Blbec.online nás neopodstatnene monitoruje ako „blbcov“ a „konšpirátorov“. Na naše argumenty nereaguje. Aj keď je blbec.online podľa hlavného prúdu seriózny portál monitorujúci „konšpiračné“ stránky, treba byť pri posudzovaní jeho nálepiek opatrný, lebo môžu byť zavádzajúce či vyslovene nepravdivé.

V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

Hoci nasledujúce parlamentné voľby ešte neboli vyhlásené, a tak volebná kampaň v zmysle zákona ešte nemohla začať, je isté, že sa budú konať do pol roka, pravdepodobne 29. februára 2020. Preto má zmysel pozrieť sa na stav slovenskej politickej scény pred tým, než kampaň prejde do oficiálnej fázy. Prv na koalíciu, potom opozíciu a silné mimoparlamentné strany.

Rozsudok, ktorý nad Milanom Mazurekom vyniesol Najvyšší súd, prispeje k tomu, že médiá, akademici a iní aktéri verejnej diskusie sa budú ešte viac vyhýbať kontroverzným témam. Nejde o dobrú prognózu pre slobodu prejavu na Slovensku.

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

Pri diskusii o vplyve politických mimovládok sa často stretávame s argumentom, že hoci sú politicky činné a istý vplyv majú, tento je v skutočnosti preceňovaný. Poukazuje sa pritom hlavne na ich finančné a personálne kapacity v porovnaní s vládnou mocou. V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok si ukážeme, že majú mnohých vplyvných spojencov, ktorí ich pôsobenie podporujú.

Keď predošlý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal presadil VZN o parkovacej politike pre Bratislavu, hodnotil som ju silno kriticky a načrtol som, ako by mohla parkovacia politika v Bratislave vyzerať, aby plnila nejaký zmysluplný cieľ a bola spravodlivá.  

Michal Kaščák hovorí, že festival Pohoda je „oslavou slobody“. Z toho by sme mohli predpokladať, že pri výbere hostí a pozvaných umelcov nebude zohrávať úlohu to, aké politické názory zastávajú. Skôr naopak, pravdepodobne by sme očakávali skôr pestrú zmes rôznych názorových prúdov, ktoré spolu vedú otvorenú diskusiu. V poslednom rozhovore pre SME hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák však na rovinu povedal, že je to inak. Paradoxne, napriek tomu odmieta tvrdenia o spolitizovanosti festivalu.

Juraj Koník z Denníka N vo svojom článku „Na teste vedľa seba sedia dve deti, získajú rovnaký počet bodov. To rómske prepadne“ píše o verejnom tajomstve, že na Slovensku rómski žiaci často prepadávajú. 

Dve autorky Denníka N, Michaela Šedovič a Zuzana Dančíková, prišli s článkom s názvom „Rodičovský príspevok Roberta Fica má rasistické účinky“. 

V máji tohto roka rozhodla ministerka kultúry Ľubica Laššáková o tom, že v rámci dotačného programu ministerstva nebudú podporené LGBT organizácie, ktoré v minulosti peniaze z týchto programov dostali. LGBT aktivistické organizácie spustili vlnu protestov. Jedna petícia, ktorú podpísal (podpis č. 27) okrem iných aj riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, priamo uvádza, že kroky ministerky „pripomínajú politiku so znakmi fašistickej, resp. klérofašistickej ideológie“. V tomto článku si ukážeme štátnu dotačnú politiku v širšom kontexte, ktorý odhaľuje, že takéto reakcie sú skôr nepochopením problematiky a naháňaním politických bodov pre LGBT agendu.

Prepadnutými hlasmi sa nazývajú hlasy pre tých kandidátov alebo strany, ktoré neuspeli, teda nedostali sa do parlamentu či druhého kola volieb. To, koľko a aké hlasy vo voľbách prepadnú, je veľmi dôležité a na Slovensku to už rozhodlo viacero volieb.

Je faktom, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre voličov na Slovensku najmenej atraktívne. Už tradične majú najnižšiu volebnú účasť z celej Európskej únie. Na príčine je nepochybne aj to, že ľudia na Slovensku často nechápu zmysel týchto volieb. Europarlament má oproti národným parlamentom slabšie postavenie a na zloženie kľúčovej Európskej komisie má stále pomerne nepatrný dosah.

Mimovládna organizácia VIA IURIS si zakladá na hodnotách právneho štátu, spravodlivosti a rovnosti. Podľa vlastných vyjadrenísa usiluje o to, aby zákony „platili pre všetkých rovnako“ a aby zodpovednosť za svoje prešľapy niesli politici, ako aj bežní ľudia. V prípade svojej bývalej dlhoročnej spolupracovníčky a budúcej prezidentky Zuzany Čaputovej však tieto zásady riadne neuplatňuje.

Liberálne strany Spolu a Progresívne Slovensko sa do nadchádzajúcich eurovolieb spojili na jednu kandidátku. Rovnako sa dokázali spojiť aj komunistické strany KSS a Vzdor. Naopak, kresťanských a národoveckých voličov oslovuje viacero strán s podobným obsahovým a programovým zameraním.

Politické mimovládky vykonávajú veľa dobrej, prosociálnej činnosti. Okrem toho do spoločnosti vnášajú určitý hodnotový obsah, s ktorým sa väčšina spoločnosti v dôležitých témach (podpora migrácie, multikulturalizmu, oslabovanie národnej identity, jednostranne prozápadná geopolitika) nestotožňuje. Politické mimovládky túto ideológiu v spoločnosti šíria cez rôzne kampane a vzdelávacie programy, často používajúce metódy marketingu. Špeciálne pritom oslovujú mladú generáciu. V tomto článku ukazujeme, ako konkrétne.

Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

V posledných dňoch sa na internete veľa píše o údajných nejasnostiach v životopise a koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej. V Denníku N môžeme čítať článok, ktorý znie voči Čaputovej veľmi obhajujúco, naopak, alternatívne médiá či Maroš Šefčovič, prichádzajú s ostrou kritikou. Obe strany uvádzajú skôr tú verziu, ktorá im vyhovuje. V tomto článku si zhrnieme dostupné fakty a pokúsime sa uviesť veci na pravú mieru.

Čaká nás druhé kolo prezidentských volieb, ktoré o mnohom rozhodne. Niektorí voliči, hlavne konzervatívne, národne alebo antisystémovo orientovaní majú názor, že na výsledku nezáleží. Obaja kandidáti presadzujú hlbšiu integráciu v EÚ, spoluprácu v NATO a ani jeden z nich sa neprofiluje ako národne či konzervatívne orientovaný. Bolo by však mylné považovať výsledok prezidentských volieb za bezvýznamný. V tomto článku vysvetľujeme, prečo je dôležité ísť voliť a uvádzame niektoré dôležité informácie o postojoch kandidátov a možných dôsledkoch ich zvolenia.