V mnohých nadnárodných korporáciách sú súčasťou firemnej kultúry diverzitné politiky s cieľom nastaviť čo najviac „inkluzívne“ prostredie vo firme. Nezriedka to znamená explicitný cieľ dosiahnuť určité rasové zloženie zamestnancov. V tomto článku si bližšie ukážeme jeden konkrétny príklad tohto prístupu – technologického giganta Intel a poukážeme si na to, v čom sú podobné praktiky problematické.

parkovanie

Keď predošlý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal presadil VZN o parkovacej politike pre Bratislavu, hodnotil som ju silno kriticky a načrtol som, ako by mohla parkovacia politika v Bratislave vyzerať, aby plnila nejaký zmysluplný cieľ a bola spravodlivá.  

Michal Kaščák hovorí, že festival Pohoda je „oslavou slobody“. Z toho by sme mohli predpokladať, že pri výbere hostí a pozvaných umelcov nebude zohrávať úlohu to, aké politické názory zastávajú. Skôr naopak, pravdepodobne by sme očakávali skôr pestrú zmes rôznych názorových prúdov, ktoré spolu vedú otvorenú diskusiu. V poslednom rozhovore pre SME hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák však na rovinu povedal, že je to inak. Paradoxne, napriek tomu odmieta tvrdenia o spolitizovanosti festivalu.

John Hattie, zistenia v grafe

Juraj Koník z Denníka N vo svojom článku „Na teste vedľa seba sedia dve deti, získajú rovnaký počet bodov. To rómske prepadne“ píše o verejnom tajomstve, že na Slovensku rómski žiaci často prepadávajú. 

Denník N: vyšší rodičovský pre pracujúcich je rasistický

Dve autorky Denníka N, Michaela Šedovič a Zuzana Dančíková, prišli s článkom s názvom „Rodičovský príspevok Roberta Fica má rasistické účinky“. 

V máji tohto roka rozhodla ministerka kultúry Ľubica Laššáková o tom, že v rámci dotačného programu ministerstva nebudú podporené LGBT organizácie, ktoré v minulosti peniaze z týchto programov dostali. LGBT aktivistické organizácie spustili vlnu protestov. Jedna petícia, ktorú podpísal (podpis č. 27) okrem iných aj riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, priamo uvádza, že kroky ministerky „pripomínajú politiku so znakmi fašistickej, resp. klérofašistickej ideológie“. V tomto článku si ukážeme štátnu dotačnú politiku v širšom kontexte, ktorý odhaľuje, že takéto reakcie sú skôr nepochopením problematiky a naháňaním politických bodov pre LGBT agendu.

Nedávno sme písali o uznesení Európskeho parlamentu o právach ľudí afrického pôvodu v Európe. Okrem iného požaduje pripomínanie bezprávia a zločinov proti ľudskosti spáchaných na ľuďoch afrického pôvodu, vrátane otroctva. V tomto článku poukazujeme na širší kontext inštitútu otroctva: v minulosti bolo bežné po celom svete, zotročené boli milióny Európanov a prakticky každý národ či štát, ktorý mal dostatok moci, zotročoval druhých. Ak chceme diskutovať o otroctve, nemali by sme túto diskusiu jednostranne politizovať, ale pochopiť ho do hĺbky.

Druhá Dzurindova vláda (koaliční partneri)

Prepadnutými hlasmi sa nazývajú hlasy pre tých kandidátov alebo strany, ktoré neuspeli, teda nedostali sa do parlamentu či druhého kola volieb. To, koľko a aké hlasy vo voľbách prepadnú, je veľmi dôležité a na Slovensku to už rozhodlo viacero volieb.

Hans Rosling bol švédsky lekár, akademik a popularizátor štatistických faktov. Jeho prednášky o demografických otázkach a ním iniciovaný projekt Gapminder sú svetoznáme. Keď mu v roku 2016 diagnostikovali ťažkú formu rakoviny pankreasu, rozhodol sa investovať svoj zvyšný čas do napísania knihy, ktorá spropaguje uvažovanie na báze faktov. Vo februári 2017 zomrel, ale svoju knihu Moc faktov ešte stihol napísať.

Koncom marca 2019 prijal Európsky parlament uznesenie o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe. Hlasovalo zaň 81 % prítomných poslancov a malo podporu naprieč všetkými frakciami okrem Európy národov a slobody (ENF). Uznesenie obsahuje viaceré kontroverzné ustanovenia. Antisystémové politické strany sa voči nemu vymedzili veľmi kriticky, hlavný prúd o ňom takmer nepísal. Čo je však dôležité, poskytuje zaujímavý náhľad do mentality, ktorá vládne v hlavách bruselských europoslancov.