Česká televízia ČT v relácii „Události, komentáře“ pozvala troch odborníkov na covidovú pandémiu. Imunológa Karla Drbala, lekára a biochemika Jana Trnku a psychológa Pavla Pařízka. 

V rámci nášho projektu Nezavádzaj, v ktorom sa síce striedmo, ale predsa venujeme dokumentovaniu mediálnych manipulácií, sa pomerne často vyskytuje médium Startitup. V tomto článku si na neprofesionalitu Startitup posvietime bližšie skrz dve iné témy.

Ako v minulosti, tak aj dnes sa stretneme s množstvom dezinformácií. Poukazovať na ne a stavať proti nim pravdu je šľachetným poslaním. Súčasný boj proti dezinformáciám má však množstvo problémov. Je často jednostranne spolitizovaný, svoje tvrdenia neodôvodňuje, či bežne za dezinformácie označuje aj iné názory. Pokiaľ sa k takto spolitizovanému „boju proti dezinformáciám“ pridávajú univerzity, neveští to nič dobré.

O kontroverznom vládnom návrhu stratégie boja proti dezinformáciám sme už písali (je potrebné dodať, že návrh nebol stále schválený, je v štádiu pripomienkovania). Poukázali sme na to, že podľa neho môže byť „dezinformáciou“ aj pravdivá informácia. „Dezinformácie“ majú byť štátnymi orgánmi proaktívne vyhľadávané a všetky okrem nepatrných evidované v centrálnej databáze a posielané tajnej službe. K tomuto hľadaniu sa majú používať aj najnovšie automatizované informačné technológie. Návrh však priamo nepíše nič o cenzúre. Teraz vieme viac o autoroch tohto dokumentu.

Ako presne vznikol nový koronavírus, ktorý spôsobil celosvetovú pandémiu a ako sa preniesol na človeka, stále nevieme. Hlavnými dvomi verziami sú laboratórny vznik a prirodzený vznik, pričom ani pre jednu nemáme jednoznačné priame dôkazy. Na to, aby sme našli pravdu, potrebujeme čo najviac otvorenú a slobodnú verejnú diskusiu. V tomto článku stručne zhrniem niektoré argumenty, ktoré v hlavnoprúdovej diskusii prakticky vôbec nenájdete.

Počas viac ako 5 rokov existencie nálepkovali Konšpirátori.sk stovky webov bez akýchkoľvek argumentov. Až nedávno pre niektoré z nich zverejnili „podrobné posudky“. Jeden z nich je venovaný aj nášmu webu. Podľa Pavla Hardoša, autora posudku, naša stránka obsahuje „klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami“, čo však v posudku nijak nedokazuje. Posudok miesto vecných argumentov obsahuje množstvo nálepiek, neurčitých a nedoložených tvrdení a nesúvisiacich skutočností.

O nevhodnej komunikácii stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR a jej pochybnom boji proti „hoaxom“ sme už písali. Jej nedávny príspevok, ktorým si na mušku zobrala občanov staršieho veku, je ďalším príkladom vážneho prešľapu. Tentoraz o to horšieho, že sa orientuje na zraniteľnú skupinu obyvateľstva.

V súčasnosti sa o šírení dezinformácií hovorí ako o veľkej hrozbe. Na agende boja proti „dezinformáciám“ je však zavádzajúce to, že často nejde o boj za pravdu, ktorý je sám o sebe bez pochýb pozitívny, ale boj proti iným názorom. Opakovane sme ukazovali, že za dezinformácie bývajú označované aj len iné názory (napr. tu alebo tu).

Portál Digital Infospace Security Initiative údajne „debunkoval“ jeden z našich článkov. Nepoukázal však na žiadne nepravdivé tvrdenia v ňom. Iný názor označil za „lživý až dezinformačný“. V samotnom odôvodnení „debunkingu“ sa navyše nachádzajú aj fakticky nepravdivé tvrdenia.

Vláda pripravila dokument s názvom „Koordinovaný mechanizmus odolnosti Slovenskej republiky voči informačným operáciám“. Momentálne je predložený do medzirezortného pripomienkového konania, teda ešte nebol schválený, možno však očakávať, že sa presadí bez významnejších zmien. V tomto článku sa bližšie pozrieme na jeho obsah a zhodnotíme ho.

