Za posledné 3 roky bol zo štátnych prostriedkov Slovenskej republiky udelený politickým mimovládkam viac ako milión eur na témy ako boj proti extrémizmu, konšpiráciám, „obrana demokracie“, podpora LGBT komunity, multikulturalizmu či pomoc migrantom. Spoločenský prínos týchto výdavkov bol veľmi sporný aj v čase rastu ekonomiky. V čase, kedy sa musia uskromniť zamestnanci, živnostníci, zamestnávatelia i verejný sektor, nanovo vystupuje otázka, či by sme ich nemali zrušiť.

Korupcia je jednou z ústredných tém politického boja. Pri pohľade na mediálne výstupy človek získava dojem, že Slovensko v posledných rokoch zažíva bezprecedentnú vlnu korupčných káuz, klientelizmu a prepojenia mafie s vládnou mocou. Je pravda, že súčasné výsledky Slovenska v medzinárodných porovnaniach korupcie nevyzerajú lichotivo. Za iných vlád sme na tom ale neboli zásadne lepšie. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť sa v širšom kontexte na Index vnímania korupcie podľa Transparency International a slovenské výsledky v ňom.

K sobotňajším voľbám bolo povedané už veľa, ale isto nie všetko.

Výsledky volieb sú už všeobecne známe a prebiehajú rokovania o zložení novej vládnej koalície. Zároveň je to čas analýz a zhodnotení volebných výsledkov. Prinášame niekoľko poznámok k týmto výsledkom, ktoré nadväzujú na naše skoršie výstupy.

Tesne pred voľbami mnoho politikov hovorí o vzdelávaní. Ide o vďačnú a voličsky populárnu tému. Na niektoré z ich vyjadrení sme sa preto pozreli v širšom kontexte.

Zúfalý pokus zastaviť odliv voličov zo strany Smer-SD a SNS v podobe silno populistických a drahých opatrení mal prejsť v tichosti. Prezidentka to mala vetovať a medzitým by sa zloženie parlamentu vymenilo. Pokus o nezodpovedné zmeny by skončili v koši.

Aktivistov presadzujúcich volenie do NR SR zo zahraničia podporujú Zuzana Čaputová, Ivan Mikloš, Pavol Demeš či Anton Zajac z Esetu. Materiály kampane propagujú film Sviňa, zhromaženia za Jána a Martinu a divadlo „odhaľujúce predsudky“.

Rektor Univerzity Komenského Marek Števček spolu s rektorom Slovenskej technickej univerzity Miroslavom Fikarom tento týždeň formou videa vyzvali študentov, aby šli voliť. Za tým účelom sa im rozhodli na piatok 28. februára udeliť „mimoriadne rektorské volebné voľno“, pretože dať svoj hlas je „mimoriadne dôležité“.

Smer-SD prišiel na poslednú chvíľu pred voľbami s mimoriadnou parlamentnou schôdzou a mimoriadnymi návrhmi. Smer-SD by chcel namiesto vianočných príspevkov k dôchodkom zaviesť rovno pravidelný trinásty dôchodok a k tomu zdvojnásobiť prídavok na dieťa na sumu 50 € mesačne.

V médiách sa dnes objavila informácia, že súd predbežným opatrením nariadil Ľubošovi Blahovi „zmazať nepravdivé statusy o Esete“. Blaha sa vyjadril, že zatiaľ mu takéto opatrenie doručené nebolo, ale keď bude, bude ho rešpektovať. Podľa publikovaných informácií zatiaľ nevieme, či a ktoré konkrétne tvrdenia súd označil za nepravdivé. Podľa SME majú byť problematické „tvrdenia o údajnom ovplyvňovaní volieb firmou Eset“. Dovolím si k tejto situácii uviesť zopár postrehov.

Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

Už v minulosti sme informovali, že rôzne stránky venujúce sa zbieraniu hoaxov a dezinformácií sú vo svojom prístupe často selektívne. Svoje kritériá neuplatňujú jednotne, ale hlavne voči tým, ktorí zastávajú iný svetonázor, čím vzniká jednostrannosť až manipulácia. Teraz máme ďalší príklad, kedy tri popredné „protihoaxové“ zdroje ignorovali hoax zo strany progresívneho politika. Napriek tomu, že sme ich naň priamo upozornili.

Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu si veľmi zakladá na boji proti dezinformáciám a hoaxom. Spomedzi kandidujúcich strán má v tomto smere najsilnejší program. V tomto článku však dokumentujeme konkrétny prípad, kedy europoslanec Martin Hojsík (kandidoval za koalíciu Progresívne Slovensko a Spolu) nielenže zdieľal hoax, ale aj po tom, čo bol čitateľmi upozornený na to, že ide o hoax, sa odmietol opraviť a uviesť veci na pravú mieru.

V septembri som mal nastúpiť ako interný doktorand na Slovenskej akadémii vied. Hoci som bol právoplatne prijatý, môj nástup na štúdium bol zmarený. Mám dôvodné podozrenie, že to súviselo s mojimi politickými názormi a občianskymi aktivitami. Tu som sa rozhodol zhrnúť fakty.

V uplynulých dňoch boli zo strany Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) opakovane vznesené kontroverzné obvinenia voči aktívnym politikom. Ako ich hodnotiť? Ide o prejav politizácie bezpečnostných zložiek alebo príklad nekompetentnej práce polície?

Ten istý týždeň, v ktorý novinárka SME Soňa Jánošová absurdne prisúdila zodpovednosť za brutálne znásilnenie a usmrtenie Violy Macákovej aj konzervatívcom, sa niektorí slovenskí liberáli „vyznamenali“ opäť. Nepáči sa im, že Denník N vydal knižný rozhovor redaktora Karola Sudora s konzervatívcom Vladimírom Palkom.

Dňa 14. novembra tohto roku vyštudovaný politológ, publicista, vydavateľ a komentátor Roman Michelko zverejnil video, v ktorom ohlásil vstup do politiky v strane Vlasť po boku Štefana Harabina. Existujú aspoň dva dobré dôvody, pre ktoré možno tento krok vnímať kriticky. Michelko týmto stráca svoju pozíciu pomerne vplyvného komentátora a svoj osobnostný kapitál vložil do politického projektu, nad ktorým visí viacero otáznikov.

Koalícia PS/Spolu v posledných týždňoch zažila viaceré významné udalosti na strane ich PR. Nie všetkým médiá venovali primeranú pozornosť a niektoré súvislosti ostali opomenuté. Preto ich v nasledujúcom texte skúsim priblížiť.

Minimálne dôchodky boli zavedené v roku 2015 počas II. Ficovej vlády. Ministrom práce rovnako ako dnes bol Ján Richter. Už vtedy ich nastavenie predstavovalo vážny nesystémový prvok v systéme sociálneho zabezpečenia na Slovensku.