Slovensko

  • Dvojitý meter Penta a Blaha a v čom má Blaha pravdu

    V médiách sa dnes objavila informácia, že súd predbežným opatrením nariadil Ľubošovi Blahovi „zmazať nepravdivé statusy o Esete“. Blaha sa vyjadril, že zatiaľ mu takéto opatrenie doručené nebolo, ale keď bude, bude ho rešpektovať. Podľa publikovaných informácií zatiaľ nevieme, či a ktoré konkrétne tvrdenia súd označil za nepravdivé. Podľa SME majú byť problematické „tvrdenia o údajnom ovplyvňovaní volieb firmou Eset“. Dovolím si k tejto situácii uviesť zopár postrehov.

  • „Inkluzívna“ firemná kultúra prichádza na Slovensko, sú za tým aj politické mimovládky

    Nedávno sme písali o tzv. inkluzívnych politikách nadnárodných korporácií. Ukázali sme, že ich súčasťou bývajú aj opatrenia s cieľom zmeniť rasové zloženie zamestnancov a dosiahnuť „plnú reprezentáciu“ menšín. Na Západe sú takéto praktiky bežné. Podobné opatrenia ale prichádzajú už aj na Slovensko. Vedúcu rolu v tom zohrávajú lokálne pobočky nadnárodných korporácií v spolupráci s Nadáciou Pontis. Tvorbou naratívov o multikulturalizme im pomáhajú aj iné politické mimovládky.

  • Občianska kampaň ’98 na Slovensku ako geopolitický nástroj Západu

    V roku 1998 sa práve končilo funkčné obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara a veľká časť obyvateľstva bola nespokojná s jeho mnohými kauzami, ako aj s vážnymi podozreniami zo zneužívania moci. Na druhej strane značná časť obyvateľstva v zásade súhlasila so základným politickým smerovaním, ktoré Mečiar predstavoval. Spoločnosť bola rozdelená a parlamentné voľby 1998 mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Významný vplyv na výsledok volieb mala aktivita mimovládneho sektora pod názvom Občianska kampaň ’98 (OK’98).

  • Polícia SR, Miroslava Kernová (omediach.com) aj blbec.online pristupujú k hoaxom selektívne

    Už v minulosti sme informovali, že rôzne stránky venujúce sa zbieraniu hoaxov a dezinformácií sú vo svojom prístupe často selektívne. Svoje kritériá neuplatňujú jednotne, ale hlavne voči tým, ktorí zastávajú iný svetonázor, čím vzniká jednostrannosť až manipulácia. Teraz máme ďalší príklad, kedy tri popredné „protihoaxové“ zdroje ignorovali hoax zo strany progresívneho politika. Napriek tomu, že sme ich naň priamo upozornili.

  • Europoslanec Martin Hojsík (PS/Spolu) zdieľal hoax, neopravil sa ani po upozornení

    Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu si veľmi zakladá na boji proti dezinformáciám a hoaxom. Spomedzi kandidujúcich strán má v tomto smere najsilnejší program. V tomto článku však dokumentujeme konkrétny prípad, kedy europoslanec Martin Hojsík (kandidoval za koalíciu Progresívne Slovensko a Spolu) nielenže zdieľal hoax, ale aj po tom, čo bol čitateľmi upozornený na to, že ide o hoax, sa odmietol opraviť a uviesť veci na pravú mieru.

  • Ako som bol (ne)prijatý na štúdium na Slovenskej akadémii vied

    V septembri som mal nastúpiť ako interný doktorand na Slovenskej akadémii vied. Hoci som bol právoplatne prijatý, môj nástup na štúdium bol zmarený. Mám dôvodné podozrenie, že to súviselo s mojimi politickými názormi a občianskymi aktivitami. Tu som sa rozhodol zhrnúť fakty.

  • Zapája sa NAKA do predvolebnej kampane?

    V uplynulých dňoch boli zo strany Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) opakovane vznesené kontroverzné obvinenia voči aktívnym politikom. Ako ich hodnotiť? Ide o prejav politizácie bezpečnostných zložiek alebo príklad nekompetentnej práce polície?

  • Dno slovenského „liberalizmu“

    Ten istý týždeň, v ktorý novinárka SME Soňa Jánošová absurdne prisúdila zodpovednosť za brutálne znásilnenie a usmrtenie Violy Macákovej aj konzervatívcom, sa niektorí slovenskí liberáli „vyznamenali“ opäť. Nepáči sa im, že Denník N vydal knižný rozhovor redaktora Karola Sudora s konzervatívcom Vladimírom Palkom.

