Slovensko

  • Ako Juraj Koník (Denník N) zavádza o školskom (ne)prospechu Rómov

    John Hattie, zistenia v grafe

    Juraj Koník z Denníka N vo svojom článku „Na teste vedľa seba sedia dve deti, získajú rovnaký počet bodov. To rómske prepadne“ píše o verejnom tajomstve, že na Slovensku rómski žiaci často prepadávajú. 

  • Vyššie dávky pre pracujúcich sú podľa autoriek Denníka N rasistické

    Denník N: vyšší rodičovský pre pracujúcich je rasistický

    Dve autorky Denníka N, Michaela Šedovič a Zuzana Dančíková, prišli s článkom s názvom „Rodičovský príspevok Roberta Fica má rasistické účinky“. 

  • Ako to bolo s LGBT dotáciami na ministerstve kultúry – hlbší pohľad do zákulisia

    V máji tohto roka rozhodla ministerka kultúry Ľubica Laššáková o tom, že v rámci dotačného programu ministerstva nebudú podporené LGBT organizácie, ktoré v minulosti peniaze z týchto programov dostali. LGBT aktivistické organizácie spustili vlnu protestov. Jedna petícia, ktorú podpísal (podpis č. 27) okrem iných aj riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, priamo uvádza, že kroky ministerky „pripomínajú politiku so znakmi fašistickej, resp. klérofašistickej ideológie“. V tomto článku si ukážeme štátnu dotačnú politiku v širšom kontexte, ktorý odhaľuje, že takéto reakcie sú skôr nepochopením problematiky a naháňaním politických bodov pre LGBT agendu.

  • Ako prepadnuté hlasy rozhodujú voľby na Slovensku

    Druhá Dzurindova vláda (koaliční partneri)

    Prepadnutými hlasmi sa nazývajú hlasy pre tých kandidátov alebo strany, ktoré neuspeli, teda nedostali sa do parlamentu či druhého kola volieb. To, koľko a aké hlasy vo voľbách prepadnú, je veľmi dôležité a na Slovensku to už rozhodlo viacero volieb.

  • Eurovoľby: frakcie v Europarlamente a slovenské politické strany

    Politické skupiny v Európskom parlamente

    Je faktom, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre voličov na Slovensku najmenej atraktívne. Už tradične majú najnižšiu volebnú účasť z celej Európskej únie. Na príčine je nepochybne aj to, že ľudia na Slovensku často nechápu zmysel týchto volieb. Europarlament má oproti národným parlamentom slabšie postavenie a na zloženie kľúčovej Európskej komisie má stále pomerne nepatrný dosah.

  • Dvojitý meter VIA IURIS: neodpovedajú na otázky ohľadom praxe Zuzany Čaputovej

    Mimovládna organizácia VIA IURIS si zakladá na hodnotách právneho štátu, spravodlivosti a rovnosti. Podľa vlastných vyjadrenísa usiluje o to, aby zákony „platili pre všetkých rovnako“ a aby zodpovednosť za svoje prešľapy niesli politici, ako aj bežní ľudia. V prípade svojej bývalej dlhoročnej spolupracovníčky a budúcej prezidentky Zuzany Čaputovej však tieto zásady riadne neuplatňuje.

  • Eurovoľby: slovenskí národovci sa spájať nechcú

    Liberálne strany Spolu a Progresívne Slovensko sa do nadchádzajúcich eurovolieb spojili na jednu kandidátku. Rovnako sa dokázali spojiť aj komunistické strany KSS a Vzdor. Naopak, kresťanských a národoveckých voličov oslovuje viacero strán s podobným obsahovým a programovým zameraním.

  • Ako politické mimovládky vplývajú na mladú generáciu

    Politické mimovládky vykonávajú veľa dobrej, prosociálnej činnosti. Okrem toho do spoločnosti vnášajú určitý hodnotový obsah, s ktorým sa väčšina spoločnosti v dôležitých témach (podpora migrácie, multikulturalizmu, oslabovanie národnej identity, jednostranne prozápadná geopolitika) nestotožňuje. Politické mimovládky túto ideológiu v spoločnosti šíria cez rôzne kampane a vzdelávacie programy, často používajúce metódy marketingu. Špeciálne pritom oslovujú mladú generáciu. V tomto článku ukazujeme, ako konkrétne.

  • Manipulácie a jednostrannosti Zuzany Čaputovej: dekonštrukcia kultu

    týždeň a Čaputová

    Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

  • Nejasnosti ohľadom praxe a životopisu Zuzany Čaputovej – analýza

    V posledných dňoch sa na internete veľa píše o údajných nejasnostiach v životopise a koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej. V Denníku N môžeme čítať článok, ktorý znie voči Čaputovej veľmi obhajujúco, naopak, alternatívne médiá či Maroš Šefčovič, prichádzajú s ostrou kritikou. Obe strany uvádzajú skôr tú verziu, ktorá im vyhovuje. V tomto článku si zhrnieme dostupné fakty a pokúsime sa uviesť veci na pravú mieru.

