Martin Šimečka v knihe Medzi Slovákmi, za ktorú dostal ocenenie Cena Dominika Tatarku, rozpráva svoje životné príbehy a skúsenosti a ich dopad na jeho politické postoje. Zaujímavým spôsobom vykresľuje pozadie svetonázoru liberálnej demokracie a spôsob, akým sa u nás vytvárala generácia, ktorá zohrala dôležitú úlohu v novembri 1989. Bližšie si ju rozobrať je dôležité aj preto, že jej ideoví pokračovatelia dnes získavajú čoraz väčší politický vplyv prostredníctvom rozsiahlych protestov či siete etablovaných mimovládnych organizácií.

Národná rada Slovenskej republiky práve rokuje o návrhu predsedu SNS Andreja Danka: uznesení, ktorým sa „spresňuje definícia antisemitizmu“. Ide o prijatie definície, s ktorou už vyslovili súhlas viaceré medzinárodné inštitúcie. Prijatie tohto uznesenia by predstavovalo zbytočný krok, ktorým by sa ešte viac etablovalo, že obmedzovanie slobody prejavu je normálne. Ukážme si, v čom konkrétne je toto uznesenie škodlivé.

Vláda minulý týždeň schválila návrh zákona, ktorým sa má od 1. januára 2019 zjednodušiť príchod pracovníkov z tretích krajín na Slovensko. Návrh má v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať v najbližších dňoch Národná rada. Táto legislatívna iniciatíva vychádza z požiadaviek zamestnávateľov, ktorí hovoria o nedostatku pracovnej sily, avšak prináša so sebou viacero rizík, pre ktoré ju treba odmietnuť.

10. – 11. decembra 2018 sa bude v Marakéši, Maroko konať medzivládna konferencia OSN na prijatie globálneho kompaktu o migrácii. Text kompaktu je už vo finálnej verzii (oficiálny slovenský preklad). Prinášame vám prehľadné zhrnutie, o čom kompakt je a z akého dôvodu ho treba odmietnuť.

Moravský sociológ Jan Keller vydal minulý rok knihu Európske rozpory vo svetle imigrácie, v ktorej si posvietil na niektoré štrukturálne problémy Európskej únie. Dielo je písané v súlade s ideovým zameraním autora ľavicovým perom, avšak má potenciál zaujať omnoho širšie spektrum čitateľov, najmä tých, ktorí sa zamýšľajú nad vzťahom starých a nových členských štátov EÚ, gréckou dlhovou krízou či otázkou migrácie.

Kampaň Matúša Valla

Bez ohľadu na výsledok bratislavských komunálnych volieb je zrejmé, že jedným z fenoménov týchto volieb je kandidát na primátora Matúš Vallo (nezávislý s podporou politických strán Progresívne Slovensko a Spolu). Pred voľbami išlo, mimo architektonických kruhov, o takmer neznámeho človeka, ktorý sa dnes dostal do všeobecného povedomia a vzbudzuje diskusie a vášne. Pre niektorých je „architektom Penty“, podľa iných bude „dobrým primátorom hlavného mesta“. Ako je to s ním naozaj? Na niektoré aspekty jeho kandidatúry sme sa pozreli bližšie.

V týchto dňoch si pripomíname 100. výročie vzniku prvej Československej republiky. Ide o dôležitý medzník našich národných dejín, preto je dôležité toto obdobie reflektovať.

Prvá ČSR býva idealizovaná najmä tou časťou slovenskej spoločnosti, ktorá má pravdepodobne problém stotožniť sa so súčasnou Slovenskou republikou, lebo je podľa nich dielom zatracovaného Mečiara, odmietajú socialistickú ČSR, ľudácky Slovenský štát i rakúsko-uhorskú monarchiu. Takýto naratív je častý aj v mainstreamových médiách.

Minulý týždeň sa na Youtube objavilo video Mladá Slovenka o multikulturalizme. 17-ročná gymnazistka Lívia v ňom vyjadruje svoje kritický postoj voči multikulturalizmu. Za prvý týždeň zverejnenia dosiahlo len na Youtube viac ako 158 000 pozretí a vyžiadalo si tak odpoveď mainstreamu. Ten je v rozpakoch, lebo Lívia nezapadá do stereotypu „extrémistu“, hlása však názory, ktoré sú už bežne častované ako „xenofóbne“. Pozrime sa spoločne na Líviino video a niektoré reakcie z hlavného prúdu.

V auguste 2018 publikoval bývalý poslanec SNS a terajší predseda Inštitútu národnej politiky v Extra plus článok Sorosove deti, kde poukázal na prepojenia niektorých mladých aktivistov na mimovládne organizácie financované zo zahraničia aj Sorosom. Juraj Rizman z VIA IURIS označil tento článok za „zavádzanie konšpiračných médií“ a reagoval blogom, kde rozoberal Rafajove tvrdenia. Dvaja muži, dve sady faktov, dve protichodné interpretácie. Kde je pravda?

Štefan Harabin

Sudca Najvyššieho súdu a prezidentský kandidát Štefan Harabin je známy ostrou kritikou boja proti extrémizmu. Pred dvoma rokmi odmietal sprísnenie protiextrémistickej legislatívy z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej ako protiústavné. Bol to však on, kto pred deviatimi rokmi v rovnakej funkcii zaviedol trestné činy extrémizmu do slovenského Trestného zákona.