  • Krok vedľa Romana Michelka

    Dňa 14. novembra tohto roku vyštudovaný politológ, publicista, vydavateľ a komentátor Roman Michelko zverejnil video, v ktorom ohlásil vstup do politiky v strane Vlasť po boku Štefana Harabina. Existujú aspoň dva dobré dôvody, pre ktoré možno tento krok vnímať kriticky. Michelko týmto stráca svoju pozíciu pomerne vplyvného komentátora a svoj osobnostný kapitál vložil do politického projektu, nad ktorým visí viacero otáznikov.

  • PR kroky PS/Spolu v duchu bizarných protirečivostí

    PS/Spolu predstavujú program Bod zlomu

    Koalícia PS/Spolu v posledných týždňoch zažila viaceré významné udalosti na strane ich PR. Nie všetkým médiá venovali primeranú pozornosť a niektoré súvislosti ostali opomenuté. Preto ich v nasledujúcom texte skúsim priblížiť.

  • Minimálny dôchodok ako prejav „deštruizmu šialencov“

    Andrej Danko a Ján Richter, zdroj Webnoviny

    Minimálne dôchodky boli zavedené v roku 2015 počas II. Ficovej vlády. Ministrom práce rovnako ako dnes bol Ján Richter. Už vtedy ich nastavenie predstavovalo vážny nesystémový prvok v systéme sociálneho zabezpečenia na Slovensku. 

  • Blbec.online nevie zdôvodniť svoje nálepky a názorových oponentov označuje za „terče“

    Blbec.online nás neopodstatnene monitoruje ako „blbcov“ a „konšpirátorov“. Na naše argumenty nereaguje. Aj keď je blbec.online podľa hlavného prúdu seriózny portál monitorujúci „konšpiračné“ stránky, treba byť pri posudzovaní jeho nálepiek opatrný, lebo môžu byť zavádzajúce či vyslovene nepravdivé.

  • Spojenci politických mimovládok 4: politici a preberanie moci

    V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

  • Ako vyzerá slovenská politická scéna pol roka pred voľbami

    Hoci nasledujúce parlamentné voľby ešte neboli vyhlásené, a tak volebná kampaň v zmysle zákona ešte nemohla začať, je isté, že sa budú konať do pol roka, pravdepodobne 29. februára 2020. Preto má zmysel pozrieť sa na stav slovenskej politickej scény pred tým, než kampaň prejde do oficiálnej fázy. Prv na koalíciu, potom opozíciu a silné mimoparlamentné strany.

  • Čo znamená odsúdenie Mazureka pre slobodu slova?

    Rozsudok, ktorý nad Milanom Mazurekom vyniesol Najvyšší súd, prispeje k tomu, že médiá, akademici a iní aktéri verejnej diskusie sa budú ešte viac vyhýbať kontroverzným témam. Nejde o dobrú prognózu pre slobodu prejavu na Slovensku.

  • Spojenci politických mimovládok 3: EÚ, umelci a akademici

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

  • Spojenci politických mimovládok 2: korporácie a médiá

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

  • Spojenci politických mimovládok 1: zahraničné nadácie a ambasády

    Pri diskusii o vplyve politických mimovládok sa často stretávame s argumentom, že hoci sú politicky činné a istý vplyv majú, tento je v skutočnosti preceňovaný. Poukazuje sa pritom hlavne na ich finančné a personálne kapacity v porovnaní s vládnou mocou. V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok si ukážeme, že majú mnohých vplyvných spojencov, ktorí ich pôsobenie podporujú.

  • Vallova parkovacia politika: má dobrý cieľ, no je drastická a deravá

    parkovanie

    Keď predošlý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal presadil VZN o parkovacej politike pre Bratislavu, hodnotil som ju silno kriticky a načrtol som, ako by mohla parkovacia politika v Bratislave vyzerať, aby plnila nejaký zmysluplný cieľ a bola spravodlivá.  

  • Michal Kaščák otvorene hovorí, že umelcov a hostí na Pohodu by mali vyberať aj podľa politických preferencií

    Michal Kaščák hovorí, že festival Pohoda je „oslavou slobody“. Z toho by sme mohli predpokladať, že pri výbere hostí a pozvaných umelcov nebude zohrávať úlohu to, aké politické názory zastávajú. Skôr naopak, pravdepodobne by sme očakávali skôr pestrú zmes rôznych názorových prúdov, ktoré spolu vedú otvorenú diskusiu. V poslednom rozhovore pre SME hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák však na rovinu povedal, že je to inak. Paradoxne, napriek tomu odmieta tvrdenia o spolitizovanosti festivalu.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore