Petr Hampl, Prolomení hradeb

Český sociológ Petr Hampl napísal a vydal tento rok knižku Prolomení hradeb. Predstavuje pokus o zdôvodnenie toho, prečo západná civilizácia podlieha islamu. Snaží sa tiež prísť s predstavou, ako sa môže Západ pred svojím civilizačným zánikom zachrániť.

Ešte koncom roka 2016 podalo 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh na Ústavný súd SR, v ktorom tvrdili, že niektoré ustanovenia Trestného zákona o tzv. nenávistných prejavoch sú v rozpore s ústavou. Včera sa Ústavný súd SR stotožnil s ich argumentáciou a vyhlásil protiústavnosť týchto pasáží. Rozhodnutie je definitívne a predmetné pasáže stratili účinnosť; nemožno na ich základe nikoho stíhať ani súdiť.

Majitelia firmy Eset za posledné roky získavajú čoraz väčší politický vplyv. Nimi financovaní hráči sa stávajú známejšími a úspešnejšími: Matúš Vallo bol zvolený za primátora Bratislavy, Denník N sa pevne etabloval na mediálnej scéne a Progresívne Slovensko atakuje vstup do parlamentu. Hlavne tí, čo Eset kritizujú, ich často označujú za „oligarchov“. Je toto označenie primerané alebo zavádzajúce?

Spolu, Miroslav Beblavý, Jozef Mihál

Strana Spolu – občianska demokracia je od svojej registrácie v januári 2018 malou a mladou politickou stranou. Jej hlavnými protagonistami sú Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

Martin Šimečka v knihe Medzi Slovákmi, za ktorú dostal ocenenie Cena Dominika Tatarku, rozpráva svoje životné príbehy a skúsenosti a ich dopad na jeho politické postoje. Zaujímavým spôsobom vykresľuje pozadie svetonázoru liberálnej demokracie a spôsob, akým sa u nás vytvárala generácia, ktorá zohrala dôležitú úlohu v novembri 1989. Bližšie si ju rozobrať je dôležité aj preto, že jej ideoví pokračovatelia dnes získavajú čoraz väčší politický vplyv prostredníctvom rozsiahlych protestov či siete etablovaných mimovládnych organizácií.

Národná rada Slovenskej republiky práve rokuje o návrhu predsedu SNS Andreja Danka: uznesení, ktorým sa „spresňuje definícia antisemitizmu“. Ide o prijatie definície, s ktorou už vyslovili súhlas viaceré medzinárodné inštitúcie. Prijatie tohto uznesenia by predstavovalo zbytočný krok, ktorým by sa ešte viac etablovalo, že obmedzovanie slobody prejavu je normálne. Ukážme si, v čom konkrétne je toto uznesenie škodlivé.

Vláda minulý týždeň schválila návrh zákona, ktorým sa má od 1. januára 2019 zjednodušiť príchod pracovníkov z tretích krajín na Slovensko. Návrh má v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať v najbližších dňoch Národná rada. Táto legislatívna iniciatíva vychádza z požiadaviek zamestnávateľov, ktorí hovoria o nedostatku pracovnej sily, avšak prináša so sebou viacero rizík, pre ktoré ju treba odmietnuť.

10. – 11. decembra 2018 sa bude v Marakéši, Maroko konať medzivládna konferencia OSN na prijatie globálneho kompaktu o migrácii. Text kompaktu je už vo finálnej verzii (oficiálny slovenský preklad). Prinášame vám prehľadné zhrnutie, o čom kompakt je a z akého dôvodu ho treba odmietnuť.

Moravský sociológ Jan Keller vydal minulý rok knihu Európske rozpory vo svetle imigrácie, v ktorej si posvietil na niektoré štrukturálne problémy Európskej únie. Dielo je písané v súlade s ideovým zameraním autora ľavicovým perom, avšak má potenciál zaujať omnoho širšie spektrum čitateľov, najmä tých, ktorí sa zamýšľajú nad vzťahom starých a nových členských štátov EÚ, gréckou dlhovou krízou či otázkou migrácie.

Kampaň Matúša Valla

Bez ohľadu na výsledok bratislavských komunálnych volieb je zrejmé, že jedným z fenoménov týchto volieb je kandidát na primátora Matúš Vallo (nezávislý s podporou politických strán Progresívne Slovensko a Spolu). Pred voľbami išlo, mimo architektonických kruhov, o takmer neznámeho človeka, ktorý sa dnes dostal do všeobecného povedomia a vzbudzuje diskusie a vášne. Pre niektorých je „architektom Penty“, podľa iných bude „dobrým primátorom hlavného mesta“. Ako je to s ním naozaj? Na niektoré aspekty jeho kandidatúry sme sa pozreli bližšie.