančné a personálne kapacity v porovnaní s vládnou mocou. V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok si ukážeme, že majú mnohých vplyvných spojencov, ktorí ich pôsobenie podporujú.

Začiatkom tohto mesiaca publikovala Organizácia spojených národov predpovede populačného a demografického vývoja na svete do roku 2100, ktoré vychádzajú z pokračovania súčasných demografických a migračných trendov. Na kľúčové prvky tejto prognózy vo svojich článkoch upozorňuje americký fact tank Pew Research Center. Na niektoré z nich upozorňujeme aj my.

V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

parkovanie

Keď predošlý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal presadil VZN o parkovacej politike pre Bratislavu, hodnotil som ju silno kriticky a načrtol som, ako by mohla parkovacia politika v Bratislave vyzerať, aby plnila nejaký zmysluplný cieľ a bola spravodlivá.  

Michal Kaščák hovorí, že festival Pohoda je „oslavou slobody“. Z toho by sme mohli predpokladať, že pri výbere hostí a pozvaných umelcov nebude zohrávať úlohu to, aké politické názory zastávajú. Skôr naopak, pravdepodobne by sme očakávali skôr pestrú zmes rôznych názorových prúdov, ktoré spolu vedú otvorenú diskusiu. V poslednom rozhovore pre SME hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák však na rovinu povedal, že je to inak. Paradoxne, napriek tomu odmieta tvrdenia o spolitizovanosti festivalu.

John Hattie, zistenia v grafe

Juraj Koník z Denníka N vo svojom článku „Na teste vedľa seba sedia dve deti, získajú rovnaký počet bodov. To rómske prepadne“ píše o verejnom tajomstve, že na Slovensku rómski žiaci často prepadávajú. 

Denník N: vyšší rodičovský pre pracujúcich je rasistický

Dve autorky Denníka N, Michaela Šedovič a Zuzana Dančíková, prišli s článkom s názvom „Rodičovský príspevok Roberta Fica má rasistické účinky“. 

V máji tohto roka rozhodla ministerka kultúry Ľubica Laššáková o tom, že v rámci dotačného programu ministerstva nebudú podporené LGBT organizácie, ktoré v minulosti peniaze z týchto programov dostali. LGBT aktivistické organizácie spustili vlnu protestov. Jedna petícia, ktorú podpísal (podpis č. 27) okrem iných aj riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, priamo uvádza, že kroky ministerky „pripomínajú politiku so znakmi fašistickej, resp. klérofašistickej ideológie“. V tomto článku si ukážeme štátnu dotačnú politiku v širšom kontexte, ktorý odhaľuje, že takéto reakcie sú skôr nepochopením problematiky a naháňaním politických bodov pre LGBT agendu.