Portál OpenDemocracy koncom marca 2019 zverejnil analýzu finančných tokov, ktoré prichádzajú z Ameriky na podporu konzervatívnych agiend v Európe. Analýza ponúka zaujímavé informácie o zákulisí politiky, na druhej strane ale predstavuje jednostranné vykreslenie problematiky.

Politické skupiny v Európskom parlamente

Je faktom, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre voličov na Slovensku najmenej atraktívne. Už tradične majú najnižšiu volebnú účasť z celej Európskej únie. Na príčine je nepochybne aj to, že ľudia na Slovensku často nechápu zmysel týchto volieb. Europarlament má oproti národným parlamentom slabšie postavenie a na zloženie kľúčovej Európskej komisie má stále pomerne nepatrný dosah.

Mimovládna organizácia VIA IURIS si zakladá na hodnotách právneho štátu, spravodlivosti a rovnosti. Podľa vlastných vyjadrení sa usiluje o to, aby zákony „platili pre všetkých rovnako“ a aby zodpovednosť za svoje prešľapy niesli politici, ako aj bežní ľudia. V prípade svojej bývalej dlhoročnej spolupracovníčky a budúcej prezidentky Zuzany Čaputovej však tieto zásady riadne neuplatňuje.

Liberálne strany Spolu a Progresívne Slovensko sa do nadchádzajúcich eurovolieb spojili na jednu kandidátku. Rovnako sa dokázali spojiť aj komunistické strany KSS a Vzdor. Naopak, kresťanských a národoveckých voličov oslovuje viacero strán s podobným obsahovým a programovým zameraním.

Cez víkend si Ukrajina zvolila nového prezidenta – Volodymyra Zelenského. Zelenskyj sa stal nápadným tým, že nejde o profesionálneho politika, ale o komika, ktorý svoju kampaň postavil na boji proti korupcii, zábavných vystúpeniach a sľuboch veľkých zmien v krajine.

V rámci predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu si ľudia môžu všimnúť aktuálne po Slovensku bilboardy od Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej ĽS NS), na ktorých je uvedené: „Zastropovali sme vek odchodu do dôchodku.“

Politické mimovládky vykonávajú veľa dobrej, prosociálnej činnosti. Okrem toho do spoločnosti vnášajú určitý hodnotový obsah, s ktorým sa väčšina spoločnosti v dôležitých témach (podpora migrácie, multikulturalizmu, oslabovanie národnej identity, jednostranne prozápadná geopolitika) nestotožňuje. Politické mimovládky túto ideológiu v spoločnosti šíria cez rôzne kampane a vzdelávacie programy, často používajúce metódy marketingu. Špeciálne pritom oslovujú mladú generáciu. V tomto článku ukazujeme, ako konkrétne.

Facebook už od svojich začiatkov mazal závadný obsah, pričom kritériá tohto procesu dlho neboli verejne známe. Po výzvach na stransparentnenie v apríli 2018 zverejnil „Normy komunity“ – dovtedy vnútorné smernice, ktoré určujú, aký typ obsahu Facebook pripúšťa a aký má byť zmazaný. Tieto normy sú, žiaľ, miestami formulované veľmi nešťastne a otvárajú dvere cenzúre politicky nekorektného obsahu, čo sa už dialo a stále sa deje.

V týchto dňoch uplynulo 20 rokov, odkedy začali 24. marca 1999 jednotky Severoatlantickej aliancie letecké útoky na Juhoslovanskú zväzovú republiku. Išlo o udalosť, ktorá dosť silne rozbúrila vody slovenskej spoločnosti a aj po 20 rokoch budí emocionálne reakcie. Rozhodli sme sa preto s odstupom času spísať niekoľko prehľadových faktov k tomuto konfliktu.

týždeň a Čaputová

Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.