Projekt www.konspiratori.sk je jedným z prvých „čiernych zoznamov“ stránok s pochybným obsahom na slovenskom internete. V hlavnoprúdových médiách je prezentovaný takmer výhradne pozitívne, čo ho stavia do pozície určitej autority. Z tohto dôvodu je však potrebné ukázať si aj jeho „odvrátenú stranu“.

Dnes si už mnohí spätne uvedomujú, že Matovičova vláda prvé mesiace odpovedala na koronavírus neprimerane. Počas prvých týždňov šírenia koronavírusu na Slovensku bola preferencia opatrnosti prirodzená a vzhľadom na kontext a dostupné informácie aj pochopiteľná.

Koncom marca a v priebehu apríla bolo však už viacerým na základe existujúcich poznatkov a súvislostí jasné, že prisilné obmedzenia sú celkovo kontraproduktívne. 

Denník N je známy tým, že od začiatku pandémie koronavírusu prináša konzistentne obsah, ktorý sa svojou selekciou štúdií a interpretáciami kloní skôr k dramatizácii problému a opatrnému prístupu. 

Boj proti dezinformáciám je v hlavnom prúde často prezentovaný ako súčasť boja za slobodu a demokraciu. Paradoxné však je, že aj významní aktéri boja proti dezinformáciám sa často demokraticky vôbec nesprávajú.

Už viackrát sme spomínali, že projekt Konšpirátori.sk zaradil náš web medzi weby s klamlivým, podvodným či konšpiračným obsahom. Opakovane sme od nich žiadali, aby na to uviedli nejaké argumenty. Konšpirátori.sk náš web po našej žiadosti prehodnotili, avšak ani po tom toto  nezmyselné hodnotenie nezmenili s tým, že k tomu nemajú čo dodať. Inými slovami: ich svojvôľa je viac ako argumenty.

Skúmaniu politických aktivít mimovládnych organizácií sa venujem už dlhší čas. Rozhodol som sa preto spracovať na túto tému aj rigoróznu prácu. Zaoberám sa v nej hlavne otázkami politizácie mimovládneho sektora (rozoberám pritom rôzne ideológie), aktivitami politických mimovládok, ich možnou kategorizáciou a dopadom ich politizácie na občiansku spoločnosť. Ako menšinovú súčasť rigoróznej práce som plánoval spracovať prieskum volebných preferencií ľudí pracujúcich pre rôzne politické mimovládky. Dotazník som rozposlal 39 organizáciám niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami 2020. Zatiaľ čo niektoré politické mimovládky ma slušne odmietli, zástupca VIA IURIS prieskum označil za „nebezpečný“ a vyzval ostatné oslovené organizácie, aby sa ho nezúčastnili.

InfoSecurity a podobné dezinformačné jednostranne prozápadné projekty tu tlačia konšpirátorský naratív o tom, ako u nás Putin zasahuje a šíri ruskú propagandu vrátane slovenského Facebooku, najmä v čase volieb.

Facebookovú stránku Nezavádzaj! zaradil blbec.online medzi „blbcov“ pred viac ako ôsmimi mesiacmi. Po upozornení na to, že dané označenie je neopodstatnené, prisľúbil administrátor portálu prehodnotenie. Ani po niekoľkých týždňoch však nedodal žiadne argumenty, ani stránku zo zoznamu neodstránil.

Kauza niekoľkodňového pôsobenia Petry Krištúfkovej zo Sme rodina vo funkcii vládnej splnomocnenkyne pre podporu rodiny a sociálnu pomoc poodhalila niektoré problémy, ktoré stoja pred týmto politickým hnutím.

O tom, že v jednom vreci, na ktoré dajú nálepku „klamlivý, podvodný či konšpiračný obsah,“ končia občas aj weby, ktorým nič z toho nebolo nikdy dokázané, sme už písali. 