  • Čaputová vs. Šefčovič: kto je menšie zlo a prečo ísť voliť

    Čaká nás druhé kolo prezidentských volieb, ktoré o mnohom rozhodne. Niektorí voliči, hlavne konzervatívne, národne alebo antisystémovo orientovaní majú názor, že na výsledku nezáleží. Obaja kandidáti presadzujú hlbšiu integráciu v EÚ, spoluprácu v NATO a ani jeden z nich sa neprofiluje ako národne či konzervatívne orientovaný. Bolo by však mylné považovať výsledok prezidentských volieb za bezvýznamný. V tomto článku vysvetľujeme, prečo je dôležité ísť voliť a uvádzame niektoré dôležité informácie o postojoch kandidátov a možných dôsledkoch ich zvolenia.

  • Čas ukončiť financovanie volebných kampaní cez tretie strany?

    Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

  • Čo je podstata prezidentských volieb? Dve cesty pre Slovensko

    Prezidentské voľby rozhodujú o budúcnosti Slovenska viac, ako sa zdá. Prezidentskí kandidáti – obaja, ktorí sú v druhom kole – operujú skôr všeobecnými frázami a hovoria o potrebe riešenia tém, na dôležitosti ktorých sa každý zhodne. Nevyjadrujú sa však jasne k podstate – a síce k civilizačnej voľbe, ktorej Slovensko čelí a ktorá už sčasti prebehla. Rozhodnutie nás ovplyvní minimálne na desaťročia a niektoré zmeny budú nezvratné.

  • Čo (zatiaľ) ukázali prezidentské voľby

    Máme pár dní po prvom kole prezidentských volieb a blíži sa druhokolové finále. Je najvyšší čas pozrieť sa na to, čo nám ukázali. Nebolo toho málo a je možné, že tieto voľby predstavujú zlom, ktorý budúcnosť slovenskej politiky ovplyvní na dlhé roky.

  • 80. výročie vzniku Slovenského štátu: médiá v postpravdovom opojení

    Ladislav Majerský: Reliéf pre sieň Snemu SR

    V článku k 100. výročiu vzniku Československa sme uviedli: „Najbližší marec bude 80. výročie vzniku Slovenského štátu, kedy sa bude veľa písať o ňom. Bude preto zaujímavé si všímať, ktoré médium uprednostní ktorý naratív a ktorú časť celostnej pravdy skôr zamlčí.“

  • Odstúpenie Mistríka v prospech Čaputovej – vopred pripravený scenár?

    Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.

  • Čo pre Fica Soros, to pre Sorosom stvorené mimovládky Fico? Aktuality nereagujú na vecnú kritiku

    Na výročie vraždy Jána Kuciaka Aktuality.sk zverejnili až tri rozhovory s poprednými predstaviteľmi občianskeho sektora (Juraj Šeliga, Ján Orlovský, Michal Vašečka). Boli značne jednostranné a objavilo sa v nich viacero nepresných, či až zavádzajúcich tvrdení. Redakcii Aktuality.sk som preto poslal text s odkazmi na konkrétne zdroje, kde som tieto tvrdenia uviedol na pravú mieru a navrhol som jeho publikáciu v rubrike Politická aréna, určenej práve na takéto polemiky. Redakcia vôbec nereagovala, preto som oslovil SME a neskôr Pravdu, ktoré však rovnako neodpovedali. Preto text s drobnými štylistickými úpravami zverejňujem tu.

  • Omilostil by Harabin Kisku? A čo ostatní kandidáti na prezidenta?

    Existuje reálna možnosť, že Andrej Kiska bude po skončení svojho mandátu obvinený a potenciálne odsúdený za údajné daňové podvody firmy KTAG, kde bol konateľom. Trestné stíhanie a obvinenie považuje za pravdepodobné už aj sám Andrej Kiska. Andrej Kiska nekandiduje za prezidenta, avšak novozvolený prezident má právomoc v individuálnych prípadoch udeliť milosť alebo zmierniť trest. Spýtali sme sa preto prezidentských kandidátov, ktorí z nich by Andrejovi Kiskovi milosť udelili.

  • Financovanie prezidentských volieb: ako peniaze robia politiku

    Tohtoročné prezidentské voľby na Slovensku sú rekordné nielen počtom kandidátov, ale zrejme aj objemom investovaných peňazí do kampane a jej výrazným presunom na sociálne siete. Koľko peňazí investujú jednotliví kandidáti do prezidentskej kampane, z akých zdrojov a čo to celé znamená pre demokraciu?

    Úvodom treba podčiarknuť, že kampaň týchto prezidentských volieb je prvýkrát upravená novým zákonom o volebnej kampani z roku 2014, ktorý zvýšil mieru jej transparentnosti.

  • Kto je predseda PS Ivan Štefunko? A analýza jeho kauzy Monogram

    Ivan Štefunko

    Progresívne Slovensko patrí medzi najmladšie politické subjekty na Slovensku. Jeho predstaviteľom sa venuje nemalý mediálny priestor. Pred niekoľkými týždňami to bolo v súvislosti s údajnou kauzou predsedu PS Ivana Štefunka. S odstupom času vám prinášame pohľad na túto kauzu z nadhľadu, ale aj celostnejší pohľad na osobu Ivana Štefunka a jeho postoje.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore