Kvalitné dáta sú základným nástrojom boja proti pandémii. Bez komplexných a dôveryhodných dát nemôžeme prijímať opatrenia, ktoré sú efektívne. Kvalitné dáta majú ale ešte aj jeden význam, ktorý nemusí byť na prvý pohľad zrejmý. Ide o ľudské práva.

V stredu tento týždeň bola ohlásená a zverejnená analýza možností zavedenia povinného očkovania proti ochoreniu Covid-19, ktorú na pokyn vlády vypracovali ministerstvá zdravotníctva a spravodlivosti. Táto analýza, podľa ktorej je možné zaviesť aj celoplošné povinné proticovidové očkovanie, sa však opiera o nesprávne predpoklady, najmä ignoruje imunizáciu získanú prekonaním a sleduje v súčasnosti nedosiahnuteľný cieľ kolektívnej imunity. Taktiež sa neopiera o žiadne vedecké štúdie a nie sú známi jej autori.

S pandémiou koronavírusu odborníci z oblastí ako hygiena, infektológia či epidemiológia získali veľký vplyv na verejný život. Dávajú početné vyjadrenia do médií, pričom sa zdôrazňuje, že treba počúvať odborníkov. Majú zásadný dopad na tvorbu pandemickej politiky, ktorá ovplyvňuje chod celého štátu a životy miliónov ľudí. Nie vždy je však ich pôsobenie transparentné. V našom článku sa bližšie pozeráme na najdôležitejšiu komisiu tohto typu: Konzílium odborníkov na ministerstve zdravotníctva.

V predkladacej správe k uzneseniu vlády, ktoré obsahovalo návrh nových opatrení, ktoré v modifikovanej podobe začali platiť od 19. januára, sa uvádza: „Situácia a presný priebeh vlny Omikron je mimoriadne nepredvídateľný.“

Od začiatku koronavírusovej pandémie máme na jednej strane ľudí, ktorí neveria, že koronavírus či covid existujú, na strane druhej máme ľudí, ktorí nemajú žiadne hranice v tom, čo sú ochotní urobiť so svojou a cudzou slobodou s cieľom nedostať sa do akéhokoľvek kontaktu s koronavírusom, hoci neraz ide o mladých, zdravých a po lete 2021 aj zaočkovaných ľudí.

Označenia ako „očkovaní“, „testovaní“, „prekonaní“, resp. skratka OTP, sú oficiálnymi výrazmi používanými štátnou správou, súčasťou vyhlášok, politických vyhlásení, tlačových správ atď. Pre lepšie pochopenie ich nájdete neraz aj v našich výstupoch. Je však namieste ich používať?

Zásah polície proti protestu záchranárov naplno ukázal nekonzistentnosť pravidiel. Zdravotníci, ktorí sa snažia poukázať na svoje nedôstojné postavenie, sú umlčiavaní. Na druhej strane sa po Slovensku bežne konajú vianočné trhy bez rúšok, bez odstupov a bez kontrol. Hoci polícia zasahovala v súlade s platnými opatreniami, v celom kontexte situácie toto konanie pôsobí neempaticky až cynicky.

Za náš príspevok, v ktorom sme nepravdivú informáciu odhalili a vyvrátil skôr ako „nezávislí overovatelia faktov“ z Facebooku, sme boli penalizovaní. Voči penalizácii sa nedá nijako odvolať a v budúcnosti môže viesť k ďalším prísnejším trestom.

Slobodný vysielač patrí medzi najpopulárnejšie „alternatívne médiá“ na Slovensku. Na Facebooku má viac ako 80 000 sledovateľov. Na Youtube, kde pôsobil od roku 2016, mal donedávna okolo 30 000 odberateľov a tisíce hodín relácií vrátane relácií Politické mimovládky a Politické križovatky, v ktorých vystupoval aj autor tohto článku. Od začiatku novembra ich tam však už nenájdete. Youtube Slobodný vysielač kompletne zmazal. Na základe údajných porušení pravidiel, ktoré riadne neodôvodnil.

Od 10. decembra došlo k čiastočnému uvoľneniu opatrení pre očkovaných (O) a prekonaných (P). Už toto je diskriminačné voči neočkovaným (NO) a neprekonaným (NP), keďže O aj P sa môžu nakaziť (hoci s menšou pravdepodobnosťou). NO a NP s čerstvým negatívnym testom (hlavne PCR) dáva rozhodne väčšiu záruku bezinfekčnosti ako netestovaný O alebo P. Zároveň nerizikoví NO a NP majú výrazne nižšiu šancu na hospitalizáciu ako starší rizikoví O. Napriek tomu žiadni NO a NP do prevádzok nemôžu, ani keď sa otestujú. Tým však absurdnosť nekončí.

