Peter Pellegrini a Andrej Danko, zdroj TASR

Smer-SD prišiel na poslednú chvíľu pred voľbami s mimoriadnou parlamentnou schôdzou a mimoriadnymi návrhmi. Smer-SD by chcel namiesto vianočných príspevkov k dôchodkom zaviesť rovno pravidelný trinásty dôchodok a k tomu zdvojnásobiť prídavok na dieťa na sumu 50 € mesačne.

V médiách sa dnes objavila informácia, že súd predbežným opatrením nariadil Ľubošovi Blahovi „zmazať nepravdivé statusy o Esete“. Blaha sa vyjadril, že zatiaľ mu takéto opatrenie doručené nebolo, ale keď bude, bude ho rešpektovať. Podľa publikovaných informácií zatiaľ nevieme, či a ktoré konkrétne tvrdenia súd označil za nepravdivé. Podľa SME majú byť problematické „tvrdenia o údajnom ovplyvňovaní volieb firmou Eset“. Dovolím si k tejto situácii uviesť zopár postrehov.

Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

Vojačky (zdroj: pixabay)

Lukáš Kekelák na Postoji priniesol minulý rok informáciu o tom, že vo veľkej Británii Úrad pre reklamné štandardy (ASA) na základe sťažností verejnosti zakázal prvé dve televízne reklamy, ktoré porušovali nové pravidlá zobrazovania rodových stereotypov v reklamných spotoch z júna minulého roku. 

V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

Už v minulosti sme informovali, že rôzne stránky venujúce sa zbieraniu hoaxov a dezinformácií sú vo svojom prístupe často selektívne. Svoje kritériá neuplatňujú jednotne, ale hlavne voči tým, ktorí zastávajú iný svetonázor, čím vzniká jednostrannosť až manipulácia. Teraz máme ďalší príklad, kedy tri popredné „protihoaxové“ zdroje ignorovali hoax zo strany progresívneho politika. Napriek tomu, že sme ich naň priamo upozornili.

V predchádzajúcom článku sme zhrnuli, ako George Soros zasahoval do politického a spoločenského diania vo východnej Európe. Sám to opísal v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku si zhodnotíme kroky, ktoré presadzoval a prezentoval ako pomoc pre východnú Európu. Ukážeme si, že aj ich následkom boli krajiny východnej Európy prevalcované západným vplyvom v oblasti politickej, ekonomickej aj kultúrnej, čo značne oslabilo možnosti hľadať samostatnejšiu cestu pre tieto krajiny.

Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu si veľmi zakladá na boji proti dezinformáciám a hoaxom. Spomedzi kandidujúcich strán má v tomto smere najsilnejší program. V tomto článku však dokumentujeme konkrétny prípad, kedy europoslanec Martin Hojsík (kandidoval za koalíciu Progresívne Slovensko a Spolu) nielenže zdieľal hoax, ale aj po tom, čo bol čitateľmi upozornený na to, že ide o hoax, sa odmietol opraviť a uviesť veci na pravú mieru.

V septembri som mal nastúpiť ako interný doktorand na Slovenskej akadémii vied. Hoci som bol právoplatne prijatý, môj nástup na štúdium bol zmarený. Mám dôvodné podozrenie, že to súviselo s mojimi politickými názormi a občianskymi aktivitami. Tu som sa rozhodol zhrnúť fakty.

V uplynulých dňoch boli zo strany Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) opakovane vznesené kontroverzné obvinenia voči aktívnym politikom. Ako ich hodnotiť? Ide o prejav politizácie bezpečnostných zložiek alebo príklad nekompetentnej práce polície?