Možno to považovať za hrubé zneužitie pozície a neférový útok na projekty, ktoré sa vyznačujú obsahovou tvorbou, ktorá je iba inak hodnotovo a interpretačne ukotvená.

Najsilnejšia mimoparlamentná politická strana Progresívne Slovensko si na elektronickom sneme zvolila novú predsedníčku Irenu Bihariovú. Zvíťazila tesným pomerom hlasov 105 ku 100 nad predchádzajúcim predsedom Michalom Trubanom. Čo to znamená pre progresívcov a čo pre slovenskú politiku?

Poslanec Ján Podmanický, ktorý čerstvo odišiel z opozičnej strany SMER-SD, je prezentovaný ako dôrazne konzervatívny politik a sám sa takto aj deklaruje. Vzhľadom na postoje ním v minulosti navrhnutého kandidáta na ústavného sudcu Kajetána Kičuru je však na mieste otázka, či je vo svojom konzervativizme nedôsledný alebo v tomto prípade muselo hodnotové hľadisko ustúpiť politickému.

Jednou z foriem účasti na politickom živote v demokratickej spoločnosti je členstvo v politických stranách a hnutiach. V mnohých krajinách dnes dochádza k úpadku tejto formy angažovanosti. Inak tomu nie je ani na Slovensku, kde sú strany s desiatkami tisícok členov dávnou minulosťou a nové strany nevedia získať masovú členskú základňu. O čom to vypovedá?

Agenda tzv. boja proti hoaxom a dezinformáciám je zo strany rôznych mimovládnych organizácií akcentovaná už niekoľko rokov. Vláda Igora Matoviča sa k tejto agende plne hlási a od nástupu do úradu vykonala už niekoľko krokov. V tomto článku si ich zhrnieme.

Po nečakanom debakli KDH v parlamentných voľbách 2016 členská základňa tejto zrazu mimoparlamentnej strany pochopila, že so starou gardou to už ďalej nepôjde a treba zmenu. Svoje nádeje vložili do politického dobrodruha Alojza Hlinu, ktorý sľuboval, že pod jeho vedením KDH obsadí konzervatívny priestor na Slovensku. Dnes vieme, že sa tak nestalo a je vhodný čas na zhodnotenie.

Do NR SR dnes bolo dnes predložené programové vyhlásenie vlády. Do histórie sa zapíše okrem iného tým, že ide o najdlhší dokument svojho druhu v histórii. Napriek tomu, že ide o veľmi komplexný dokument, na ktorého zhodnotenie je potrebný dlhší čas aj priestor, dovolím si k nemu priniesť niekoľko postrehov.

Už keď boli na Slovensku potvrdené prvé prípady koronavírusu a vláda začala prijímať prvé opatrenia, obmedzenia a odporúčania, reakcia ľudí na ne bola odlišná. 

Matovič si silou mocou vo vláde presadil, aby mali ľudia obmedzený pohyb nielen počas Veľkonočných sviatkov, ale dokonca skôr. S jeho nezmyselným cieľom víťaziť nad „hnusobou“ za akúkoľvek cenu. 

Je chvályhodné, keď sa ľudia i politici riadia odporúčaniami odborníkov. Avšak súčasná vláda podľahla silnému hygienicko-epidemiologickému redukcionizmu, pričom umenie riadiť štát i schopnosť zvládnuť krízu spočíva v rozumnom integrativizme.

Za posledné 3 roky bol zo štátnych prostriedkov Slovenskej republiky udelený politickým mimovládkam viac ako milión eur na témy ako boj proti extrémizmu, konšpiráciám, „obrana demokracie“, podpora LGBT komunity, multikulturalizmu či pomoc migrantom. Spoločenský prínos týchto výdavkov bol veľmi sporný aj v čase rastu ekonomiky. V čase, kedy sa musia uskromniť zamestnanci, živnostníci, zamestnávatelia i verejný sektor, nanovo vystupuje otázka, či by sme ich nemali zrušiť.