Vo verejnej diskusii na Slovensku sa veľa hovorí o úlohe „politických mimovládok“ v politickom procese. Na jednej strane vykonávajú väčšinou všeobecne prospešnú činnosť, ktorej prínos nikto nespochybňuje. Zároveň sa však aktívne zapájajú do do verejnej diskusie a tvorby verejnej politiky v oblasti geopolitiky, multikulturalizmu a práv menšín, kde vystupujú ako zástupcovia občianskej spoločnosti. V tomto článku na konkrétnych faktoch a štatistikách ukazujeme, že tieto subjekty v podstatných politických postojoch: 1. nereprezentujú občiansku spoločnosť, ale iba jej menšinovú časť; 2. bližšie popisujeme, aké hodnoty („ideológiu“) presadzujú.

Zástupcovia politických mimovládok a rôznych občianskych iniciatív sa často oháňajú potrebou kritického myslenia a otvoreného dialógu. Prax však ukazuje, že niekedy uplatňujú dvojitý meter – svojich „favoritov“ hodnotia značne zmierlivejšie, než svojich „odporcov“. Na konkrétnom príklade – spore Danko vs. Matovič – sme sa rozhodli otestovať, ako hlboko siaha objektivita niektorých významných aktivistov.

Na Facebooku sa vyskytuje aj ideologická cenzúra

Facebook je najvplyvnejšou sociálnou sieťou a v rámci západných krajín má v tomto sektore takmer monopol. Štatistiky ukazujú, že väčšina používateľov ho používa na získavanie správ o spoločenskom dianí. Je preto kľúčové, aký postoj Facebook zaujme k moderovaniu obsahu, lebo tým ovplyvní celosvetové trendy. V článku zhŕňam skúsenosti, ktoré ukazujú, že, žiaľ, ideologická cenzúra sa na Facebooku vyskytuje a jeho špičky proti nej nezaujali jasné stanovisko.

Len pred pár dňami vzniklo občianske združenie Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré má pomáhať koordinovať prácu medzi investigatívnymi žurnalistami na Slovensku a v zahraničí. Viac ako 80 % financií, s ktorými v súčasnosti disponuje, pochádza zo zdrojov financovaných aj Georgom Sorosom a vládou USA. Aký dopad to má na jeho objektivitu?

Petr Hampl, Prolomení hradeb

Český sociológ Petr Hampl napísal a vydal tento rok knižku Prolomení hradeb. Predstavuje pokus o zdôvodnenie toho, prečo západná civilizácia podlieha islamu. Snaží sa tiež prísť s predstavou, ako sa môže Západ pred svojím civilizačným zánikom zachrániť.

Ešte koncom roka 2016 podalo 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh na Ústavný súd SR, v ktorom tvrdili, že niektoré ustanovenia Trestného zákona o tzv. nenávistných prejavoch sú v rozpore s ústavou. Včera sa Ústavný súd SR stotožnil s ich argumentáciou a vyhlásil protiústavnosť týchto pasáží. Rozhodnutie je definitívne a predmetné pasáže stratili účinnosť; nemožno na ich základe nikoho stíhať ani súdiť.

Majitelia firmy Eset za posledné roky získavajú čoraz väčší politický vplyv. Nimi financovaní hráči sa stávajú známejšími a úspešnejšími: Matúš Vallo bol zvolený za primátora Bratislavy, Denník N sa pevne etabloval na mediálnej scéne a Progresívne Slovensko atakuje vstup do parlamentu. Hlavne tí, čo Eset kritizujú, ich často označujú za „oligarchov“. Je toto označenie primerané alebo zavádzajúce?

Spolu, Miroslav Beblavý, Jozef Mihál

Strana Spolu – občianska demokracia je od svojej registrácie v januári 2018 malou a mladou politickou stranou. Jej hlavnými protagonistami sú Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

Martin Šimečka v knihe Medzi Slovákmi, za ktorú dostal ocenenie Cena Dominika Tatarku, rozpráva svoje životné príbehy a skúsenosti a ich dopad na jeho politické postoje. Zaujímavým spôsobom vykresľuje pozadie svetonázoru liberálnej demokracie a spôsob, akým sa u nás vytvárala generácia, ktorá zohrala dôležitú úlohu v novembri 1989. Bližšie si ju rozobrať je dôležité aj preto, že jej ideoví pokračovatelia dnes získavajú čoraz väčší politický vplyv prostredníctvom rozsiahlych protestov či siete etablovaných mimovládnych organizácií.

Národná rada Slovenskej republiky práve rokuje o návrhu predsedu SNS Andreja Danka: uznesení, ktorým sa „spresňuje definícia antisemitizmu“. Ide o prijatie definície, s ktorou už vyslovili súhlas viaceré medzinárodné inštitúcie. Prijatie tohto uznesenia by predstavovalo zbytočný krok, ktorým by sa ešte viac etablovalo, že obmedzovanie slobody prejavu je normálne. Ukážme si, v čom konkrétne je toto uznesenie škodlivé.