V týchto dňoch uplynulo 20 rokov, odkedy začali 24. marca 1999 jednotky Severoatlantickej aliancie letecké útoky na Juhoslovanskú zväzovú republiku. Išlo o udalosť, ktorá dosť silne rozbúrila vody slovenskej spoločnosti a aj po 20 rokoch budí emocionálne reakcie. Rozhodli sme sa preto s odstupom času spísať niekoľko prehľadových faktov k tomuto konfliktu.

týždeň a Čaputová

Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

V posledných dňoch sa na internete veľa píše o údajných nejasnostiach v životopise a koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej. V Denníku N môžeme čítať článok, ktorý znie voči Čaputovej veľmi obhajujúco, naopak, alternatívne médiá či Maroš Šefčovič, prichádzajú s ostrou kritikou. Obe strany uvádzajú skôr tú verziu, ktorá im vyhovuje. V tomto článku si zhrnieme dostupné fakty a pokúsime sa uviesť veci na pravú mieru.

Čaká nás druhé kolo prezidentských volieb, ktoré o mnohom rozhodne. Niektorí voliči, hlavne konzervatívne, národne alebo antisystémovo orientovaní majú názor, že na výsledku nezáleží. Obaja kandidáti presadzujú hlbšiu integráciu v EÚ, spoluprácu v NATO a ani jeden z nich sa neprofiluje ako národne či konzervatívne orientovaný. Bolo by však mylné považovať výsledok prezidentských volieb za bezvýznamný. V tomto článku vysvetľujeme, prečo je dôležité ísť voliť a uvádzame niektoré dôležité informácie o postojoch kandidátov a možných dôsledkoch ich zvolenia.

Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

Prezidentské voľby rozhodujú o budúcnosti Slovenska viac, ako sa zdá. Prezidentskí kandidáti – obaja, ktorí sú v druhom kole – operujú skôr všeobecnými frázami a hovoria o potrebe riešenia tém, na dôležitosti ktorých sa každý zhodne. Nevyjadrujú sa však jasne k podstate – a síce k civilizačnej voľbe, ktorej Slovensko čelí a ktorá už sčasti prebehla. Rozhodnutie nás ovplyvní minimálne na desaťročia a niektoré zmeny budú nezvratné.

Máme pár dní po prvom kole prezidentských volieb a blíži sa druhokolové finále. Je najvyšší čas pozrieť sa na to, čo nám ukázali. Nebolo toho málo a je možné, že tieto voľby predstavujú zlom, ktorý budúcnosť slovenskej politiky ovplyvní na dlhé roky.

Ladislav Majerský: Reliéf pre sieň Snemu SR

V článku k 100. výročiu vzniku Československa sme uviedli: „Najbližší marec bude 80. výročie vzniku Slovenského štátu, kedy sa bude veľa písať o ňom. Bude preto zaujímavé si všímať, ktoré médium uprednostní ktorý naratív a ktorú časť celostnej pravdy skôr zamlčí.“

Je tesne pred prvým kolom prezidentských volieb a diskusií kandidátov sme už mali požehnane. Často sa však skladajú prevažne zo všeobecných fráz, z ktorých ťažko odvodiť konkrétne názory a opatrenia. Zároveň, isté témy v nich majú len malý priestor. Preto sme sa rozhodli kandidátom položiť niektoré kľúčové otázky, o ktorých vo verejnej diskusii veľmi nepočuť.

Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.