Ľudia si často myslia, že boj proti dezinformáciám je založený na jasných argumentoch, vedený nezávislými odborníkmi, politicky neutrálny, pomáha odstraňovať manipulácie, rozvíja kritické myslenie a ochraňuje demokraciu. V tomto článku si však ukážeme, že tieto presvedčenia sú mýtmi a na konkrétnych príkladoch a argumentoch ich vyvrátime.

Denník N je známy tým, že od začiatku pandémie koronavírusu prináša konzistentne obsah, ktorý sa svojou selekciou štúdií a interpretáciami kloní skôr k dramatizácii problému a opatrnému prístupu. 

Minulý rok vydali výskumníci z Oxfordskej univerzity správu o globálnom šírení dezinformácií v poslednom desaťročí, ktorá priniesla zaujímavé výsledky. Vedci z Oxfordského internetového inštitútu sa zamerali hlavne na manipulácie na sociálnych sieťach. Skúmali aktérov tvoriacich manipulácie, ich stratégie, používanie falošných účtov a taktiež personálne a finančné kapacity tímov pracujúcich na manipulácii sociálnych sietí.

Už viackrát sme spomínali, že projekt Konšpirátori.sk zaradil náš web medzi weby s klamlivým, podvodným či konšpiračným obsahom. Opakovane sme od nich žiadali, aby na to uviedli nejaké argumenty. Konšpirátori.sk náš web po našej žiadosti prehodnotili, avšak ani po tom toto  nezmyselné hodnotenie nezmenili s tým, že k tomu nemajú čo dodať. Inými slovami: ich svojvôľa je viac ako argumenty.

V rámci naokolo prebiehajúcej informačnej vojny sa okolo nás vyskytuje mnoho manipulácií. Vyskytujú sa takmer vo všetkých médiách, hlavnoprúdových aj alternatívnych. Ak sa chceme priblížiť k poznaniu skutočného stavu vecí, je dôležité tieto manipulácie spoznať, odhaliť a brániť sa voči nim. V tomto článku si bližšie popíšeme manipulácie používaním pojmov.

InfoSecurity a podobné dezinformačné jednostranne prozápadné projekty tu tlačia konšpirátorský naratív o tom, ako u nás Putin zasahuje a šíri ruskú propagandu vrátane slovenského Facebooku, najmä v čase volieb.

Facebookovú stránku Nezavádzaj! zaradil blbec.online medzi „blbcov“ pred viac ako ôsmimi mesiacmi. Po upozornení na to, že dané označenie je neopodstatnené, prisľúbil administrátor portálu prehodnotenie. Ani po niekoľkých týždňoch však nedodal žiadne argumenty, ani stránku zo zoznamu neodstránil.

O tom, že v jednom vreci, na ktoré dajú nálepku „klamlivý, podvodný či konšpiračný obsah,“ končia občas aj weby, ktorým nič z toho nebolo nikdy dokázané, sme už písali. 

Možno to považovať za hrubé zneužitie pozície a neférový útok na projekty, ktoré sa vyznačujú obsahovou tvorbou, ktorá je iba inak hodnotovo a interpretačne ukotvená.

Už opakovane sme poukazovali na to, že v rámci tzv. boja proti dezinformáciám bývajú za dezinformácie označované aj len iné názory (napr. tu či tu, pozri aj tu). Teraz sme zdokumentovali ďalší taký prípad, tentoraz z prostredia Európskej únie.

V súčasnosti si v médiách či na internete prečítame takmer čokoľvek a často aj rozhľadenejší čitateľ má problém rozoznať pravdu od manipulácie a lži. Osveta v boji proti vysloveným dezinformáciám a hoaxom je preto dobrá (a vôbec nie nová) vec. Dôležité je hlavne rozlišovať medzi jednoznačnými nepravdami, zavádzaním a jednoducho iným názorom. V súčasnosti vyhlásený boj proti dezinformáciám však tieto atribúty často nespĺňa, čo vidno aj zo spôsobu, akým sa sformoval. V tomto článku si ukážeme jeho širší kontext a možné prognózy ďalšieho vývoja.