Ministerstvo spravodlivosti predstavilo rozsiahly návrh novely trestného zákona. Obsahuje viacero zmien pre existujúce trestné činy. Niektoré nové trestné činy aj zavádza.

Ministerstvo spravodlivosti predstavilo návrh novely trestného zákona. Podľa nej má za „šírenie nepravdivých informácií“ hroziť väzenie, v niektorých prípadoch až 10 rokov. Zatiaľ ide o návrh, ktorý sa môže zmeniť. Už teraz sa naň však žiada reagovať.

Politickí mimovládkari, bojovníci proti dezinformáciám či rôzni „liberálni“ politici sa často označujú za ochrancov demokracie. Ak sa však pozrieme na ich slovník a výrazové prostriedky, miestami cítime nápadnú podobnosť s časmi totality. V tomto článku sme pripravili výber toho „najlepšieho“ z hesiel, ktoré sa tvária demokraticky, no mentálne nás vracajú pred rok 1989.

V auguste bratia Matyinkovci, známi z hudobnej skupiny Maduar, spolu s ďalšími osobami najmä zo showbiznisu predstavili pod hlavičkou Hovorme spolu otvorený list vedeniu RTVS. Ich cieľom bolo zorganizovať diskusiu medzi odborníkmi, ktorí navrhovali vládne opatrenia proti ochoreniu Covid-19, a ich kritikmi. Nápad výborný, avšak jeho realizácia nateraz zďaleka nenaplnila svoj zámer.

Tibor Eliot Rostas bol odsúdený na finančný trest 4 000 eur za zverejnenie článku „Klin židov medzi Slovanmi“. Bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, čo je jeden z trestných činov extrémizmu. Rozsudok je právoplatný, už sa nemožno odvolať.

Konzervatívny poslanec Tomáš Taraba zverejnil fotografiu Emmy Čaputovej z módnej prehliadky, ktorá predtým obletela množstvo médií, s nasledovným komentárom: 

„Po včerajšom dni vieme, že máme na Slovensku novú top modelku.“

Ten príbeh pozná už snáď celé Slovensko. 17-ročná Emma Čaputová sa zúčastnila módnej prehliadky, kde ju štylizovali z estetického hľadiska minimálne nekonvenčným spôsobom. Poslanec Tomáš Taraba zverejnil jej fotografiu, ktorá predtým obletela množstvo médií, s poznámkou, že máme na Slovensku novú topmodelku (len s touto oznamovacou vetou, ničím viac). Mnohí z jeho fanúšikov reagovali negatívnymi aj vulgárnymi komentármi na adresu prezidentkinej dcéry.

V januári tohto roku som v debate pod statusom Pavla Čekana uviedol okrem mnohého iného nasledovné: 

„Nosenie rúšok bude mať zrejme za následok oslabenie imunity na množstvo rôznych chorôb, ktoré si ľudia prostredníctvom vírusov bez rúšok permanentne odovzdávajú a trénujú tak iminutu. Takže je možné, že ak si raz dajú ľudia rúška dole, prudko narastie aj smrtnosť chrípky ako taký bonus k tomu všetkému.“

Pavol Hardoš, ktorý je členom komisie Konšpirátori.sk a píše aj pre SME, spolu s filozofom Matejom Cibíkom napísali článok „Konšpiračné teórie a rozumný pluralizmus“. Článok vyšiel v prestížnom vedeckom časopise European Journal of Political Theory. Autori v ňom argumentujú, že konšpiračné teórie istého typu ohrozujú demokraciu, a preto má štát právo proti nim zasiahnuť. Kritériom pre obmedzenie šírenia pritom nemá byť nepravdivosť teórií, ale to, že „podkopávajú liberálnodemokratické ideály vzájomného rešpektu, slobody a rovnosti“. Článok vyšiel z grantu podporeného financiami Európskej únie a štátneho rozpočtu SR.

Ako v minulosti, tak aj dnes sa stretneme s množstvom dezinformácií. Poukazovať na ne a stavať proti nim pravdu je šľachetným poslaním. Súčasný boj proti dezinformáciám má však množstvo problémov. Je často jednostranne spolitizovaný, svoje tvrdenia neodôvodňuje, či bežne za dezinformácie označuje aj iné názory. Pokiaľ sa k takto spolitizovanému „boju proti dezinformáciám“ pridávajú univerzity, neveští to nič dobré.